Sociálna politika

1.Sociálna politika a jej súčasti

Sociálna politika je súhrn štátnych opatrení, ktoré majú za úlohu zlepšiť životné podmienky obyvateľstva v rámci daných hospodárskych a politických možností.

V rámci širokého poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti.
V rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť či súčasť hospodárskej politiky.
v najužšom poňatí ide o súbor opatrení v oblasti dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, sociálnej pomoci a pomoci rodinám s deťmi.

Sociálnu politiku uskutočňujú rozličné subjekty. Hlavným subjektom je štát a jeho orgány.

Štát realizuje sociálnu politiku podľa svojich legislatívnych nástrojov /zákony, vyhlášky, nariadenia, opatrenia/

- NR SR vydáva zákony
- vláda SR – vyhlášky, nariadenia
- ministerstvá – opatrenia

Ďalšími subjektmi SP sú krajské a okresné úrady a na nich odbory sociálnych vecí, Národný úrad práce s jeho samosprávami a výkonnými orgánmi, zamestnávatelia , zamestnanci, obce, nadácie, inštitúcie, rôzne cirkvi atď.

Sociálna politika je vybudovaná na 4 základných princípoch:

1. sociálna spravodlivosť
2. sociálna solidarita
3. subsidiarita
4. participácia

Kľúčovým princípom sociálnej politiky je sociálna spravodlivosť. Myslí sa tým: spravodlivosť v právnom slova zmysle /súhrn právnych noriem a zásad/, spravodlivosť sociálna /pravidlá, podľa ktorých sú v spoločnosti rozdeľované prostriedky verejného blahobytu medzi jednotlivé subjekty/.

Strieženec hovorí, že prvkom sociálne spravodlivej spoločnosti sú sociálne garancie štátu.

2.Aplikácia princípov soc. politiky

Princípy sociálnej politiky:

- štát realizuje štátnu politiku prostredníctvom štátnych legislatívnych nástrojov./rôzne zákony, vyhlášky, nariadenia a opatrenia, čiže rôzne druhy právnych noriem./
- zákony vydáva zákonodarný orgán SR - Národná rada SR,
- vyhlášky - Vláda SR,
- nariadenia vydáva - Vláda SR,
- opatrenia - rezortné ministerstvá.

Princípy:

- solidarity
- spravodlivosti
- subsidiality /podpornosti/
- participácie /účasť tých, ktorých sa to priamo týka/
- zásluhovosti

1. Princíp sociál.solidarity: Je založený na vzájomnej podpore a harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Človek svojou existenciou závisí od spolužitia a čiastočne je odkázaný aj na druhých, solidarita zdravých s chorými, zamestnaných s nezamestnanými ... Vznikajú spolky založené na filantropii – láske k blížnemu.
2. Princíp sociál. spravodlivosti: Je najdôležitejší, právna spravodlivosť a sociálna spravodlivosť.
3. Princíp sociál. subsidiality (princíp podpornosti). Je to vzájomná podpora zdola nahor. Samotný jednotlivec má mať podmienky, aby predchádzal sociálnej udalosti, a tým ju v podstate aj rieši.
4. Princíp sociál. participácie - občania, ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami musia mať možnosť zúčastniť sa na procesoch, ktoré vedú k ich akceptácii, riešeniu a rozhodnutiu.
5. Princíp sociál.zásluhovosti - presadzovanie tohto princípu je teda aj obmedzené na ekonomické zdroje.

3.Funkcie soc. pol. z hľadiska ich významovosti pre spoločenskú prax

Funkcie sociálnej politiky:

Postupne sa vyvíjali v závislosti od ekonom.-sociálnej situácie.

1. Ochranná funkcia - rieši už vzniknutú soc.situáciu, keď sa už jedinec alebo jeho rodina dostali do znevýhodnenej situácie vo vzťahu k ostatným.
2. Rozdeľovacia funkcia - veľmi úzko súvisí s princípom spravodlivosti. Nejde tu len o rozdeľovanie príjmov, dôchodkov, ale aj životných situácii, šancí v živote, aby každý mal rovnakú možnosť sebarealizácie.
3. Stimulačná funkcia - stimuluje k žiaducemu správaniu a konaniu jedinca a jeho rodiny.
4. Preventívna funkcia - prijímanie opatrení, ktoré odstraňujú príčiny nepriaznivých sociálnych situácií.
5. Homogenizačná funkcia - cieľ je vytvoriť rovnorodejšiu spoločnosť a odstrániť veľké neodôvodniteľné rozdiely. Ide o poskytovanie rovnakých možností vzdelania, práce, zdravotníckej starostlivosti podľa schopností ľudí.

4.Občan ako subjekt a objekt soc. politiky

Subjekty a objekty sociálnej politiky:

Subjektmi sú tí, ktorí realizujú a vytváranú sociálnu politiku.

- jednotlivec, jednotlivec v tej chvíli, keď aktívne pristupuje k riešeniu svojej soc.situácie. Úlohou soc. polit.je posilňovať pozíciu jednotlivca, viesť ho tak, aby sa nestal adresátom sociálnej politiky.
- rodina, by mala mať dostatok síl, zdrojov finančných aj materiálnych, aby dostatočne pokryla každého svojho členy,čo cíti určitý nedostatok.
- obec, by mala rodine pomôcť predovšetkým včasnou intervenciou.
- občianske združenia a iné formy neštátnych subjektov.cirkvi, charity, rehole
- odbory, riešia soc.situácie vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov, odmeňovanie.
- štát, ktorý vykonáva soc.polit.prostredníctvom štátnych orgánov a verejno-právnych inštitúcii
- medzinárodné organizácie, sú zamerané na organiz.medzinárod. pomoci, pracujú na harmonizácii a zosúladení úsilia jednotlivých členských krajín.
- zamestnávatelia – uplatňujú soc. politiku v podniku a tak predchádzajú soc. udalostiam.

Objektom sú adresáti, ku ktorým smeruje soc. polit. a majú z nej prospech.

- jednotlivec - občan, ako nositeľ soc.udalosti, ktorý skutočne nemá dostatok vlastných síl, zdrojov, aby zvládol svoju situáciu (napr. choroba)
- rodina - hlavne vtedy, ak prežíva spoločnú soc.udalosť (napr. alkoholizmus, gemblerstvo ...)
- komunita - je objektom, ak má znaky soc.skupiny, tj. ak všetci prežívajú spoločnú soc. udalosť.
- spoločnosť - je diferencovaná v cieľoch, objektoch, metódach a prístupnosti k zdrojom.

5.Soc. udalosť a soc. intervencia

Sociálna udalosť:

Každá sociálna udalosť je životnou udalosťou. Stáva sa až vtedy udalosťou, ktorá môže znamenať obmedzený prístup k uspokojovaniu potrieb. Hranicu soc. udalosti môže zadefinovať každý subjekt. Samotný jav ešte nie je sociálnou udalosťou. Sociálna udalosťou sa stáva, až keď tento jav nesie so sebou určité dôsledky. Na jej prekonanie je potrebná sociálna pomoc.

