Právo

Právo

Základné ľudské práva a slobody

ĽP - sú práva FO kt, vyplývajú z príslušnosti ľud. rodu, vychádzajú z ľud. prirodzenosti a princípov humanity

Znaky ĽP:
* univerzálne - platné pre všetkých
* nezrušiteľné - nemožnosť odvolania
* nepremlčateľné - č. nemôže byť pozbavených týchto práv, aj keď sa nedodržiavajú
* nezadateľné - nikto nám ich nemôže dať, ani vziať, ani zmeniť

- základný dokumentom - Všeobecná deklarácia ĽP vydaná OSN
- 1950 - Európsky dohovor o ĽP - hov. o ochrane ĽP

Realiazácia ochrany ĽP sa org:

1. na medzinár. úrovni prostred. 3 etáp:
a) vo vyhláseniach a deklaráciách
b) vypracovaním medzinár. práv. dohovoru o jeho ratifikáciou rôzn. št.
c) zakladaním medzinár. org. cez kt. sa kontroluje realizácia o dohovoroch o ochrane ĽP

- zabezp. ju OSN , v rámci nej Výbor pre ĽP, Výbor na ochranu práv detí
- v EU sa ochrana zabezp. Rada Európy, v rámci nej Európska komisia pre ĽP, EU súd pre ĽP - zaoberá sa sťažnosťami
- v rámci EU - Európsky súdny dvor, kt.garantuje ochranu ĽP vš. občanom EU
Ombudsman - prijíma sťažnosti v akejkoľvek veci patriaci oblasti aktivít EÚ, sťažn. podáva občan al. prosted. člena E. parlamentu

2.vnútroštátna úroveň
- vš. št. zabezp. ochranu ĽP a S, ochrana sa realizuje prostred. súdov, najv. rozhodnutie vydáva ústavný súd

3 org. je ombudsman
- rieši práva ľudí, SR - vydaná Listina zákl. práv a slobôd 1991

Ľudské práva na Slovensku

- od r. 1993 v Ústave, samostat. prijatá už v r. 1991

1. základné ľudské práva a slobody
- zaručuje dôstojnosť v zákl. činn. človeka
- p. na majetok, ochranu mena, na slobodu myslenia, vyznania...

2. politické práva
- vytv. možnosť podieľať sa na polit. a verejnom živote spoločnosti
- právo slobod. prejavu, P. na informácie, Volebné Právo

3. práva národnostných menšín a etnických skupín
- ochr. pred diskrimináciou, tlak zo str. väčšieho národ.
- ochr. pred násilnou asimiláciou
- P. na vzdelanie v mater. jazyk., P. na všestranný rozvoj vlast. kultúry

4. hospodárske, sociálne a kultúrne práva
- garantujú minimál. štandard živ. úrovne s cieľom zabezp. dôstojnú existenciu a umožniť človeku rozvíjať jeho osobnosť
- P. slobod. voľby povolania, P. podnikať, P. na vzdelanie, na dôchodok a soc. zabezp.

5. právo na súdnu a inú právnu ochranu
- zais. korektnosť a spravodlivosť súd. konania
- P. na obhajobu, Prezumpcia neviny

6. právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
- zabezp. dobré živ. prostredie, povinnosť št. na šetrnné využ. prírod. zdrojov
- P. na ochranu rastlín a živ. druhov, P. na šetrnné využ. prírod. zdrojov, P. na živ. prostredie
Odvetvia práva

Obchodné právo

- súčasťou právneho poriadku SR
- osobitnou časťou súkromného práva
- súbor občianskych noriem, kt. upravujú podnikanie, právne postavenie podnikateľov, obch. spoloč., obchodné, záväzné vzťahy podnikateľov a ďalšie vzťahy súvisiace s podnikaním
= hl. prameňom Obchodná zákonník
- súbor predpisov upravujúcich:
- právne postavenie podnikateľov
- obchodne záväzkové vzťahy
- niektoré vzťahy súvisiace s podnikaním
- delíme:
Hmotné - normy hmotného práva určujú aké práva a povinnosti majú podnikatelia
Procesné - procesné právne normy určujú akou formou môžu byť práva uplatnené
- pramene: - primárny

