Charakteristika práva
15. Pojem normy a spoločenskej normy
Spoločenská norma je pravidlo upravujúce správanie sa ľudí v spoločenských vzťahoch (správanie, ktoré sa od danej skupiny vyžaduje). Je východiskom právnej normy, ale správanie je upravené aj morálnymi a politickými normami.
Morálne (mravné) normy hodnotia správanie občanov a ľudské konanie vôbec, pričom používajú slová ako „dobrý; zlý; odsúdeniahodný“. Ich účinnosť zabezpečuje najmä spoločenská mienka o správaní osoby (odsúdenie, resp. schválenie konania). Priestupky neriešia súdnou cestou, ale komunikáciou a etickou výchovou.
Politické normy sú pravidlá správania určované politickými a spoločenskými organizáciami - obsiahnuté v ich stanovách a uzneseniach. Ich dodržiavanie zabezpečuje len príslušná politická, resp. spoločenská organizácia. Sankciami sú pokarhanie, napomenutie, vylúčenie, pozbavenie funkcie a pod.
Právna norma je všeobecne platné (záväzné) pravidlo (vzťahuje sa na správanie všetkých členov určitej spoločnosti), ktoré štát považuje za nevyhnutné na ochranu existujúceho a požadovaného stavu spoločnosti. Je to základný prvok právneho systému. Jej dodržiavanie je vynútiteľné štátnou donucovacou mocou.
Právna norma je obsahom normatívnych právnych aktov alebo iných prameňov práva a je vyjadrená prostredníctvom normatívnych i permisívnych právnych viet.
Právna norma nie je zákon, ale pravidlo; neznalosť neospravedlňuje; musia byť konkrétne a priame; majú nevyvrátiteľnú účinnosť
16. Právo a právny systém
Starí Rimania hovorili: „Ubi societas, ibi ius.“ („Tam, kde je spoločnosť, tam je aj právo.“). Ak chcela spoločnosť prežiť a reprodukovať sa, spravovať spoločné veci, musela si vytvoriť systém noriem, ktorým riadila svoje vzťahy.
Právo sa stalo civilizovaným prostriedkom presadzovania žiaduceho správania, prostriedkom regulácie rytmu spoločenského života.