Štátom uznané sociálne udalosti:

- chudoba
- invalidita
- choroba a úraz (choroba z povolania, pracovný úraz)
- detstvo a mladosť
- materstvo a rodičovstvo
- staroba
- smrť živiteľa
- nezamestnanosť

Proces vzniku sociálnej udalosti:

-bežná životná situácia/zdravie,zamestnanie/
-sociálna udalosť /vzniku a rozvinutiu zabraňuje včasná, adekvátne zvolená intervencia/
-kritická –havarijná /vzniká zhoršením sociálnej udalosti/
-soc. katastrofa /vzniká v prípade nedostatočného riešenia/
soc.exklúzia /prichádza vtedy, ak nastáva stav mnohonásobného obmedzenia v uspokojovaní potrieb/

Prevencia - chráni nás pred zmenou bežnej štandardnej udalosti, aby sa z nej nevyvinula sociálna udalosť.

Rozoznávame: predvídateľné sociálne udalosti a nepredvídateľné sociálne udalosti.6.Nástroje politiky zamestnanosti

Politika zamestnanosti:

Riešia ju dve základné právne normy.

- Zákon č. 453 z roku 2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,rodiny a služieb zamestnanosti (kompetenčný zákon). Tento zákon vymedzuje právomoci a pôsobnosti orgánov v oblasti soc. vecí a zamestnanosti.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrady práce, soc. vecí a rodiny.

- Zákon o službách zamestnanosti - vecne rieši problematiku zamestnanosti. Zákon č. 5 z roku 2004.

7.Nezamestnanosť ako soc. jav, jej znaky a charakter

Nezamestnanosť ako soc.udalosť, problematika nezamest. občanov. Nezamestnanosť chápeme ako stav, v ktorom človek schopný práce a ochotný pracovať ale nemá platené zamestnanie.

Typy nezamestnanosti:

- Frikčná - ľudia, ktorí sú medzi dvoma zamestnaniami, resp. zmena zamestnania. Zväčša krátkodobá nezamestnanosť.
- Štrukturálna– technologická - napr. rozpad neefektívnych podnikov.
- Cyklická - sezónna.
- Skrytá - nezamestnaný nehľadá prácu, ani sa nikde neregistruje.
- Neúplná, nepravá - pracovníci akceptujú prácu aj na znížený úväzok, skrátený pracovný čas aj na úkor svojej kvalifikácie.

Uchádzač o zamestnanie: Je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie. Zároveň je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Záujemca o zamestnanie:Je občan, ktorý si hľadá iné zamestnanie a nie je uchádzač o zamestnanie.

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie:

- Občan mladší ako 25 rokov, skončil sústavnú prípravu (denné štúdium) na povolanie (absolvent školy, ktorý 2 roky nepracoval po skončení štúdia a je v evidencii na ÚP).
- Občan starší ako 50 rokov.
- Občan vedený v evidencii 12 mesiacov za predchádzajúcich 16 mesiacov –dlhodobo nezamestnaný občan.
- Občan, ktorý sa sústavne nepripravoval na povolanie formou štúdia na strednej a vysokej škole.
- Občan, ktorý je rodič, alebo náhradný rodič starajúci sa o tri a viac deti,alebo osamelý občan, ktorý sa stará o dieťa.
- Občan, ktorý stratil schopnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie zo zdravotných dôvodov a pritom nie je občanom so zdravotným postihnutím.
- Občan, ktorý sa sťahuje alebo sa sťahoval v rámci územia členských štátov EÚ,alebo občan, ktorý má na území členského štátu EÚ pobyt na účel výkonu zamestnania.
- Občan so zdravotným postihnutím.
- Cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Sprostredkovanie zamestnania:- vyhľadanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi a záujemcovi o zamestnanie,- vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľom.

Súčasťou sprostredkovania zamestnania:

- evidenčná činnosť
- informačné a poradenské služby
- vyhotovovanie zoznamov voľných pracovných miest
- vyhotovovanie zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie

Evidencia:Povinnosť zaevidovať sa má občan do 7 dní od udalostí, ktoré nastali (napr. do 7 dní od ukončenia samostatne zárobkovej činnosti, ukončenia zamestnanosti, skončenia invalidity, skončenia väzby, skončenia sústavnej prípravy na zamestnanie ....)

Ďalšími povinnosťami uchádzačov sú pravidelné návštevy ÚP - podmienka disponibility. Občan je povinný hlásiť každú skutočnosť alebo zmenu oproti pôvodnému zápisu a to do 3 dní. Občan má štátom vytvorenú inštitúciu, avšak aj od neho sa vyžaduje aktivita - musí ju preukázať na ÚP.

Dlhodobo nezamest. navštíviť ÚP raz za 7 dní.

1 X za mesiac uchádzač, ktorý sa aktívne podieľa napr. na rekvalifikačných kurzoch ... Ostatní 1 X za 14 dní. Do evidencie nemôžu byť zaradení:

- tí, čo sú dočasne PN
- tí, čo sa sústavne pripravujú na budúce povolanie
- občan na materskej dovolenke
- občan s priznaným starobným dôchodkom , resp. na dôchodku
- občan, ktorý bol vyradený z evidencie
- občan, ktorý bol SZČO a bol mu udelený prísp.od ÚP (do2 rokov)

Z evidencie je občan vyradený:

- keď sa zamestná
- keď začne študovať,
- keď nastúpi na výkon väzby,
- keď nastúpi na MD
- keď začne byť SZČO
- keď sa zistí, že občan vykonáva prácu "načierno"
- keď nespolupracuje s OP (ponuka zamest.- odmietnutie,nezúčastni sa rekvalifik.kurzu...
- nedodržanie disponibility podľa určených podmienok

Štát poskytuje informačné a odborné poradenské služby:

Nové prvky politiky zamestnanosti:

1.Individuálny akčný plán- cieľom je rozvoj uchádzača o zames. a jeho príprava na umiestnenie na trhu práce.
2.Aktivačné práce- nahrádzajú a vylepšujú známy systém verejnoprospešných prác.
3.Aktivačný príspevok – je súčasťou dávky v hmotnej núdzi.
4.Absolventská prax – špecialný program určený nezamestnaným vo veku do 25 rokov.
5. Systém príspevkov v rámci aktívnej politiky.

- vzdelávanie a príprava pre trh práce
-príspevok na SZČO, príspevok na zamestnanie pre znevýhodneného uchádzača,-
- príspevok pre získanie absolventskej praxe u zamestnávateľov (absolventská prax trvá 6 mesiacov),
- príspevok na aktivačnú činnosť (obdoba niekdajších verejnoprospešných prác, 5 mesiacov),
- príspevok na dochádzku za prácou,
- podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,
- príspevok na chránenú dielňu, .....

Dávka v nezamestnanosti: Poskytujú ju pobočky Soc. poisťovní.

Dávka v nezamestnanosti je poskytovaná aj v súčasnosti.

