Ústava SR

Ústava Slovenskej republiky

1. hlava

1. oddiel: Základné ustanovenia

Čl. 1
- Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát
- neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo

Čl. 2
- štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo
- štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon
- každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá

Čl. 3
- územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné
- hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom

Čl. 4
- nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vlastníctvom Slovenskej republiky

Čl. 5
- nadobúdanie a stratu občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon
- nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli

Čl. 6
- štátnym jazykom je slovenský jazyk
- používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon

Čl. 7
- Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi, o vstúpení alebo vystúpení do štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom
- Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu
- právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky
- prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády
- Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti

- na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas NRSR
- medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi
- Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničných, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou

2. oddiel: Štátne symboly

Čl. 8
- štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna

Čl. 9
- štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia
- štátna vlajka sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného, na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky
- štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak, kolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika
- štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.
- podrobnosti o štátnych symboloch a ich používaní ustanoví zákon
3. oddiel: Hlavné mesto Slovenskej republiky

Čl. 10
- hlavným mestom je Bratislava
- postavenie Bratislavy ako hlavného mesta ustanoví zákon

5. hlava: Zákonodarná moc

1. oddiel: NRSR

Čl. 72
- NRSR je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky

Čl. 73
- NRSR má 150 poslancov, ktorí sú volení na 4 roky
- poslanci sú zástupcovia občanov, mandát vykonávajú osobne podľa svojho vedomia a nie sú viazaní príkazmi

Čl. 74
- poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním
- za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
- podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon

Čl. 75
- na schôdzi NRSR, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz, skladá sľub
- odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu

Čl. 76
- platnosť voľby poslancov overuje NRSR

Čl. 77
- funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu
- ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády NRSR, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje

Čl. 78
- za hlasovanie v NRSR alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu
- za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v NRSR alebo v jej orgánoch nemožno poslanca trestne stíhať , a to ani po zániku jeho mandátu
- poslanca nemožno ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu NRSR, možno však prejednať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon, ak NRSR súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvanie poslaneckého mandátu vylúčené
- ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi NRSR, ak mandátový a imunitný výbor NRSR následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený
- ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje

Čl. 79
- poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom

Čl. 80
- poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti, poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní
- o odpovedi na interpelácie sa v NRSR koná rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaní o dôvere

Čl. 81
- mandát poslanca zaniká:
- uplynutím volebného obdobia
- vzdaním sa mandátu
- stratou voliteľnosti
- rozpustením NRSR
- vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77. ods. 1
- dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody
Čl. 82
- NRSR zasadá stále
- ustanovujúci schôdzu NRSR zvolá prezident Slovenskej republiky, tak aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, ak tak neurobí NRSR sa zíde 30 deň po vyhlásení výsledkov volieb
- NRSR môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť 4 mesiace v roku, počas prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť preseda, podpredsedovia a výbory NRSR
- počas prerušenia zasadania NRSR môže zvolať schôdzku NRSR aj pred určeným termínom, urobí tak vždy, ak o to požiada vláda NRSR alebo najmenej pätina poslancov
- zasadanie NRSR sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením

Čl. 83
- schôdze NRSR zvoláva jej predseda
- predseda NRSR zvolá schôdzu NRSR aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina poslancov, v takomto prípade zvolá schôdzu do 7dní
- schôdze NRSR sú verejné
- neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie NRSR trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov

Čl. 84
- NRSR je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov
- na platné uznesenie NRSR je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak
- na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov
- na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta Slovenskej republiky, na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov

Čl. 85
- na požiadanie NRSR patrí najmä :
- uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať ako sa dodržiavajú
- ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi o vypovedaní takejto zmluvy
- rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda
- pred ratifikáciou vyhlasovať súhlas
- zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy
- rokovať o programovom vyhlásení vlády SR, kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom
- schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie schvaľovať štátny záverečný účet
- rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky
- voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR a troch členov Súdnej rady SR
- uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po skočení vojny a uzavretí mieru
- vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia SR
- vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území SR

Čl. 87
- návrh zákona môžu podať výbory NRSR, poslanci a vláda SR
- ak prezident SR vráti zákon s pripomienkami, NRSR zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť zákon vyhlásený
- zákon podpisuje prezident SR, predseda NRSR a predseda vlády SR, zákon sa môže vyhlásiť aj bez podpisu prezidenta
- zákon nadobúda platnosť vyhlásením

