10. Územno-organizačná štruktúra štátu
Každý štát má administratívno-teritoriálne členenie. Územno-organizačná štruktúra je ďalšou zložkou formy štátu. Rozumieme ňou systém vzťahu medzi celkom štátu a jeho časťami, t. j. spôsob vymedzenia kompetencií najvyšších orgánov štátu a orgánov častí štátu, spôsob podriadenosti častí štátu a stupeň ich samostatnosti, spôsob tvorenia orgánov častí štátu a ich vzťah k miestnemu obyvateľstvu a napokon právne postavenie územných častí štátu.
Z hľadiska územno-organizačnej štruktúry členíme štáty na štáty unitárne a zložené.
11. Unitárny štát
Unitárny štát má iba jednu štátnu moc (iba jednu ústavu a jednu sústavu najvyšších orgánov štátnej moci).
Právomoc a kompetencia najvyšších orgánov je pôvodná a ostatné (nižšie) štátne orgány majú odvodenú právomoc od vyšších.
Jednotlivé časti unitárneho štátu majú charakter územných administratívnych častí.
Podľa stupňa samostatnosti pri výkone kompetencie môžeme unitárne štáty deliť na centralizované a decentralizované.
Centralizovaný unitárny štát charakterizuje oprávnenie ústredných orgánov štátu zasahovať do celej právomoci a kompetencie miestnych orgánov štátu a právo priamo (administratívno-direktívne) ich riadiť. Miestne orgány nikdy nerozhodujú s konečnou platnosťou najmä o majetkových, finančných otázkach; nemajú právo dožadovať sa preskúmania zákonnosti nariadení alebo príkazov od ústredných orgánov.
V decentralizovanom unitárnom štáte je určitá sféra výlučnej právomoci ústredných štátnych orgánov vyňatá a zverená do kompetencie miestnych štátnych orgánov, ktoré ju vykonávajú samostatne - nie sú ústredným orgánom podriadené. Ústredné orgány im do vymedzenej právomoci nemôžu zasahovať, ale majú právo politicky a právne usmerňovať ich činnosť pomocou normatívnych právnych aktov. Patrí im aj právomoc preskumávať, či rozhodnutia miestnych orgánov sú v súlade s platným právom.
Čisté formy centralizovaného či decentralizovaného štátu neexistujú (hybridy; prelínané centralizácie a decentralizácie)
Oblastná samospráva môže prerásť do autonómie. Autonómny útvar potom na svojom území vykonáva ekonomicko-kultúrnu samosprávu relatívne nezávisle od ústredných orgánov štátu. Samospráva sa prejavuje určitou zákonodarnou, výkonnou a súdnou právomocou vo veciach národnej alebo regionálnej povahy. Samospráva musí byť ekonomicky zabezpečená vlastným rozpočtom. Autonómiu poznáme národnostnú, politickú a administratívnu.