Občan musí byť 4 roky zamestnaný, preukázaný príspevok do fondu zamestnanosti aspoň po dobu 3 rokov.

Nárok zaniká smrťou, prijatím do zamest.,skončením podporného obdobia....8.Vývoj chudoby na Slovensku a nástroje jej riešenia

Chudoba ako sociálna udalosť, možnosti riešenia chudoby:

Za chudobu sa považuje taký stav, kedy nedostatok hmotných prostriedkov obmedzuje možnosti spotreby, nedostatok financií neumožňuje zabezpečovať základné životné potreby na primeranej úrovni.

1,- absolútna: nie sú naplnené zákl.potreby nevyhnutné na udržanie zákl.existencie (jedlo, ošatenie, bývanie). Táto chudoba je príznačná pre rozvojové krajiny - Afrika.

2,- relatívna:jedinec, rodina alebo soc.sk.uspokojujú svoje potreby na výrazne nižšej úrovni ako je priemerná úroveň v danej spoločnosti, resp. štáte.Pre SR je príznačný tento druh chudoby.

3,- subjektívna:kto je v takejto situácii domnieva, že je chudobný, pretože nemôže uspokojovať svoje potreby podľa vlastných predstáv.

4,- objektívna:sú podľa názoru štátu uspokojené zákl. životné potreby na primeranej úrovni.

Hmotná núdza: príjem občana a s ním posudzovaných fyzických osôb nedosahuje sumy životného minima.

Nástroje štátu na riešenie chudoby: Chudoba má právne ukotvenie v Ústave SR (článok 39). Každý občan má nárok na zabezpečenie zákl. život. podmienok. Zákon o hmotnej núdzi 599 z roku 2003. Zákon o soc. pomoci. Zákon O životnom minime (dnes cca 4720,- Sk)

Aktivačný príspevok: -cieľom je získanie pracovných návykov a ich oživenie, zvyšovanie vedomostí, kvalifikácie, ... Uchádzač musí spĺňať podmienky stanovené zákonom.

Príspevok na bývanie:Je to ochranný príspevok. Patrí občanom, ktorí nemôžu riešiť svoju situáciu hmotnej núdze. napr. občania, ktorý sa celodenne starajú o postihnutého občana, alebo dieťa, občan, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav (nad 30 dní) .....

Poskytovanie jednorázových dávok pre občanov v hmotnej núdzi - nevyhnutné ošatenie, nakúpenie školských potrie, mimoriadne liečebné výdavky, nevyhnutné zariadenie domácnosti. (maximálne trojnásobok životného minima). Dotačné programy, napr. štipendiá.

Poskytovanie pomoci aj zo strany obcí a miest, na základe rôznych opatrení a nariadení miest a obcí. Môže sa poskytovať vo forme vecnej, peňažnej aj v kombinovanej.

Hmotná núdza - TRIÁDA - jedno teplé jedlo denne, poskytnutie prístrešia a ošatenia, ktoré je primerané ročnému obdobiu.

Inštitút osobitného príjemcu - obec.

9.Politika soc. zabezpečenia v starobe

Staroba ako sociálna udalosť:

Súvisí s dĺžkou veku človeka, jeho aktivitou, príjmom, sociálnymi kontaktmi a komunikáciou. Je to predvídateľná sociálna udalosť. Rozoznávame - starnutie kalendárne (počet rokov), –starnutie funkčné (vyjadruje skutočný potenciál človeka). Samota, neaktívnosť - urýchľujú úpadok. Znižujú sa požiadavky na stravu, odievanie a bývanie, zvyšujú sa náklady na lieky.

Staroba:

- 45 až 59 rokov - stredný vek
- 60 až 74 rokov - vyšší vek (ranná staroba, presénium)
- 75 až 89 rokov - pokročilý starobný vek (sénium)
- 90 a viac - dlhovekosť

Na zabezpečenie v starobe je podmienené dosiahnutím dôchod.veku.

1. pilier - Sociálna poisťovňa
2. pilier - DSS (zhodnocovací charakt.). Má 5 kontrolných mechanizmov: Úrad pre finančný trh, Depozitár - banka, Vnútorná kontrola DSS, audítor, občan
3. pilier - dôchodkové doplnkové poistenie – má dve výhody: 1.zamestnávateľ môže prispievať, 2.daňová úľava

Staroba a sociálna núdza: občan pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a vek si nevie zabezpečiť zákl.život.podmienky./zabezpečiť napr. chod domácnosti.../

Štát vytvára systém

- sieť sociálnych služieb aj individuálnych, napr. opatrovateľská služba, osobná asistencia .....
- Opatrovateľská služby - možno ju poskytnúť občanovi, ktorý vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebuje pomoc, napr. na nevyhnutnú prácu v domácnosti, na kontakt s okolím, atď. Od 1.1.2003 dal štát objednávku, aby táto kompetencia prešla na obce a mestá, ktoré v súčasnosti toto realizujú.
- Spoločné stravovanie: pre občana, pre ktorého stravovanie nemožno zabezpečiť iným spôsobom, alebo pre svoj zdravotný stav je odkázaný na tento spôsob stravovania.
- Prepravná služba:Zabezpečenie integrácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaných na individuálnu prepravu. Majú neštátny charakter. Táto služba nie je dnes rozsiahla. Iné formy kompenzácie - príspevok na auto, príspevok na benzín .....
- Starostlivosť v zariadeniach soc. služieb: domovy soc. služieb, domovy dôchodcov, domovy opatrovateľskej služby, detské domovy, domovy pre osamelých rodičov, zariadenia chráneného bývania, stanice opatrovateľskej služby - v týchto zariadeniach sa poskytuje základná starostlivosť v TRIÁDE - ubytovanie, stravovanie a zaopatrenie (žehlenie, pranie). Nadstavbová činnosť - rehabilitácie, kultúrna činnosť a iné.10.Zdravotná starostlivosť o obyvateľov v porovnaní s inými štátmi

Zdravotná politika je čiastkovou politikou sociálnej politiky

Cieľom zdravotnej politiky by mala byť v prvom rade prevencia, až následne riešenie zdravotných opatrení.

V rámci prevencie v zdravotnej politike môžeme hovoriť napríklad pri:

- zákone o preventívnych prehliadkach (zubári – ak neprídeš na preventívnu prehliadku, ďalší rok platíš náklady celé)
- prevencia genetických ochorení – genetické poradenstvo –

1. pred počatím (genetická anamnéza potenciálnych rodičov) alebo
2. po počatí (v prenatálnom období zastaviť tehotenstvo, ak je nejaká porucha)alebo
3. po narodení (včasné zachytenie porúch – dieťa si zvykne na kompenzačné pomôcky ľahšie, naučí sa s nimi žiť a nepriapdá mu to ako handicap – napr. strojček na uši)

- prevencia v rodine – návyky hygienické, návyk starostlivosti o zdravie, zdravá výživa, dostatok pohybu, predchádzanie obezity a pod.
- prevencia pred sociálnou udalosťou – napr idem stavať dom – vie, či ja raz nebudem na vozíčku a či budem mať peniaze na prestavbu bezbariérového bytu?