Čl. 88
- návrh na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi prerokuje NRSR vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov
- na vyslovenie nedôvery vláde SR alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov
Čl. 89
- predsedu NRSR volí a odvoláva v tajnom hlasovaní NRSR nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, predseda je zodpovedný len NRSR
- predseda NRSR zvoláva a riadi schôdze NRSR, podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, prijíma sľub poslancov NRSR, vyhlasuje voľby do NRSR, voľbu prezidenta SR a voľby do orgánov územnej samosprávy, vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta SR, vykonáva ďalšie funkcie ak to zákon ustanoví
- predseda NRSR ostáva vo funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, kým si NRSR nezvolí nového predsedu

Čl. 90
- predsedu NRSR zastupujú podpredsedovia, tajným hlasovaní ich volí odvoláva NRSR nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov, podpredseda NRSR je zodpovedný NRSR
- ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu NRSR

Čl. 91
- činnosť NRSR riadi a organizuje predseda a podpredsedovia

Čl. 92
- NRSR zriaďuje z poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány, ich predsedov volí tajným hlasovaním
- rokovanie NRSR a jej výborov ustanoví zákon SR

2. oddiel: Referendum

Čl. 93
- referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku
- referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu
- predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet

Čl. 94
- každý občan SR, ktorý má právo voliť do NRSR má právo sa zúčastniť na referende

Čl. 95
- referendum vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov alebo ak s na tom uznesie NRSR, a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenie NRSR
- prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NRSR podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom ak prezident SR podá na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NRSR, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta SR do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR lehota podľa odseku 1 neplynie

Čl. 96
- návrh na prijatie uznesenia NRSR o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci NRSR alebo vláda SR
- referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR

Čl. 97
- referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NRSR
- referendum sa môže konať v deň volieb do NRSR

Čl. 98
- výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda
- návrhy prijaté v referende vyhlási NRSR rovnako ako zákon
Čl. 99
- výsledok referenda môže NRSR zmeniť alebo zrušiť svojím ústavným zákonom po uplynutí 3 rokov od jeho účinnosti

Čl. 100
- spôsob vykonania referenda ustanoví zákon

6. hlava: Výkonná moc

1. oddiel: Prezident SR

- hlavou SR je prezident, ktorý reprezentuje SR navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov
- prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi
- volia ho občania SR v priamych voľbách tajným hlasovaním na 5 rokov
- právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť aj do NRSR
- kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov NRSR alebo občania, ktorí majú právo voliť do NRSR, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi

- návrhy na voľbu sa odovzdávajú predsedovi NRSR najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb
- za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebný počet hlasov uskutoční sa druhé kolo volieb do 14 dní, do druhého kola postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov
- ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb ak sa práva kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší najvyšší počet hlasov
- ak pre druhé kolo nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda NRSR vyhlási do siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia

- ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom hlasuje, za prezidenta je zvolený ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov zúčastnených voličov
- zvolený kandidát sa ujíma funkcie zložením sľubu
- sľub skladá pred NRSR do rúk predsedu Ústavného súdu SR napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta
- o ústavnosti alebo zákonitosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd SR
- podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon

Čl. 102
- prezident SR zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu SR alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov
- môže podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas NRSR, s ústavou alebo s ústavným zákonom
- prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií
- zvoláva schôdzu NRSR

- môže rozpustiť NRSR, ak NRSR v lehote 6 mesiacov od vymenovania vlády R neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NRSR neuzniesla do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery, ak NRSR nebola dlhšie ako 3 mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava
- prezident rozpustí NRSR v prípade, k v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný
- podpisuje zákony
- vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných člnov vlády SR, poveruje ich riadením ministerstiev, a prijíma ich demisiu
- vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuj generálov

- udeľuje vyznamenania
- odpúšťa a zmierňuje tresty
- je hlavným veliteľom ozbrojených síl
- vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR
- vyhlasuje referendum
- môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona
- podáva NRSR správy o stave SR
- má právo vyžadovať si od vlády SR informácie potrebné na plnenie úloh
- vymenúva a odvoláva sudcov