Omeškanie veriteľa

Omeškanie veriteľa nastane, ak veriteľ neprijme riadne ponúknuté plnenie alebo v čase plnenia neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. (napr.veriteľ má byť k dispozícii dlžníkovi, ktorý ho má portrétovať.

Občianske právo procesné

Občianske procesné právo predstavuje súbor predpisov, ktoré upravujú konanie na súde.
K formálnym prameňom občianskeho práva procesného patria najmä :

-Ústava SR
-Občiansky súdny poriadok č.99/1963 Zb.
-Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
-Zákon o súdoch a sudcoch
-Zákon o súdnych poplatkoch

Občiansky súdny poriadok sa systematicky člení na 8 častí.

Prvá časť – Všeobecné ustanovenia
Druhá časť OSP je označená ako Činnosť súdu pred začatím konania
Tretia časť upravuje Konanie na prvom stupni
Štvrtá časť obsahuje úpravu opravných prostriedkov
Piata časť sa nazýva Správne súdnictvo
Šiesta časť obsahuje úpravu výkonu rozhodnutia
Siedma časť upravuje Inú činnosť súdu
Posledná ôsma časť obsahuje závarečné ustanovenie

Princípy a zásady OSP

Medzi pricípy zaraďujeme :

Dispozičný princíp – kde podľa zákona možno začať konanie len na návrh, čo je u nás pravidlom, ide o dispozičný princíp so vzťahom na začatie konania. Kde možno podľa zákona začať konanie bez návrhu, čo je výnimkou, ide o princíp oficiality so vzťahom na začatie konania.
Pre podanie odvolania platí pricíp dispozičný. Späťvzatie návrhu je dispozičný procesný úkon, na ktorý je oprávnený ten, kto žalobu podal, teda navrhovateľ.
Ďalším dispozičným procesným úkonom je zmena návrhu (rozšírenie žaloby, zmena žaloby)
Prejavom dispozície konaní je prejavom vôle účastníkov nepokračovať v začatom konaní.

Prejednaci princíp – prejednací princíp je zakotvený v § 6 takým spôsobom, že v konaní postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

Princíp materiálnej pravdy – OSP materiálnu pravdu vyjadruje tým, že ukladá súdu povinnosť čo najúplnejšie zistiť skutkový stav veci.

Princíp rovnosti účastníkov – znamená, že všetci účastníci konania majú v ňom rovnaké práva a povinnosti, teda že všetci majú v konaní rovnaké postavenie. Z princípu rovnosti účastníkov konkrétne vyplýva, že účastníci majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť z neho výpisy a odpisy, musia byť vždy na pojednávanie predvolaní a musí im byť doručené písomné vyhotovenie rozsudku.

Princíp voľného hodnotenia dôkazov je vyjadrený v § 132, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Princíp verejnosti - verejnosťou pojednávania sa rozumie jeho prístupnosť pre každého občana, ktorý sa na ňom chce zúčastniť ako poslucháč.

Vylúčiť verejnosť pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť môže súd výnimočne vždy, ak by verejné pojednávanie ohrozilo štátne, hospodárske, obchodné alebo služobné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov alebo mravnosť.Aj napriek vylúčeniu verejnosti z pojednávania súd môže povoliť jednotlivým fyzickým osobám, aby boli na pojednávaní prítomné, ale musí ich poučiť o trestných následkoch porušenia tajomstva. Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie maloletým a fyzickým osobám, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania. Aj v prípade, keby došlo k vylúčeniu verejnosti, rozsudok sa musí vyhlásiť vždy verejne.

Princíp ústnosti a priamosti - princíp ústnosti je zakotvený v zákone o súdoch a sudcoch kde je ustnovené, že pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne.

Princíp priamosti – súd má byť s účastníkmi vždy v osobnom priamom styku pri ich výsluchu, ako aj pri výsluchu svedkov

Právomoc a príslušnosť súdu

Pod pojmom právomoc súdov roumieme súhrn oprávnení a povinnosti, ktoré zákon priznáva súdom pri výkone súdnej moci. Obsahom právomoci súdov je výkon súdnictva vo veciach trestných a občianskoprávnych. Podľa toho rozlišujeme právomoc trestnoprávnu a občianskoprávnu.

Príslušnosť súdu rozlišujeme:

• vecnú
• miestnu
• funkčnú

Vecná príslušnosť určuje, že určitý druh súdov napr. okresný, krajský, najvyšší súd má rozhodovať o určitých veciach v prvom stupni.

Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach taxatívne uvedených v §9 (napr. v sporoch medzi orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia)

Účastníci konania

• a)účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) – ten kto sa s návrhom obrátil na súd a odporca (žalovaný)-je ten koho navrhovateľ vo svojom návrhu označil za odporcu.
• b)účastníkom konania je ten, koho zákon výslovne za účastníka označuje napr., osvojiteľ, manžel osvojiteľa, v konaní o svojenie)
• c)účastníkom konania okrem navrhovateľa a odporcu sú aj tí o právach alebo povinnostiach ktorých sa má konať (napr. účastníkom konania o vyhlásenie za mŕtveho je vždy manžel osoby, ktorá má byť vyhlásená za mŕtveho, aj keď nie je navrhovateľom.