Štátna zdravotná politika je zahrnutá aj v Ústave SR, článok 40 – každý občan má právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia má právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky. Z toho vyplýva, že právo na zdravie má každý, ale na zdravotnú starostlivosť má právo len ten, kto sa o to pričiní vlastným zdravotným poistením.

Zdravotné poistenie

-je to súbor nástrojov, ktorý patrí do zdravotnej politiky a pomáha riešiť sociálnu udalosť
-zdroje financovania zdravotníctva:

1.poistenie – hlavný zdroj financovania – vo svete 60-70% nákladov, u nás 90%
2.štátny rozpočet – vo svete 20-30% nákladov, u nás 10% (z tohto zdroja sa platia predovšetkým nákladné a zriedkavé výkony, liečba rakoviny, transplantácia orgánov...)
3.individuálna spoluúčasť – vo svete 10% a viac, u nás 1-2%

U nás je príliš vysoká spotreba liekov (až 40% z balíka peňazí z poisťovní ), pričom veľkým problémom je, že lekári predpisujú drahšie dovozové lieky – systémová porucha vo fungovaní zdravotného poistenia (na základe “zmlúv” s obchodnými zústupcami, za odmenu – čierna ekonomika).u nás 30 balení ročne na hlavu, v hodnote viac ako 15 miliárd Sk. Priemerná cena dovážaného lieku je 175 Sk, domáceho 40 Sk.

Jedným z problémov zdravotnej politiky je aj nesprávna prepojenosť medzi poisťovňami, lekármi a lekárskou komorou. Náklady na obsluhu poistenca sú vysoké, preto poisťovne nie sú schopné zaplatiť všetkým ošetreným pacientom lekársky výkon. V praxi to vyzerá takto:

Poisťovňa utvára vzťahy s lekármi a lekári s komorou. Poisťovňa určí každému lekárovi limit na ošetrenie pacientov. Tak sa môže stať, že sa prečerpá mesačný limit pred koncom mesiaca a ostatní pacienti už v danom mesiaci nemôžu byť ošetrení.

Vo svete je to inak: poisťovne uzatvoria kontrakt s regionálnou komorou na počet lekárov, ktorých v regióne potrebuje a tá povolí činnosť len toľkým lekárov, koľkých naozaj potrebuje.

Vrámci poistenia môžeme hovoriť aj o obrátenom poistení (Bonus-malus)– Japonsko – keď je človek zdravý, platí lekárovi, keď je chorý, lekár platí chorému a tak sa ho snaží čo najúčinnejšie a čo najrýchlejšie vyliečiť – klesajú tak aj výdavky na liečbu.

Zaujímavé je spomenúť aj Bismarckov model financovania zdravotníctva (poistenia)

Poisťovne sú kmeňové – zlučujú členov s približne rovnakým príjmom a približne s rovnakým rozikom ochorení a úrazov – tak nedochádza k tomu, že solidarita je nevyrovananá (bohatý je solidárny s chudobnými). V tomto modeli je výrazný princíp zásluhovosti.

U nás je veľa poisťovní, ale nie je medzi nimi rozdiel v tom, akých členov prijímajú a tým pádom nemá praktický význam, že tých poisťovní je takéto množstvo (bezpredmetná pluralita).

Nemocenské dávky

Sú to dávky v chorobe alebo pri ošetrovaní člena rodiny. Ide o dávku vyplývajúcu zo zravotného poistenia, ktorá sa vypláca zo zdravotnej poisťovne v prípade práceneschopnosti a to vo výške 55% ušlej mzdy. Keďže táto dávka je príliš nízka, chorému človeku sa neoplatí “marodovať” a tak si vyberá namiesto toho dovolenku (v prípade, že ide len o pár dní práceneschopnosti) alebo chodí do práce s chorobou, čo spôsobuje ďalšie choroby a takto vznikajú dvojnásobné náklady na liečbu (a tiež aj chronické ochorenia).

Pri riešení zdravotnej politiky, teda v procese rozhodovania by mali byť zainteresovaní všetci, ktorých sa to týka – napríklad ak robíme rpechody pre chodcov bezbariérové pre vozíčkarov, nevidiaci nenahmatajú paličkou hranu obrubníka a vyjdu do križovatky (jedným sa vyšlo v ústrety a na druhých sa zabudlo)

11.Princípy rod. politiky a ich aplikácia

Rodinná politika a sociálne udalosti v rodine a reagencia štátu na nich.

Rodina je spoločensky schválená forma trvalého spolužitia osôb viazaných zväzkom krvi, manželstva alebo adopcie.

Rozvrat v rodine je situácia, keď manželia žijú v spoločnej domácnosti, ale prichádzajú do konfliktných situácií a tieto konfliktné situácie negatívne vplývajú na formovanie dieťaťa (psychického a fyzického vývinu).

Rozpad rodiny nastáva, ak sa rodina rozpadla rozvodom.

Funkcie rodiny:

1) Biologicko-reprodukčná
2) Výchovná funkcia
3) Emocionálna funkcia
4) Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia
5) Ochranná funkcia

Rodič: Je biologicky pokrvným príbuzným dieťaťa.
Sociálny rodič: Môže byť aj bez pokrvnej príbuznosti s dieťaťom, keď sa rodičom stal napr. adopciou.
Manželstvo: Trvalý zväzok medzi mužom a ženou založený na dobrovoľnosti, vzájomnej láské, vernosti, pomoci, úcty, atď...

Základné princípy rodinnej politiky:

1)Rodinná politika má byť na prvom mieste demokratická,s vlastnými zákonitosťami a hodnotami, zodpovedná za výchovu a socializáciu, za svojich chorých členov, starých členov .....

Rodina nemá byť závislá na štáte a na jeho orgánoch, ale má tu byť vzájomná spolupráca pri plnení výchovných funkcií rodiny.

Funkcie štátu: vytváranie prac. miest, podmienok vzdelávanie, pre ochranu zdravia, organizovať systém sociálnej pomoci, vytváranie systému štátnej sociálnej podpory. Významné miesto má komunálna rodinná politika, prostredníctvom orgánov miestnej samosprávy.

2)Štátna rodinná politika má mať prierezový charakter.

Sociálnu politiku vytvára nielen rezort sociálnej politiky, ale aj iné rezorty, ktorých činnosť má smerovať k nosnému cieľu – rodine. Hlavným gestorom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Jednotlivé opatrenia vo vzťahu k rodinám sa odrážajú v koncepčných materiáloch, legislatívnych návrhoch a konkrétnych opatreniach (vyhláška, nariadenie).

3)Rodinná politika má byť zameraná na rodinu ako inštitúciu pri rešpektovaní práv a zodpovednosti jej členov. Hlavná idea tohto princípu je tá, že štátna rodinná politika má byť zameraná na rodinu ako celok.

