12. Štát zložený a druhy zložených štátov
Zložený štát pozostáva z niekoľkých členských štátov, ktoré sa spojili na základe medzištátnej zmluvy do spojeného štátu alebo vznikli rozdelením pôvodne unitárneho štátu (Belgické kráľovstvo).
Orgány členských štátov majú pôvodnú právomoc, ústredné zväzové orgány majú odvodenú právomoc - patrí im toľko právomoci, koľko sa jej vzdali členské štáty.
Zložený štát charakterizuje dvojaká sústava štátnych orgánov; takýto štát má v členských štátoch spravidla rozdielne ústavy, zákonodarstvo a štátne občianstvo a zvyčajne dvojkomorový orgán štátnej moci.
Typy zložených štátov
Federácia - hlavná a zároveň najčastejšia forma zloženého štátu. Skladá sa z dvoch, či viacerých štátov (USA), ktoré sú spojené na základe zmluvy. Časť kompetencie si členské štáty ponechávajú a časť prenášajú na spoločný štát; najvyšších štátnych orgánov je toľko, čo členských štátov.
Federácie vznikajú na historicko-ekonomickom princípe alebo na princípe územno-teritoriálnych zvláštností (USA, 13 anglických kolónií + pričlenenie kolonizovaných území alebo území získaných vojnami)
Ide vždy o otvorené federácie, do ktorých môžu so súhlasom federácie vstupovať ďalšie subjekty. Ústavy federálnych štátov neumožňujú právo výstupu z federácie.
Množstvo rôznych foriem federatívnych štátov existuje v spojení štátov, ktoré vznikli na bývalých koloniálnych územiach s pestrou etnicko-národnostnou štruktúrou (Nigéria, Malajzia, Austrália, Brazília).
Federácia je pevný zväzok štátov. Členské štáty nevystupujú v medzištátnych vzťahoch samostatne, nemajú medzinárodno-právnu subjektivitu. Subjektom medzinárodného práva je len federácia ako celok. Má jednotnú menu, armádu, zahraničnú politiku, a pod. (USA; Spolková republika Nemecko)
Reálna únia je historicky známa forma zloženého štátu. Spoločný štát (únia) má jedného spoločného panovníka a spoločnú správu niektorých záležitostí (najčastejšie obrana, financie, zahraničné veci), na ktorých sa členské štáty podieľajú spolu. Suverenitu majú tak jednotlivé štáty únie, ako aj únia ako celok. (napr. Rakúsko-Uhorská únia po vyrovnaní v r. 1867; historicky prekonaná)
Novodobá únia je spojenie štátov, ktoré vznikali v čase rozpadu koloniálnej sústavy (spojenie bývalých kolónií a kolonizátora; napr. Britské spoločenstvo národov (Commonwealth) a Spoločenstvo krajín pridružených k Francúzsku (la Francophonie)). Členstvo sa obnovuje každé dva roky na pravidelných konferenciách, ktoré sú najvyšším orgánom únie. Únie majú spoločné colné, vízové aj vojenské dohody, ktoré viažu členov ku koordinovanému postupu.