63. Vlastnícke právo, nadobúdanie vlastníctva

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom - subjektívnym právom, ktoré sa viaže k určitej veci; absolútne právo. Ide o právo jednotné a rovnaké pre všetkých vlastníkov.
Vlastnícke právo zabezpečuje vlastníkovi najširší rozsah dispozičných oprávnení k veciam, ktoré mu patria. Poskytuje vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vôle. Iné osoby môžu s vecou nakladať zásadne len po súhlase vlastníka.
Vlastnícke právo sa nepremlčuje!
Vecné právo zahŕňa: vlastníctvo, spoluvlastníctvo, bezpodielové vlastníctvo a právo k cudzím veciam

Vlastník je v medziach zákona osoba oprávnená vec držať, nakladať s ňou a užívať jej úžitkovú hodnotu (tieto tri základné oprávnenia vlastníka tvoria obsah vlastníckeho práva (ius possidendi, disponendi, utendi et fruendi)) vo svoj prospech a podľa svojho zámeru.
Môže meniť podstatu veci, môže ju predať, darovať i zameniť, zaťažiť ju vecným bremenom, založiť ju, požičať, či dať do prenájmu; môže ju znehodnotiť, zničiť (zákaz ničenia peňazí!).
Vlastníkov ochraňuje Listina základných práv a slobôd.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje - môže sa domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (má právo podať vindikačnú žalobu, žalobu na vydanie veci).

Nadobúdanie vlastníctva
- zmluvou (kúpnou, darovacou alebo inou)
- dedením (zo zákona, zo závetu alebo odúmrťou - keď niet dedičov)
- rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu
- na základe iných skutočností stanovených zákonom

Ak je vlastník nájdenej veci neznámy, vlastníkom sa po roku stáva štát, ktorý tieto veci vydraží. Ak je vlastník známy, vzniká povinnosť vec nájdenú vrátiť, pričom nálezné je spravidla 10% z ceny nálezu.