Úlohy štátu voči rodinám:

1. Právna ochrana rodiny a jej členov: vytvára prostredie právnej istoty, právnym základom rodiny je právny zväzok, podporuje a právne chráni stabilitu manželstva a kvalitu partnerských vzťahov, právo detí na rodičovskú starostlivosť.

2. Sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín:

Základná filozofia - rodiny s deťmi by nemali mať nižšiu životnú úroveň ako rodiny bez detí.

Vytváranie systému štátnej sociálnej podpory na štátom uznané životné udalosti:

- narodenie dieťaťa – soc. dávkou „Príspevok pri narodení dieťaťa,
-existencia nezaopatreného dieťaťa v rodine –„Prídavok na dieťa.“
-existencia dieťaťa a osobná celodenná starostlivosť o dieťa – „Rodičovský príspevok.“
-pestúnska starostlivosť: jednorázový príspevok – na úhradu základnej výbavy
- iné príspevky:
-ak sa v rodine narodia tri a viac detí, alebo opakovanie v dvoch rokoch narodili opakovane dvojčatá.
-úmrtie „Príspevok na pohreb.“ (nemusí tu byť príbuzenský vzťah)

3. Výchova detí a mládeže, príprava na manželstvo a rodičovstvo:

Základná východisková téza– za výchovu detí sú zodpovední rodičia, ale pomáhajú aj inštitúcie,

-zámerné /inštitucionálne/ výchovné vplyvy: škola, cirkev,
-nezámerné/ nefunkcionálne/ výchovné vplyvy –: vplyvy a vzory dospelých,masmédia ...

4. Ochrana zdravia členov rodiny:Štát zabezpečuje každému právo na ochranu zdravia a života na úrovni aktuálnych vedeckých poznatkov a možností, rešpektuje právo rodičov slobodne sa rozhodnúť o počte detí, chráni rodinu a deti pred rôznymi druhmi závislostí, realizuje programy komplexnej starostlivosti pre starších občanov.12.Nástroje bytovej politiky

Bytová politika:

Bývanie patrí medzi základné potreby človeka. Je najvýznamnejšou životnou investíciou. Existujú dva základné typy sociálnych udalostí spojených s bývaním:

1)Získanie, nadobudnutie bytu.
2)Udržanie bytu.

Bytová politika je čiastkovou. Jej podstatou je rozdeľovanie a zabezpečovanie bytov,zmyslom je, aby každý občan mal možnosť získať primeraný byt.

Poznáme dva základné typy bytovej politiky:

1)Prídelový typ:

- byty sa prideľujú podľa určitých kritérií. Nevýhoda je, že:

-dochádza k deformácii prístupu ľudí k riešeniu vlast. byt. otázky
-ľudia sa nenaučili starostlivosti o svoj byt
-zdanlivý nedostatok bytov

2)Tržný typ:

-vychádza z trhového mechanizmu, založeného na ponuke a dopyte. Dôležitým kritériom je cena bytu a služieb spojených s užívaním bytu.
-stratégia ponuková, aby bola čo najväčšia ponuka bytov
-stratégia dopytová

Zdroje financovanie bytovej politiky:

1)Stavebné sporenie:

Bol prijatý v roku Zákonom 310 z roku 1992. Funguje na princípe sporenia na určitú cieľovú sumu v časovom horizonte 6 rokov. Výhody SS – stabilnosť finančného systému, nízka úroková sadzba stavebných úverov, vytváranie zvýhodnených produktov pre klientov. Nevýhody – sporenie po dobu 6 rokov, pri sumách úverov nad 300 000,- Sk sa vyžaduje ručenie.

2)Hypotekárne úverovanie:

Právne zásady ma v Zákone 483 z roku 2001 o Bankách. HÚ je riešením pre solventnejších. Jedná sa o dlhodobý úver (od 4 rokov do 30 rokov). Musí byť založený právom k nehnuteľnosti.Výhody HÚ – okamžitá dostupnosť, dostatok zdrojov banky na HÚ ...Nevýhody HÚ – nie je tu garantovaný úrok, poplatky za spracovanie žiadostí , vedenie účtov ...

3)Štátny fond rozvoja bývania:

Je určený pre skupiny obyvateľstva s nižšími príjmom. ŠFRB vznikol na základe 124 z roku xxxx. Súčasná podoba zákona – zákon č. 607 z roku 2003.

Výhody ŠF – vytvára podmienky pre sociálne bývanie, vhodné úverové podmienky, úrok 1% atď.
Nevýhody ŠF – obmedzenosť finančných zdrojov.

Na financovaní bytovej politiky sa podieľa aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (poskytuje dotácie na technickú vybavenosť – voda, kanál, cesty...) poskytuje dotácie na opravy odstraňovania systémových porúch panelových bytov.

Nadobudnutie bytu pre nízko príjmovú skupinu obyvateľstva:

Obec požiada o výstavbu nájomného bytu, kumuluje vlastné finančné zdroje a dotácie na výstavbu. Pred výstavbou si obec musí zistiť, či je vlastne záujem o takúto výstavbu. Záujemca musí preukázať svoj príjem – príjem nesmie presiahnuť 3-násobok sumy životného minima – teraz 4 73O,- Sk, cca 14-15 tisíc Sk.

13.Soiálna. politika EÚ

EÚ- nadnárodné zoskupenie štátov, formálne vznikla v r. 1993 podpísaním Maastrichskej zmluvy.
-je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti,
-je založená na slobode
- demokracii,
- rovnosti,
- právnom štáte,
- dodržiavaní ľudských práv.

- Je založená na princípoch spravodlivosti, tolerancie, antidiskriminácie.

Od 1.5.2004 SR je plnoprávnym členom EÚ. V súčasnosti má EÚ 25 členských štátov.

Inštitúcie EÚ:

1.Európska rada
2.Rada Európ. únie
3.Európska komisia
4.Európsky parlament
5.Európsky súdny dvor

Existuje aj Účtovný dvor, Europ. investič. banka, Hospodár. a soc. výbor, Výbor regionov.

Európska rada: je inštitucionálne stretnutie vrcholných predstaviteľov člen. štátov s predsedom eur. komisie (predsedovia vlád s preds. eur. kom.).

Úlohy: politicky viesť, zabezpečovať súdržnosť, schvaľovať dôležité dokumenty,

Rada Európ. únie: je hlavná zákonodarná inštitúcia, v ktorej sa stretávajú ministri vlád členských štátov. Úlohou je národná ochrana a obrana člens. štátov. Má svoje predstavenstvo.

Európska komisia: je iniciatívnym, výkonným a správnym orgánom EÚ. Funguje na čele s predsedom, ktorý združuje kolegium komisárov. Od r. 2005 každá krajina má v zastúpení svojho komisára. Hl. úl. je dozeranie na plnenie zakladajúcich zmlúv, dozerať na realizáciu nariadení a direktív vydaných Radou EÚ.

Európsky parlament: má 732 poslancov. Je to jediný volený orgán EÚ. Hl. úl. je schvaľovanie zákonov a kontrola exekutívy a každoročne schvaľuje rozpočet EÚ.

