Republika (z lat. res publica, vec verejná) je protikladom monarchie. Je to forma vlády spravidla demokratického charakteru, v ktorej je hlavou štátu volený orgán (kolegiálny - prezídium; monokratický - prezident), zvolený na určité časovo obmedzené obdobie.
V parlamentnej republike má rozhodujúce postavenie zákonodarný orgán, parlament. Volí prezidenta, ktorý vykonáva funkcie hlavy štátu. Závislosť prezidenta od parlamentu nie je priama. Prezident vymenúva vládu, ale tá zodpovedá parlamentu. Parlament jej môže vyjadriť nedôveru a vynútiť si jej demisiu.
V prezidentskej republike je hlavou štátu a výkonnej moci prezident. Výkonná moc je nezávislá od parlamentu. Zákonodarná moc nemá kompetenciu nad orgánmi výkonnej a súdnej moci.
Usporiadanie najvyšších orgánov v demokratickej forme vlády môže byť dvojaké. Môže ísť o parlamentarizmus alebo o systém deľby moci.
8. Parlamentný systém
Kolískou parlamentarizmu je Spojené kráľovstvo. Parlamentarizmus je prekonanie nezávislosti výkonnej moci od zákonodarnej moci. Jeho podstatou je závislosť vlády od parlamentu. Vláda sa stane nositeľkou výkonnej moci nie po svojom vymenovaní, ale po tom, čo jej parlament vysloví dôveru (priamo alebo schválením jej politického programu). Ak parlament vysloví vláde nedôveru, vláde vzniká povinnosť podať demisiu.
Vytvára sa mocenská suverenita parlamentu voči všetkým štátnym orgánom - dochádza dokonca k odstráneniu absolútnej nezávislosti súdov (nositeľov súdnej moci), ktoré v systéme deľby moci majú nezávislé, samostatné postavenie.
Základné znaky parlamentarizmu
- kreačná závislosť a politická zodpovednosť výkonnej voči zákonodarnej moci,
- v prípade, ak sa v parlamente nepodarí vytvoriť väčšinu a vládu, parlament je rozpustený, vypíšu sa nové voľby; prípadne sa vytvorí menšinová alebo úradnícka vláda (vláda odborníkov)