Občianske právo

- upravuje vzťahy medzi občanmi navzájom, medzi FO a PO a medzi nimi a štátom
- zákl.prameňom je Občiansky zákonník
- občianstvo - právne vzťahy vznikajú z právnych úkonov
- právny úkon: prejav vôle smerujúci len k vzniku, zmene al. zániku práva a povinností, kt. právne predpisy s takýmto prejavom spájajú

- obč .zákonnik upravuje 3 časti obč. práva:
- 1. Vlastnícke: zaručuje vlastníkovi nejakého predmetu oprávnene predmet držať, užívať a nakladať s ním
- 2. Dedičské: rieši prechod majetku zosnulej osoby na pozostalé osoby

2 spôsoby dedenia:
- A: zo závetu: závet - právny dokument napísaný vlastnou rukou al. pred svedkami vo forme zápisnice
- záveťou určí dedičov svojho majetku
- B: zo zákona: keď neexistuje záveť, dedí sa postupne v 4 skupinách: manzelka a deti, ...
- potomka je možné z roznych dovodov aj vydediť

- 3. Záväzkové: vzn. z právnych úkonov a najmä zo zmlúv
- druhy zmlúv:
1. Kúpna - zmluva o predaji alebo kúpe
2. Darovacia,
3. Nájomná,
4. Poistná,
5. Zml.o ubytovaní
6. Zml.o vklade
7. Pracovná

- ak dôjde k porušenie obč. práva, nasleduje občiansko - súdne konanie - právom stanovený proces pre rozhodovanie sporov v súkromnoprávnej oblasti a tento postup upravuje občiansky súdny poriadok
- účastníkmi konania sú:
- navrhovateľ a žalobca - dožaduje sa naplnenia svojich práv
- odporca al. žalovaný - ten od kt. sa požaduje, aby splnil povinnosti

- zásady obč-súdneho konania:
1. dispozičná zásada - súd rozhoduje o návrhu tak, ako ho žalobca uplatní
2. dôkazová povinnosť - majú ju účastníci konania, musia doniesť dôkazy
3. kazdý účastník má právo sa vyjadriť
4. náklady konania nesú účastníci konania - končí sa rozsudkom al. uznesením
- môžu byť uplatnené opravné prostriedky - riadne a mimoriadne

Rodinné právo

- upravuje osobné a majet. vzťahy medzi manželmi, rodičmi a deťmi, ostat. príbuznými v priamom pokolení vo vzťahu kt. nahrádza vzťah rodiča
- rodina vzn. Manželstvom = trvalé spoločenstvo muža a ženy, zal. zákonom stanovené spôsobom
- Vzn. manželstva: občianske - prehlásené pred št.orgánom, cirkevné
- podmienky pre vznik maželstva:
- spoloč. priezvisko
- dospelosť
- známy zdravotny a psychicky stav
- rozdielne pohlavie
- Zánik manželstva: smrť, vyhl. za neplatné, rozvod
- Náhradná rod. - ak nemôže rodina - starostlivosť preberá štát
- Opatrovníctvo - najč. príbuzný, zaniká dospelosťou, štátom určená fyzicka osoba
- Pestúnstvo - vyberá súd, preberá zodp. za dieťa, končí dospelosťou
- Ústavná výchova - ak nemá rod. ani príbuzných, súdom nariadená ústavná výchova
- Adopcia - rovnocenné so skutoč. rod., musia súhlasiť, nemusia ak sa nestarajú 6mes.