Európ. súdny dvor: dbá na to, aby normy vydávané inštituciámi EÚ boli v súlade s obsahom zakladajúcich zmlúv. Vydáva stanoviská týkajúce sa správnej interpretácie opatrení.

Sudcovia a generálni advokáti-(JUDr. Mazák)

Každý štát musí byť demokratickým štátom, ktorý musí splňať tzv. Kodaňské kritéria, ktoré boli prijaté na zasadaní Eur. Rady v r. 1999 v Kodani.

Kodaňské kritéria:

1.stabilita inštitúcií zaisťujúcich demokraciu, zakotvená ochrana ľudských práv a práv národnostných menšín
2.fungujúce trhové hospodárstvo, ktoré je schopné konkurencie v Eur. únii
3.schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, vrátané dodržania cieľov politickej, hospodárs. a menovej únie

Soc. politika patrí k hlav. politikám EÚ a má tendenciu sa spájať s politikou zamestnanosti.

Soc. pol. EÚ pokrýva tieto obl.:

1.rovnosť príležitosti
2.ochrana zdravia a bezpečnosť pri práci
3.zamestnanosť
4.pracovné podmienky
5.soc. zabezpečenie
6.riešenie problémov marginalizovaných skupín

Člens. štáty EÚ patria k soc. štátom.

Základom soc. pol. EÚ sú tzv. 4 princípy:

1.potreba mať vhodné nástroje soc. pol. na ochranu pred neobmedzenou konkurenciou
2.soc. výdavky musia byť udržateľné v rámci EÚ– udržateľnosť soc. výdavkov
3.funkciu štátu blahobytu je vhodné zabezpečovať rovnováhou medzi verejným, kolektívnym a súkromným úsilím,
4.soc. politiku a pol. prac. trhu orientovať na rozvoj ľuds. zdrojov k dosahovaniu sebestačnosti a integrácii ľudí do spoločnosti


Základné hodnoty soc. pol. EÚ:

1.soc. spravodlivosť,
2.solidarita
3.vzájomné zdieľanie ďalších spoločných hodnôt

Soc. pol. EÚ má ciele:

- posilniť soc. zabezpečenie hlavne vo vzťahu k rodine.
-poskytovať pomoc tým oblastiam, v kt. hrubý domáci produkt na 1 obyvateľa je menší ako 75 perc. priemer celého spoločenstva EÚ,
-zdroje EÚ orientovať na oblasti postihnuté hospodárskym poklesom,
-boj s dlhodobou nezamestnanosťou,
-uľahčenie mladým ľuďom vstupu na trh práce
-boj so štrukturálnymi problémami (v poľnohosp.), vrátane boja s ekonomickým úpadkom.

Základnými zdrojmi ako zrealizovať ciele vo vzťahu k jednotlivým člens. štátom sú štrukturálne fondy:

1.europs. poľnohosp. garančný a usmerňovací fond,
2.europ. soc. fond
3.europ. fond regionálneho rozvoja
4.europ. fond súdržnosti – kohézny fond

Európsky soc. fond:

- podporuje sa integrácia dlhodobo nezamestnaných do prac. pomeru,
- pomáhať mladým ľuďom vstupovať na trh práce a pri hľadaní prac. príležitostí,
- podporovať integráciu ľudí ohrozených vylúčením z prac. procesu,
- podporovať rovnaké príležitosti medzi mužmi a ženami na trhu práce.14.Transformácia soc. sféry a nová soc. politika na Slovensku

15.Životné minimum v systéme soc. politiky

Teória rozlišuje niekoľko druhov život. miním:

a/ existenčné minimum- ohrozenie zdravia a života
b/ sociálne minimum – aj uspokojovanie iných potrieb, napr. vzdelávanie, kultúra

Minimálny komfort – kategória, ktorá je spätá s posudzovaním života.

Životné minimum – spoločensky uznaná hranica čistého mesačného príjmu, ktorý by mal dočasne zabezpečovať spoločne hospodariacej jednotke uspokojovanie základ. životných potrieb na veľmi skromnej úrovni.

ŽM plní 2 základ. funkcie:

1/ má zabezpečovať dočasnú ochranu pred hmotnou a soc. núdzou a vytvára ochranu pred dočasnou príjmovou nedostatočnosťou

2/ sekundárna funkcia ŽM má byť kritériom na adresné poskytovanie dávok v závislosti od pomeru skutočného príjmu občana a výšky ŽM zodpovedajúce posudzovaným osobám. Od tohto pomeru závisí vznik nároku na dávku ako i výška poskytovanej dávky.

Javovou stránkou ŽM je mesačný príjem, ktorý je hlavným ukazovateľom. Mesačný príjem by mal zabezpečiť ŽM občanovi, pokiaľ sa nenachádza v stave hmotnej núdze.

Legislatívne vymedzenie ŽM:

-zák. o pomoci v hmotnej núdzi
-zák. o životnom minime č. 601/03 Zb.

Metódy stanovenia životného minima:

1.metóda komplexných normatívnych spotrebných košov ( absolútna metóda)

- (určiť koľko kg mäsa, l mlieka, párov topánok, veľkosť bytu má prislúchať jednej rodine určitého zloženia v danej krajine a roku a koľko sa spotrebuje), využíva sa minimalizácia, racionalizácia týchto hodnôt.
- konštruuje sa na báze nevyhnutných potrieb človeka v jednotlivých fázach životného cyklu pri minimalizácii jeho životných potrieb.

Využívajú sa:

- v oblasti hodnotenia život. úrovne obyvateľov,
- na zachytenie cenového vývoja a rast životných nákladov

Využíva sa u nás.

2. štatistická metóda (relatívna metóda)

- vychádza z porovnania ukazovateľov celkových čistých príjmov na obyvateľov. Je typická pre vyspelejšie ekonomiky

3. analýza empirických dát príjmovovýdavkovej situácie nízkopríjmových domácností
4. kombinácia normatívneho spotrebného koša a analýzy empirických dát
5. subjektívne stanovenie týchto hraníc na základe empirických výskumov – nepoužíva sa

Valorizácia životného minima

ŽM sa v súčasnosti valorizuje vždy k 1.júlu kalendárneho roka. Táto valorizácia je zakompovaná v príslušnom zákone, že príslušné ministerstvo môže vykonať valorizáciu opatrením.

Valorizácia sa uskutočňuje podľa 2 základných ukazovateľov:

1.rast čistých mesačných príjmov
2.rast životných nákladov u nízkopríjmových domácnosti

Tieto základné ukazovatele stanovuje štatistický úrad SR pre MPSVaR.

Pre tých, kt. poberajú dávku v hmot. núdzi sa valorizačný mechanizmus neexistuje. Tam je potrebná novelizácia zákona.

