Ak sa zistí, že bol spáchaný trestný čin a existuje konkrétna podozrivá osoba (páchateľ), vyšetrovateľ začne trestné stíhanie vydaním uznesenia o vznesení obvinenia proti tejto konkrétnej osobe.
Vyšetrovateľ koná samostatne, vypracuje záverečnú správu a postúpi ju s kompletným vyšetrovacím materiálom prokurátorovi; ten potom vypracuje obžalobu (v ktorej musí byť popísané o aký trestný čin ide a aký je stupeň jeho nebezpečnosti).
Podaním obžaloby sa končí prípravná fáza trestného konania; ďalej má všetko v rukách súd a o páchateľovi hovoríme už ako o obžalovanom.

44. Trestné stíhanie pred súdom. Obžaloba

Pri predbežnom prejednávaní obžaloby predseda sudcovského senátu skúma obžalobu (obžalobu mladistvého skúma senát) - zisťuje sa, či sa prípravné konanie vykonalo zákonným spôsobom, či naďalej trvajú dôvody väzby a pod. Ak súd zistí nedostatky, môže trestné stíhanie zastaviť (z titulu neopodstatnenia), prerušiť alebo vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.

Ak súd obžalobu prijme, nariadi hlavné pojednávanie, na ktorom rozhodne o vine obžalovaného , o treste, príp. o ochrannom opatrení. Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu za prítomnosti ďalších členov senátu, prokurátora a obžalovaného (obhajca musí byť prítomný len v prípade nutnej obhajoby).
Prokurátor prednáša obžalobu, poškodený sa vyjadruje k veci, prebieha dokazovanie výpoveďami obžalovaného, svedkov a znalcov.
Každý, kto je predvolaný ako svedok na súd je povinný dostaviť sa, pravdivo vypovedať a nezamlčovať fakty a dôkazy. Je možné dať vyšetriť duševný stav svedka, no nemožno ho dať liečiť. Svedok má právo odoprieť výpoveď, ak je s obžalovaným v priamom príbuzenskom vzťahu; ak by svojou výpoveďou privodil trestné stíhanie na seba alebo na obvineného, ktorý je mu akosi blízky. V určitých prípadoch má však povinnosť oznámiť trestný čin, inak sám pácha trestný čin. Svedka treba najprv nechať vypovedať o veci samostatne, až potom klásť otázky. Svedok má nárok na svedočné.
Poskytuje sa pomoc a ochrana ohrozenému svedkovi, chránenému svedkovi a ich blízkym osobám, ktorým vzniká nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia.
Znalec vypracúva znalecké posudky; zaoberá sa len odbornou stránkou veci, nie právnou ; v posudku musí napísať, či obvinený ohrozuje spoločnosť a jej záujmy, ak je na slobode. Nemusí byť prítomný pri pojednávaní, no je možné ho o to požiadať. Pozorovanie duševného stavu znalca môže nariadiť len súd (max. 2 mesiace). Proti rozhodnutiam je možné podať sťažnosť.
Pri súdnej pitve musia byť prítomní 2 znalci.

Na záver hlavného pojednávania procesné strany zhrnú svoje stanoviská k veci v záverečných rečiach a po tajnej porade súd vynesie rozsudok - oslobodzujúci alebo odsudzujúci. Rozhodnutie súdu - rozsudok - musí obsahovať odôvodnenie.