- vojenská diktatúra
Kubánsky prezident Machado bol v júni 1933 zosadený zo svojej funkcie armádou a seržant Fulgencio Batista y Zaldívar vládol ako diktátor až do roku 1940, kedy bola prijatá nová ústava a Batista bol zvolený za prezidenta. Nová ústava nedovoľovala prezidentovi vládnuť viac ako v jednom funkčnom období, Batista však zvrhol svoju vládu a od roku 1952 opäť vládol ako diktátor. Za jeho vlády ekonomika prosperovala, no vládna korupcia a sociálne nepokoje sa zhoršovali. Ľudová opozícia sa preto zorganizovala do revolučného hnutia, ktoré viedol Fidel Castro Ruz s pomocou Ernesta Che Guevaru - argentínskeho revolucionára, experta na partizánsky boj (portrét Guevaru sa stal symbolom revolúcie na celom svete). Po dvojročnej gerilovej vojne, Castrova opozícia v roku 1959 zvrhla Batistovu vládu, Batista rezignoval a utiekol z krajiny. Nasledovali súdne konania a popravy viac než 500 vládnych a armádnych úradníkov. Po revolúcii sa Castro stal predsedom vlády a inicioval extenzívnu ekonomickú a sociálnu zmenu krajiny podľa socialistických princípov - znárodnil priemysel a bankovníctvo, vytváral poľnohospodárske družstva.
V roku 1930 sa Getulio Vargas zmocnil moci v Brazílii a stal sa prezidentom. V rokoch 1938 až 1945 vládol ako diktátor.
V roku 1943 sa revolucionár Juan Peron stal vojenským diktátorom v Argentíne a v roku 1946 sa stal prezidentom (v roku 1973 opäť).
V roku 1973 USA podporili vojenský prevrat v Čile, vedený generálom Pinochetom.
V roku 1979 USA napadli Panamu a zvrhli diktátora Noriegu.
Patria k nim aj formy vlády, v ktorých je účasť na moci zúžená na úzku skupinu alebo jednotlivca. Autokratická monokracia je forma vlády, v ktorej má neobmedzenú moc jednotlivec. Ak ide o vládu úzkej skupiny, môže ísť o aristokraciu, ak majú moc najbohatší, ide o plutokraciu.
Ak je hlava štátu obsadzovaná nelegitímne (napr. vojenským prevratom; coup d´état) hovoríme o diktátorskej forme vlády.
7. Monarchia, republika
V monarchii je hlavou štátu panovník, monarcha, ktorý svoju funkciu nadobúda spravidla na základe práva dedičnosti a vládne doživotne. Má osobitné privilégiá a nie je politicky zodpovedný.
Rozlišujeme monarchie absolutistické, v ktorých vládne panovník absolútnou, neobmedzenou mocou a konštitučné, či parlamentné, v ktorých je panovník formálnou hlavou štátu, nemá skutočnú moc - rozhodujúce postavenie má parlament, ktorému zodpovedá ministerský kabinet.
V dualistickej monarchii panovník má výkonnú moc a vykonáva funkcie hlavy štátu. Vymenúva vládu. Je však vo svojej činnosti obmedzený ústavou, zákonmi a rozpočtom, ktoré schvaľuje parlament.