Pracovné právo

- predmetom je úprava pracovno-právnych vzťahov - vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom
- zákl. prameň - Zákonník práce a ďalší je Zákon o zamestnanosti
- účastníci prac-práv. vzťahov sú zamestnávateľ a zamestnanci
- aby mohli vstúpiť do prac-práv. vzť., musia mať priznané vlastn. - právna subjektivita
- zamestnávateľ môže byť FO al. PO
- zamestnanec len FO, môže uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr, keď dovŕši 18

- prac.pomer môže vzn:
* uzatvorením prac. zmluvy
* vymenovaním do funkcie
- prac. zmluva: dvojstraný prac. úkon zamestnávateľa a zamestnanca a ním vzn. pracovný pomer
- zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť s jeho právami a povinnosťami, vnútro., mzdovými a prac. podmienkami

Finančné právo

Súhrn práv. noriem upravujúce finančno-právne vzťahy pri získavaní, zhromažďovaní a použití finanč. prostriedkov štátnymi orgánmi

Správne právo

Upravuje spoločne. vzťahy v oblasti verejnej správy (tie, kt. vzn. medzi fyzic. osobami, medzi správ. orgánmi a právnic. osobami, medzi správn. orgánmi navzájom)
Verejná správa – správa verej. záležitostí, kt. sa prejavujú ako výkonná moc v štáte
- delí sa na :
a) štátnu správu
b) samosprávu

a) ŠS – zabezpečuje sa realizácia všetk. funkcií štátu, orgány štát. správy zabezpeč. prevažnú časť úloh zabezpečovanú štát. orgánmi
b) S delíme na :
* územnú správu (kraj, okres, vyšší územný celok, organizačná správa územií správy, v kt. miestne spoločenstvo ako právnic. osoba zabezpeč. riešenie úloh pod dozorom štátu)
* záujmovú samosprávu (inštitúcie, kt. svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a kt. spája konkrétny spoločne. záujem – spolky, kľuby, odborové organizácie..)

Správne právo ďalej delíme :
a) hmotné – obsah. právne normy, kt. obsahom sú práva, právo ochrany povinností subjektov, kt.vstupujú do práv.vzťahov
b) procesné – procesný postup subjektov, kt. sa aplikuje pri uplatňovaní práv a povinností za účelom, kt. subjekty vstupujú do práv. vzťahov.
- zákon 71 = Zákon o správnom konaní (1967)

Správne konanie – proces, v kt. orgány štát. správy rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinn. občana
Účastník správneho konania:
a) fyzic. alebo právnic. osoba
b) tá, o kt. právach a povinnostiach sa rozhoduje (napr. občan, kt. chce postaviť dom)
c) tá osoba, kt. práva by mohli byť rozhodnutím porušené (majiteľ sesed. pozemku)
d) tá osoba, kt. tvrdí, že správ. rozhodnutie by mohlo obmedziť jej práva
Fázy správ. konania :
a) začatie konania : ked podáme žiadosť, ústny al. písomný návrh žiadateľa, aj na podnet správneho úradu
b) priebeh konania : správ. orgán zisťuje všetky podstatné skutočnost i= posudky, prehlásenia.., dokazuje vec. o kt. sa rozhoduje = preverovanie
c) vydanie rozhodnutia : správ. úrad vydá rozhodnutie o právach a povinn. účastníka, kt. obsahuje výrok = rozhodnutie, odvovodnenie rozhodnutia, poučenie – informácie o tom, do akej lehoty je možné sa odvolať.

Trestné právo

Súhrn práv. noriem, kt. chráni občanov pred nežiadúcim konaním.
Delíme ho na: hmotné a procesné.

Hmotné trestné právo

Vymedzuje, čo sú trestné činy (TČ) a aké tresty za ne ukladajú. Hlavným prameňom je Trestný zákon. HTP rozdeľuje, čo je TČ a čo priestupok, a kt. znaky sú uvedené v Trest. zákone.

