Príslušnosť

Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon, ak osobitný zákon neustanovuje , ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.(§5)

V tomto ustanovení je upravená vecná príslušnosť. Vecná príslušnosť určuje, ktorý typ správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmito zákonmi zákonmi sa rozumejú príslušné hmotnoprávne predpisy (napr. predpisy o cestovných dokladoch, o stavebnom konaní, o životnom prostredí)

Správny orgán skúma otázku príslušnosti najmä na začiatku konania. Ak podanie nebolo urobené na vecne a miestne príslušnom správnom orgáne, tento orgán je povinný bezodkladne postúpiť toto podanie príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania.

Miestna príslušnosť určuje, ktorý z vecne príslušných správnych orgánov so zreteľom na obvod svojej územnej pôsobnosti má konať a rozhodovať v danej veci. Vo svojej podstate ide o konkretizáciu vecnej pôsobnosti so zreteľom na miesto, ktoré má vzťah k prejednávanej veci.
Miestna príslušnosť je upravená jednak všeobecne v správnom poriadku a jednak v osobitných predpisoch. Prednosť majú ustanovenia osobitných predpisov pred všeobecnou úpravou v správnom poriadku.

Zákon o správnom konaní ustanovuje dve špeciálne kritéria a jedno všeobecné.

Špeciálnymi kritériami sú:

a)miesto činnosti účastníka konania
(zahrňa činnosť, ktorá je predmetom konania, ale aj nečinnosť v prípadoch, keď mala určitá osoba podľa právneho predpisu niečo konať a neurobila tak.)
V týchto prípadoch pôjde spravidla o uplatňovanie zodpovednosti za priestupok alebo iný správny delikt. Zákon o priestupkoch 372/90 určuje miestnu príslušnosť správneho orgánu podľa miesta, v územnom obvode ktorého bol priestupok spráchaný
b)miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť

Všeobecným kritériom je miesto trvalého pobytu účastníka, ak ide o fyzickú osobu, alebo sídlo právnickej osoby, prípadne jej nižšej zložky, ak sa konanie týka tejto zložky

§8
Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods.2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.
Postúpenie možno za splnenia týchto podmienok uplatniť v ktorokoľvek štádiu konania až do vydania rozhodnutia.

§14 Účastník konania

Všeobecné kritéria účastníka sú definované tak, že

a)účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať
b) koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. Za takéto sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím.
c) účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Za účastníka konania treba považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol. Ide napríklad o osoby ktoré sú oprávnené podať odvolanie, návrh na obnovu konania.

Postavenie účastníka nemá:
a)správny orgán, ktorý uskutočnňuje konanie a to ani v prípade ak ide o výkon rozhodnutia. Ak je však rozhodnutie správneho orgánu preskúmavané súdom, správny orgán ktorého rozhodnutie sa preskúmava, má postavenie účastníka konania.
b)Osoby zúčastnené na konaní ako svedok, znalec, tlmočník, aelbo osoby zaviazané na predloženie listiny. Tieto osoby sa môžu stať účastníkom konania len ak ide o ich práva alebo povinnosti (určenie svedočného, znalečného a pod.)
c)Prokurátor v konaní o proteste prokutátora

Účastníkom konania môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má spôsobilosť byť účastníkom konania. Vo všeobecnosti sa v práve rozlišujú tri druhy spôsobilosti, a to

a)spôsobilosť mať práva a povinnosti
b)spôsobilosť na právne úkony
c)spôsobilosť na protiprávne úkony (deliktuálna spôsobilosť)

Spôsobilosť na práva a povinnosti v správnom práve a občianskom práve nie je totožná. Spôsobilosť na práva a povinnosti v občianskoprávnom ponímaní je formulovaná veľmi široko. V predpisoch správneho práva preto môže dôjsť len k jej obmedzeniu. Tieto obmedzenia môžu byť buď vecné alebo osobné.

V prípade osobných obmedzení pôjde najčastejšie o cenzus veku, vzdelania a pod. (držiteľom zbrojného preukazu môže byť iba osoba staršia ako 21 rokov.