Zák. o ŽM sa uplatňuje pri opatrovateľskej službe, úhrada v zariadenia soc. služieb, pri peňaž. príspevkoch na kompenzáciu z titulu ťažk. zdravot. postih. občanov, asistentská služba pre ťaž. zdr. post. občana, príspevok za opatrovanie, pri náhradnom výživnom

ŽM sa použije ak občan je vlastník motor. voz. ak jeho hodnota nepresahuje 35-násobok ŽM.
ŽM sa objavuje ak rozhoduje sa o jednorazovej dávke v hmotnej núdzi v obci, ŽM limituje jednorazovú dávku, výška tejto dávku je 3-násobok ŽM.

Sumy životného minima sú rozlišované:

a/ na prvú fyz. os.
b/ na ďalšiu spoluposudzovanú fyz. os.
c/ na nezaopatrené dieťa

Požiadať o úver zo št. fondu rozvoja bývania môže občan, ktorého príjem nepresahuje 3-násobok ŽM.

Minimálna mzda

Radu hospodárskeho a soc. partnerstva tvoria:

1.Konfederácia odborových zväazov SR
2. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR
3.Republiková únia zamestnávateľov
4.Štát to celé zastrešuje.

Tieto organizácie sa vyjadrujú k výške minimálnej mzdy.

V zák. o minimálnej mzde sa uvádza, že výške minimálnej mzdy sa môže upravovať.

Minimálna mzda v súčasnosti je 7.600,- Sk.

Min. mzda sa vyjadruje:

- v hrubej mesačnej mzde
- v odpracovanej hodine zamestnancom (47,60 Sk)16.Soc. diferenciácia obyvateľstva a typy nerovností

Soc. nerovnosť charakterizuje situáciu, v kt. členovia spoločnosti disponujú rôznym množstvom bohatstva (materiálne a finanč. podm.), prestíže (spoločens. postavenie) a moci (schopnosť ovplyvňovať vecí a ľudí).

Sociálna stratifikácia – usporiadané zoradenie celých skupín ľudí, kt. opakovane dosahujú rozdielné ekon. odmeny a rozdielny prístup k moci v spoločnosti

Typy soc. nerovností:

1.príjmová nerovnosť, nerovnosť bohatstva
2.nerovnosť v spotrebe a v životnom štýle
3.statusová nerovnosť
4.nerovnosť v schopnostiach, vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu
5.nerovnosť na trhu práce
6.nerovnosť život. podmienok a ich riziká

Príjmová nerovnosť, nerovnosť bohatstva

Príjmová situácia členov domácnosti je výrazne závislá od 2 zákl. ukazovateľov:

1.veľkosť a zloženie rodiny
2.od fázy životného cyklu

Mladé rod. s viac. deťmi, rodiny nezamestnaných a rod. dôchodcov patria do kategórie ľudí s najnižšími príjmami.

Pre príjmovú sit. v rodinách je charakteristický vysoký stupeň solidarity v rámci príjmu (starší šetria peniaze pre mladých ľudí)

Postavenie slovenských rodín

1.najvyššia trieda – 4% z celk. počtu obvateľov – rodiny s najvyšš. príjmami (gener. riaditeľov)
2.vyššia stredná trieda – 8% rodin v rámci SR – nadpriemerné príjmy (strední podnikatelia)
3.stredná trieda – 24% - rodiny, kt. majú priemerné príjmy (rod. úradníkov, štát. zamestnancov, malých podnikateľov)
4.nižšia stredná trieda – 19 % z celk. počtu obyv. SR – má priemerný až podpriemerný príjem (kvalifikovaní robotníci, majstri)
5.najnižšia trieda – 43% - rodiny s podpriemerným príjmom (nekvalifikovaní robotníci, nezamestnaní, dôchodcovia)

Dedičná chudoba – charakterizuje sa ako neustále bohatnutie bohatých, chudobnenia chudobných na strane druhej

Stredná vrstva - patria tu ľudia s bežným štandardom,

a/ sú to ľudia s príjmami, kt. im vystačia na platenie služieb a financovania vzdelania detí
b/ sú to ľudia, kt. nemajú problém (riziko) zadĺžiť sa formou čerpania hypotekárneho úveru
c/ sú majiteľmi nehnuteľného majetku

Nerovnosť v spotrebe a životnom štýle

Príjmová nerovnosť súvisí aj s nerovnosťou v spotrebe. Sú domácnosti, kt. majú vysoké príjmy, majú neobmedzenú možnosť uspokojovať svoje potreby, sú aj domácnosti, kt. nemajú možnosť uspokojovať potreby.
Spočíva k nemožnosti prístupu k tovarom a službám

Statusová nerovnosť

Soc. status je spájaný s bohatstvom a súvisí s tým, ako bolo to bohatstvo vytvorené. Nesúvisí len s bohatstvom, ale aj s prestížou a klientelou. Bohatí ľudia sa skôr angažujú v politike.

Nerovnosť v schopnostiach, vo vzdelaní a v prístupe k vzdelaniu

Nerovnosť vo vzdelaní je jednou z dôležitých druhov nerovností. Vzdelanie sa považuje ako prostriedok zrovnoprávnenia členov spoločnosti, pretože poskytuje ľuďom vedomosti, znalosti, zručnosti, potrebné na to, aby na základe týchto vedomostí nadobudli v spoločnosti hodnotnú pozíciu.

Nerovnosť na trhu práce

- nerovnosť v podmienkach uplatnenia sa na trhu práce. Spôsobuje ju samotný ľudský faktor, kt. zaraďuje ľudí na trh práce, predurčuje ju na väčší alebo menší príjem. Diskriminácia sa týka starších a nekvalifikovaných.

Rodová diskriminácia – muži majú lepšie platené zamestnania ako ženy.

Rodový stereotyp na trhu práce – žena = starostlivosť o domácnosť a rodinu.

Nerovnosť život. podmienok

Soc. inklúzia – proces začlenenia jednotlivcov al. skupín do života spoločnosti.

Soc. exklúzia :

a/ anglosaský prístup uznáva, že spoločnosť je rozvrstvená na skupiny a tie skupiny sú vo vzájomnej konkurencii
b/ francúzsky prístup kladie väčší dôraz na vytváranie soc. solidarity a soc. súdržnosti

My máme aplikovaný francúzsky prístup. Soc. vylúčenie chápeme ako dôsledok soc. a ekon. zmien, najmä dlhodobej nezamestnanosti, existencie jednotlivcov a skupin, kt. sú soc. a priestorovo segregované (oddelené ) od „hlavného prúdu“ spoločnosti. Presadzuje sa cez participáciu, občianstvo.

Inklúzia a participácia znamená úsilie občanov do rozhodovania. Znamená úsilie o zapojenie väčšiny občanov do rozhodovania. Inklúzia, občianstvo politicky a občiansky vtiahnuť do spoločenského diania. Inklúzia a sloboda pohybu – otázky týkajúce sa slobody, pohybu osôb, prijímanie imigrantov a ich začlenenie na trhu práce.