TČ – konanie nebezpečné pre spoločnosť
TČ proti republike – vlastizrada, teror, prezradenie štát. tajomstva
TČ proti hospodárstve - neopráv. podnikanie, krátenie daní, falšovanie peňazí, nekalá súťaž
TČ proti poriadku a veciach verejných – útok na verej. činiteľa, korupcia, krivá výpoveď..
TČ všeobecného ohrozenia – ohroz. život. prostredia, šírenie omamn. látok, ohrozenie lietadla, nedovolené ozbrojovanie..
TČ hrubo narušujúci občian. spolužitie – opilstvo, výtržníctvo, hanobenie rasy a národu, falošné ohrozovanie..
TČ proti rodine a mládeži – hygiena, únos, zanedb. povinnosti výživy..
TČ proti životu a zdraviu – vražda, ublíženie na zdraví, týranie
TČ proti slobode a ľud. dôstojnosti – obmedzenie osob. slobody, znásilnenie, lúpež, vydiaranie..
TČ proti majetku - úžera, sprenevera, podvod, krádež..
TČ proti ľudskosti - genocída, mučenie,vojnové zločiny, ..
TČ vojenské – neuposlúchnutie rozkazu, dezercia, nezhody medzi vojakmi

Priestupok – zavinené konanie, kt. porušuje al. ohrozuje záujem spoločnosti, je označený v Zákone o priestupkoch, sankcie sú miernejšie ako pri TČ, nie je možné odňať slobodu, napr. rušenie nočného pokoja, nedovolená rýchlosť..

Trestná zodpovednosť
Páchateľ - fyzická osoba, kt. bola pri vykonaní trestu príčetná a mala určitý vek.
Nepríčetnosť - neschopnosť páchateľa rozpoznať nebezpečnosť svojho činu a ovládať svoje konanie (dušev. poruchy)
Posudzuje sa úmyselnosť alebo nedbanlivosť.

Tresty
- odňatie slobody(výnimočný trest = 25 rokov alebo doživotie)
- strata titulov, vyznamenaní
- zákaz činnosti
- prepadnutie majetku, veci
- peňažná pokuta
- vyhostenie z krajiny (na 10 rokov alebo doba neurčitá)
- zákaz pobytu

Ochranné opatrenia
- ochranné liečenie (ak urobil z nepríčetnosti)
- ochranná výchova (polepšovňa) riešenie pri zanedb. výchove u mladistvých alebo detí pod 14 rokov
- zhabanie veci

Procesné trestné právo

Upravuje postup pri zisťovaní TČ a ich páchateľov, pri súdnom konaní a pri výkone trestu. Upravuje ho Trestný poriadok = vymedzuje, čo je trestné konanie (TK)
TK - postup, kt. sa zisťuje TČ a jeho páchateľa, a zaručuje spravodlivé potrestanie.
Súd (senát alebo sudca, rozhodujú o treste), prokuratúra (podáva obžalobu), polícia(vyšetruje)
TK prebieha:
* príprava konania – vyšetrovanie, dôkazy, podaná obžaloba alebo sa obžalovanie vráti na ošetrenie
* predbežné prerokovanie obžaloby – obžaloba na ošetrenie al. sa stanoví dátum súd. procesu
* hlavné pojednávanie - žalobca, obhájca, sudca, končí sa rozsudkom o vine alebo zrušenie obvinenia
* výkon rozhodnutia – ak odsúdia - vykonanie trestu, ale aj možnosť odvolania
- ak voľný – „domov“
Prezident môže udeliť milosť alebo amnestiu.

Zásady trestného konania:
- zásada stíhania – len zo zákonov
- zásada objektívnej pravdy - o vine rozhodnúť len vtedy, ak nie sú iné dôkazy
- z. spolupráce orgánov činných v TK so záujmom občan. združení
- z. zaistenia práva na obhajobu - možnosť mať obhajcu
- z. oficiality - orgány konajú z úrad. povinnosti
- z. legality – prokurátor je povinný stíhať všetky TČ, o kt. sa dozvie
- z. obžalovania – TK začne len vtedy, keď žalobu prednesie prokurátor
- z. verejnosti – verejnosť sa môže zúčastniť súdu
- z. vyhľadávania - org. objasňujú okolnosti prípadu
- z. bezprostrednosti - predložené dôkazy musia byť zohľadnené pri súdnom konaní
- z. voľného hodnotenia dôkazov - org. hodnotia dôkazy podľa vnútro. presvedčenia, berie sa ohľad na okolnosti prípadu
- z. ústnosti - všetky súdne konania sú ústne
- z. prezumpcie neviny - každý je nevinný, pokiaľ sa neukáže opak

Práva spotrebiteľa:

1) práva na ochranu zdravia a bezpečnosti spotrebiteľa
2) právo na ochranu hosp.záujmov a spotreb.
3) právo na náhradu utrpených škôd
4) právo na informovanosť a osvetu
5) právo na kolektívne zastupovanie záujmov súvisiacich s ochranou spotreb.

