Zrušenie právnickej osoby je v zásade viazané na spôsob vzniku právnickej osoby. Právnické osoby zriadené zákonom alebo štátnym orgánom preto možno zrušiť len zákonm, resp.rozhodnutím príslušného orgánu, ktorý právnickú osobu zriadil. Pri právnických osobách, ktoré sa nezapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra, má ich zrušenie za následok zánik právnickej osoby.
Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo iného zákonom určeného registra zanikajú dňom výmazu z príslušného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Štát ako účastník občianskoprávnych vzťahov vystupuje v týchto vzťahoch napríklad pri odškodňovaní za väzbu a trest, pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo nesprávny úradný postup, prípadne keď štátu pripadne dedičstvo ako odúmrť a pod.
Štát ako subjekt občianskoprávnych vzťahoch má rovnaké postavenie ako fyzické a právnické osoby.
BLÍZKE OSOBY A POJEM DOMÁCNOSŤ
Podľa § 116 sa za blízke osoby považujú:
a)Príbuzní v priamom rade (priamom pokolení), a to jednak priami predkovia a priami potomkovia. Príbuznými v pobočnom rade sú iba súrodenci.
Príbuznými v priamom rade sú osoby, ktoré pochádzajú jedna od druhej (napr.rodičia a deti,
prarodičia a vnuci)
Príbuzní v pobočnom rade pochádzajú od spoločného predka a nie sú príbuznými v priamom rade (napr. Súrodenci, bratranci a sesternice, strýkovia a synovci)
b)Manželia bez ohľadu či žijú alebo nie
c)Iné osoby, ak
ca) ak sú navzájom v rodinnom alebo obdobnom pomere
U týchto osôb sa vyžaduje jednak rodinný pomer medzi vzdialenejšími príbuzmými (napr.strýko,teta, bratranec a pod.) alebo ide o osoby žijúce s niekým v spoločnej domácnosti (napr. Druh, družka, príbuzní osvojenca a pod.) Napriek tomu, že Občiansky zákonník výslovne nespomína švagrovstvo, aj švagrovia ako príbuzní druhého manžela môžu byť blízkymi osobami podľa § 116.
cb) ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu
Podľa faktického osobného vzťahu medzi osobami treba posúdiť, či jedna osoba bude spôsobenú ujmu druhej osoby pociťovať ako svoju vlastnú.
V niektorých občianskoprávnych vzťahoch má význam aj vymedzenie pojmu domácnosť. Občiansky zákonník v § 115 ustanovuje, že domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Z uvedeného vyplýva, že každá osoba môže vyť príslušníkom len jednej domácnosti. Spoločná domácnosť predpokladá aj bývanie v spoločnom byte.
ZASTÚPENIE
Pojem a druhy zastúpenia
Občianskoprávna úprava zastúpenia obsiahnutá v § 22 a nasl., umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný ako jeho zástupca.
Zástupcom aj zastúpeným môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Z možnosti zastupovať sú však vylúčené osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právny úkon, o ktorý pri zastupení ide.Z uvedeného vyplýva, že zástupca nemusí mať vždy spôsobilosť na právne úkony, ale musí byť spôsobilý na ten úkon, o ktorý konkrétne ide.
Z možnosti zastupovať sú ďalej vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Napríklad v konaní o dedičstve je daná možnosť zastupovania jedného dediča druhým, pokiaľ medzi nimi nie je rozpor v záujmoch , čo treba posúdiť osobitne v každom konkrétnom prípade.
Zo zastúpenia vznikajú zástupcovi aj zastúpenému vzájomné práva a povinnosti. Zástupca má povinnosť konať osobne.To znamená, že v zásade musí vykonať tie úkony na ktoré bol splnomocnený.
Rozlišujeme:
- zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného štátneho orgánu
- zmluvné zastúpenie (splnomocnenie)
1.Zákonné zastúpenie
Za fyzické osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, v ich mene konajú zákonní zástupcovia. Podľa Občianskeho zákonníka sa zákonný zástupca ustanovuje
- a)osobám, ktoré nei sú spôsobilé na právne úkony
- b)osobám ktorých pobyt nie je známy
- c)z iných vážnych dôvodov
- d)aj je to odôvodnené kolíziou záujmov zástupcu a zastupovaného. Resp. viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom
Ad a) Osobami , ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony, sú jednak maloletí a osoby, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony rozhodnutím súdu.
Ak bola fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Alebo jej spôsobilosť na právne pkony bola obmedzená jej zákonným zástupcom bude súdom ustanovený opatrovník.
Ad b) Osobám ktorých pobyt nie je známy, ustanovuje opatrovníka súd, ak je to potrebné na ochranu ich záujmov alebo ak si to vyžaduje verejný záujem
Ad c) Iné závažné dôvody, ktoré vedú k ochrane záujmov fyzických osôb ustanovením opatrovníka na základe konkrétnych okolností prípadu posúdi súd
Ad d) Tzv. Kolízny opatrovník prichádza do úvahy v prípade stretu záujmov
- zastúpeného a jeho zákonného zástupcu alebo
- viacerých osôb zastúpených tým istým zákonným zástupcom
zákonné zastúpenie zaniká
- a)absolútne t.j. v prípade smrti zastúpeného alebo v prípade odpadnutia dôvodu, ktorý viedol k zastúpeniu (napr. dosiahnutie plnoletosti, súdne zrušenie rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a pod.)
- b)relatívne t.j. v prípade smrti zástupcu, straty spôsobilosti na právne úkony, pozbavenie rodiča jeho rodičovských práv, resp. obmedzenie rodičovských práv, odvolanie zástupcu súdom
2.Zmluvné zastúpenie
Fyzická i právnická osoba sa môžu dať zatúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak na tento účel udelia plnomocenstvo, aby za nich tieto osoby vykonávali právne úkony. V záujme právnej istoty musí byť rozsah oprávnenia zástupcu vždy uvedený v plnomocenstve.
Ak je zástupcom právnická osoba, oprávnenie zastupovať zastúpeného v mene právnickej osoby patrí priamo štatutárnemu orgánu právnickej osoby, pokiaľ tento orgán neudelil plnomocenstvo inej osobe. Štatutárne orgány právnickej osoby sú určené priamo zákonom alebo zriaďovacou či zakladacou listinou.
Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného.
