Koncom 15. storočia sa za vlády Jagelovcov (1490 – 1526) zrútila Matejom Korvínom (1458 – 1490) vybudovaná centralizovaná štátna moc. Vypukla kríza stavovského štátu.

Vysoká šľachta obnovila svoje mocenské postavenie v kľúčových pozíciach štátneho aparátu. Kráľovská rada a kráľovská kancelária sa opätovne dostali do rúk korupčných cirkevných hodnostárov a barónov. Vynútili si zrušenie Korvínových reforiem, zdanenie poddaných podľa usadlostí a vymohli si snemovné uznesenie, podľa ktorého neplatili clo ani mýto. Habsburgovci si vynútili (r. 1491) dohodu o vzájomnom nástupníctve na trón.

Stredná šľachta, ktorá sa zjednotila v zemianskej opozícii (r. 1495), zastávala protihabsburský postoj. Kritizovala rozkrádanie kráľovského majetku, zvyšovanie portálnej dane, vyberanie cirkevného desiatku v peniazoch. Podarilo sa jej dostať svojich zástupcov do kráľovskej rady.

V roku 1520 presadil kodifikáciu šľachtického práva Štefan Werböczy, politický vodca strednej šľachty, ktorou sa upevnila stavovská monarchia. 

To všetko vytvorilo podmienky pre rozvinutie novej spoločenskej sily, vytvorenej z poddanstva a z časti chudobnej a malej
šľachty, ktorá vyvrcholila povstaniami roľníkov a baníkov zameranými proti feudálnemu systému.

Všeobecná politická situácia sa však nezmenila, pretože šľachta bola jednotná len v otázke utláčania poddaných a nestarala sa o obranu krajiny pred hroziacim tlakom tureckých vojsk. Ľud bol odhodlaný brániť krajinu. No šľachta namiesto toho, aby bola uspokojila oprávnené požiadavky roľníkov a zabezpečila masovú obranu štátu, zlomila roľnícke hnutie a tým stratila reálnu možnosť obrany štátnych hraníc

Bitka pri Moháči (r. 1526) znamenala koniec stsredovekého uhorského štátu a  rozhodla, že sa Slovensko dostalo pod nadvládu Habsburgovcov.

Habsburgovci pristúpili k dôslednej centralizácii štátneho aparátu. Uskutočnila sa reforma banskej správy a administrácie bane. Mincovníctvo, riadenie zahraničnej politiky a vojsko sa úplne koncentrovalo vo Viedni. Reforma zasiahla aj uhorské súdnictvo.

Reformy súdnictva

Súdnictvo do roku 1723

Najvyšší sudcovia krajiny si udržali síce svoju osobitnú právomoc, no spravidla pôsobili na tabulárnych súdoch:

• krajinský sudca aj naďalej vybavoval niektoré donačné veci

palatín súdil:

• v politických svetských  veciach magnátov
• v civilných záležitostiach začatých erárom

Sedmopanská tabula (tabula septevirale) bola:

• najvyššou odvolacou inštanciou Uhorska
• a odvolacím súdom pre rozsudky kráľovskej tabuly. 

Po roku 1694 pozostávala:

• na čele s palatínom,
• z troch magnátov (medzi nimi krajinský sudca a tavernikus),
• troch veľkňazov

Kráľovská tabula bola riadnym celoštátnym súdom šľachtickým. Na čele stál personalis. V niektorých veciach bola prvou inštanciou, v niektorých odvolacou inštanciou.

Obe tabuly vykonávali činnosť len v tzv. „oktávach“, t. j. štyrikrát do roka. Počas vojen v 17. storočí tieto súdy nefungovali.
V tom čase sa zaviedla inštitúcia Protonotárskych sudcov. 

Protonotár precestoval spoločne so svojimi pisármi krajinu a kde sa našli sporné veci, tam súdil. Útraty súdu platili stránky.

Súdnictvo od roku 1723

Reforma z roku 1723 zlepšila prácu v justícii.

Kráľovská kúria sa osamostatnila od kráľovského dvora a premenila sa na dve stále súdne inštancie:

• a) Sedmopánsku tabulu
  
  - posledná najvyššia odvolacia inštancia
  
  - na čele palatín so zástupcom, krajinským sudcom
  
  - pozostávala z 21 členov (cirkevní hodnostári, baróni a strední šľachtici)
  
  - pri rozhodovaní sa vyžadovala prítomnosť 11 členov
  
  
• b) Kráľovskú tabulu
  
  - prevzala agendu oktaviálnych súdov
  
  - na čele personalis
  
  - mala 26 členov, súdila v 9 – člennom senáte
  
  - bola prvou inštanciou vo veciach nevernosti a urážky panovníka,v civilných sporoch o právo nehnuteľnostiam na podklade privilégii (causea ex radicalitate iuris)
  
  - bola prvou i druhou odvolacou inštanciou vo veciach začatých na krajských tabulách, tavernikálnom
  súde a na sedriách.

Protonotárske súdy sa zrušili a namiesto nich sa zriadili Krajské tabuly v Trnave a Prešove.

• Pozostávali z predsedov a 5 – 6 votantov
• Rokovali v 4 – člennom senáte
• Boli prvostupňovu odvolacou inštanciou pre spory začaté na župnom súde
• Ako prvá inštancia vybavovali civilné veci s vyššou hodnotou, dedičské veci, poručenské veci a pod. 

Komitátne súdy sa, v dôsledku rozrastenia agendy, rozdelili na:

• civilnú sedriu
• trestnú sedriu

a pre menšie veci na:

• podžupanskú súdnu stolicu
• slúžnovskú súdnu stolicu.