Systém práva

Pravosa delí na :
a) medzinárodné (vzťahy medzi štátmi, medzi štátmi a medzinárod. organizíciami, medzi organizáciami navzájom)
b) vnútroštátne (rieši vzťahy medzi subjektmi na území jedného štátu)

Toto právo sa dalej delí na:
1) verejné - ústavné, správne, trestné, finančné
2) súkromné - občianske, obchodné, rodinné

Súkromné právo je postavené na princípe: rovnosti a nezávislosti subjektov v občianskej spoločnosti, ktoré vstupujú do vzájomných vzťahov, sú formulované ako dovoleniam nie príkazy.
Pracovné právo – je to aj súkromné aj verejné právo, akýsi spojovateľ.. Ale skôr ho zaraďujeme do súkromného práva.

Právna kultúra

- niektoré právne systémy majú rovnakú filozofiu tvorby práva
- rovnakú formu na vyjadrenie práva
- podobný spôsob tvorby práva

Typy právnych kultúr: Európsky typ, Angloamerický, Náboženský, Socialistický
Myšlienkové zdroje európs. práv. kultúr :
a) grécka múdrosť
b) rímskoprávna vzdelanosť (Jurisprudencia - veda o práve, kt. vytvorili Rimania)
c) kresťanská mravnosť (presadzuje hodnoty: pochopenie, tolerancia, súcit, odpustenie)
Európsky typ:
a) právo je v písanej forme
b) právo tvoria štátne orgány, kt. na to oprávňuje ústava štátu
c) súdy a iné orgány uvádzajú právo do praxe, nepodieľajú sa na jeho tvorbe
- patria sem: Nemec., Fran., Španiel., Portug., Rakús., Tal., od r.1989 aj Čechy a Slovensko
- GB je tiež pod vplyvom Európ. typu, ale presadzuje nepísané právo, kt. tvoria súdne precedensy, právo tvoria aj sudcovia a súdy.
- Sloven. do r. 1989 patrilo do socialistic. práv. kultúry
- 1991 prijatá listina základ. práv a slobôd na Sloven.
- 1993 ústava Slovenska, zahrnutá do nej listina práv a slobôd

Právna norma

– záväzné a všeobec.pravidlo správania, kt. je vyjadrené osobitnou, štátom vydanou normou, jej dodržiavanie je štátnou mocou prinútenia

Delenie právnych noriem :
1) Normatívne – sú všeobec., nie viazané na jednotlivca = neadresné
2) Individuálne – sú adresné, zamerané na istú oblasť
3) Konštitutívne – sú následkom vzniku, zmeny alebo zániku právn. vzťahov
4) Deklaratórne – konštatujú existenciu a neexistenciu práv. vzťahov

Znaky PN:
a) záväznosť – každá norma, kt. nadobúda platnosť je záväzná
b) všeobecnosť – adresovaná neobmedzenému počtu subjektov
c) efektívnosť – práv. norma je minimálne používaná tými, ktorým je určená a minimál. zasahuje do súkromia
d) normatívnosť – pravidlá správania pomocou zákazov, príkazov, dovolení
e) štátne donútenie – štát si môže vynútiť jej rešpektovanie, následok jej porušenia = Sankcie

Časti PN:
a) hypotéza – stanoví podmienky, za kt. sa má realizovať pravidlo správania
b) dispozícia – konkrétne pravidlo správania, kt. stanovuje komu a aké oprávnenia a povinnosti vznikajú
c) sankcie – zahrnuté následky nazachovania práv. nor.
Musí platiť zásada „nerozpornosti“ – PN si nesmú odporovať