2. Systém štátnych orgánov a inštitúcií, štátny aparát
Spoločenský systém musí byť schopný aj za pomoci použitia donútenia alebo násilia zabezpečiť efektívne uskutočňovanie úloh štátu voči spoločnosti ako aj voči iným štátom. Aby tento systém mohol uskutočňovať verejnú politickú moc a byť nositeľom štátnej suverenity, potrebuje mať personálnu i materiálnu zábezpeku.
Personálnu zábezpeku tvorí úradnícky aparát, byrokracia - osobitná kategória ľudí, ktorá sa profesionálne zaoberá vládnutím, uskutočňovaním štátnopolitickej riadiacej činnosti. Patria sem i občianski predstavitelia štátnej moci - poslanci, ktorí rozhodnutia zo strany byrokracie schvaľujú.
Materiálnu zábezpeku tvorí osobitná kategória spoločenských inštitúcií - štátnych orgánov, ktoré majú právomoc, ktoré môžu uskutočňovať politickú moc v spoločnosti. Aby sa štátna moc mohla vykonávať objektívne, disponuje tento systém inštitúcií tiež prostriedkami donútenia - súdy, polícia, armáda, väznice.
Je to množina orgánov, inštitúcií; metódy a formy ich činností, ich vzájomné vzťahy ako aj vzťahy k spoločenskému systému, ktorú tvoria:
- orgány štátnej moci
o zákonodarné orgány - rozhodujúca zložka systému, bezprostredný nositeľ štátnej moci, ktorý má právomoc vydávať primárne normatívne právne akty (ústava, zákony) - parlament (NRSR)
o orgány samosprávy v obciach a mestách - miestne zastupiteľstvá, ktoré môžu vydávať všeobecne záväzné nariadenia
- výkonné orgány štátnej moci - orgány štátnej správy (vláda, ministerstvá a iné ústredné orgány, orgány miestnej štátnej správy), ktoré majú právomoc vydávať odvodené normatívne právne akty (nariadenia, vyhlášky)
- súdy (orgány výkonu spravodlivosti, rozhodujú spory, ukladajú tresty za porušovanie zákonov; trestné súdy rozhodujú o vine a treste), prokuratúra (orgány dozoru a dohľadu nad dodržiavaním zákonov), armáda, polícia
- iné štátne inštitúcie (orgány kontroly - kontrolujú činnosť ostatných štátnych orgánov; orgány kontroly ústavnosti (ústavný súd); colnice, daňové orgány)
Teória štátu a práva pozná množstvo kritérií, na základe ktorých klasifikuje štátne orgány, napríklad právomoc, kompetencia, spôsob ustanovenia pracovníkov štátneho orgánu do funkcie, dĺžka trvania funkčného obdobia pracovníkov štátnych orgánov a pod.