Soc. pol. dospela k záveru, že je nutné odstraňovať nerovnosť. Znižovanie miery nerovnosti má prvok, že zmierňovanie nerovnosti vedie k nižšej tvorbe zdrojov. Zmierňovanie nerovnosti redistribúciou je nízko nákladné a neefektívne.17.Vzdelávacia politika, jej trendy (celoživotné vzdelávanie)

Politika vzdelávania

Vzdelávanie je prvkom soc. a ľudského rozvoja. Je jedným z faktorov, kt. ovplyvňuje soc. štruktúru spoločnosti. Dostáva sa do popredia celoživotné vzdelávanie.
Zvýšenie počtu pracujúcich žien zmenilo tradičné miesto rodiny. Informačné technológie sa prejavili novými požiadavkami na nové zručnosti. Zmenili sa aj návyky spotrebiteľov na životný štýl. Sebavzdelávanie- trend.

Vzdelávacia politika – súhrn kokrétn. činn. a opatrení, ktorými štát a ostatné subjekty ovplyvňujú vzdelanie a vzdelávaciu sústavu.
-je to rozhodovanie o vzdelávacích inštitúciach o prístupe k vzdelaniu o cieľoch o obsahu vzdelania a o spôsobe riadenia a financovania v školstve.

Cieľom vzdel. pol. – zabezpečiť súčasný a budúci rozvoj poznávacej a duchov. kapacity populácie , jej morálno hodnotovú orientáciu a celkový poznatkový a vedomostný fond.

Sú 2 ciele nášho štátu vzdel. pol.:

1.maximalizovať individuálne vzdelávanie – sebavzdelávanie
2. optimalizovať primerané vzdelanie vo vzťahu k jednotlivcom a pre potreby zamestnanca

Výhody:

-pre spoločnosť – zvyšuje sa produktivita, zvyšuje sa úroveň ľudského kapitálu, vzdelanie znižuje chudobu a zvyšuje spoločenskú integráciu, ovplyvňuje zlepšovanie pozícii na trhu práce, vzdelanie ovplyvňuje aj ľudské zdravie, podporuje účasť občanov na politickom a spoločenskom živote
-pre individum – prejavuje sa to v mzde, zvyšuje sa profesionálny a soc. status, prináša príspevok k osobnému rozvoju, ovplyvňuje kvalitu života jednotlivca a jeho rodiny

Súčasné a budúce problémy vzdelávacej politiky:

-spájanie otázky financovania a jej optimalizácie s kvalitou vzdelávacieho systému
-financovanie vzdelávania a naplnenie rovnosti príležitosti
-privatizácia vzdelávania

Nová školská sústava pozostáva z:

- predškolské zariadenia
-sústava základ. a stredných škôl – primárne (ZŠ) a sekundárne (SŠ) vzdelávanie, nadstavbové štúdium, pomaturitné štúdium, špeciálne školy (v osobitných vyučovacích podmienkach a metódach)
-vysoké školy – vedecké a vzdelávacie ustanovizne, tvorivá umelecká činnosť

- a/ univerzitné – Mgr.
- b/ neuniverzitné - Bc

Študuje sa na 3 stupňoch, tretí stupeň je doktorandské štúdium. V súčasnej dobe je kreditný systém.

18.Úloha neštátnych subjektov v systéme soc. zabezpečenia SR

Neštátne subjekty

- zák. č. 135/92 Zb. umožnil aj práv. a fyz. os. spolupodieľať sa na treťom sektore
-zák. č. 195/98 Zb. o soc. pomoci :

a/ upravuje podmienky poskytovania soc. služieb práv. a fyz. osobami vymedzuje pôsobnosť obcí pri rozhodovaní, poskytovaní a riadení v rámci poskytovania soc. služieb
b/ vymedzuje pôsobnosť fyz. a práv. osôb pri poskytovaní soc. služieb, môže to byť aj právnická osoba ale aj konkrétna fyz. osoba.
c/ ustanovuje podmienky, za kt. možno poskytovať soc. služby, osobitne upravuje registračné konanie – treba mať súhlas od orgánu regionálnej samosprávy, t.j.VÚC – ten vydáva povolenie na vykonávanie soc. služby, sú tam určité kritéria, na zákl. kt. udeľujú povolenia; ak VÚC vydá povolenie – zaregistruje neštátny subjekt, tento subjekt má právo zo zákona na príspevok na prevádzku. Výška tohto príspevku (vyhl. o úhradách v zar. soc. služieb)
d/ sú tu uvedené aj možnosti financovania neštát. subj. (príspevok na prevádzku od štátu cez VÚC – mali by byť vykryté náklady aspoň do výške 50%, rozpočty miest a obcí, vlastné príjmy, granty - grantové činnosti ministerstiev, štát. fondy – protidrog. fond, zo súkromných fondov)

Neštát. subjekty poskytujú služby hlavne ako neziskové situácie – zák. č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách.

Neziskové org. – poskytujú verjnosti všeobecne prospešné služby za vopred stanovených a pre všetkých užívateľov rovnakých podmienok. Zisk nesmie byť použitý do „vlastných vrecák“ poskytovateľov, ale na poskytovanie prospešných služieb nezisk. org. alebo na jej zveľaďovanie, rozširovanie.

Neziskové organizácie plnia určité zákl. úlohy, kt. majú charakteristiké znaky:

-sú formálne ustanovené – majú určitú štruktúru
-majú prevažne súkr. charakter – sú inštitučne oddelené od štátneho aparátu
-nerozdeľujú zisk. Zisk používajú na rozvoj a prospech n.o.
-majú samosprávny charakter
-majú aj dobrovoľných charakter – využívajú aj aktivity občanov, ktorí sa vo voľnom čase podieľajú v n.o.
-činnosť týchto organizácií je verejnoprospešná – slúži verejnému záujmu

Štruktúry neštát. subj.:

a/ občianske združenia – spájajú jednotlivcov a ich záujmy, najfrekventovanejším typom, majú aj právny podklad. Sú to spolky, zväzy, spoločnosti, hnutia, kluby
b/ cirkevné organizácie – 2.najfrekventovanejšia skupina. Môžu zakladať komunity a spoločenstvá
c/ verejnoprávne org. – je ich asi 15%, napr. Slovenský červený kríž
d/ podnikateľské subjekty – napr. Agentúry opatrovateľských a ošetrovateľských služieb – Nádej, poskytujú soc. služby na základe živnostenského zákona
e/ neziskové organizácie – poskytujúce všeobecne prospešné služby
f/ nadácie – zák. 207/1996 Z.z.:

1.komunitné – silnejšie, prostriedky z rozpočtu obcí, zlepšenie soc. vzťahov
2.neinvestičné fondy – vznikajú za určitým cieľom, keď sa organizujú zbierky

Práv. os. – môže byť aj obec, môže tiež poskytovať soc. služby

Súkromný domov dôchodcov v Poprade, Zariadenie na Sládkovičovej ul. – NADEJ,
Dom dôchodcov pod Tatrami v Spiš. Štiavniku.

Ak práv. os. chce vykonávať poradenstvo musí mať akreditáciu.