Držiteľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka veci. Je ním osoba, ktorá s vecou nakladá ako s vlastnou, fakticky ju ovláda, no nepatrí jej vlastnícke právo a kedykoľvek je povinná vrátiť zverenú vec majiteľovi (výnimkou je vydržanie).
Držať možno veci, alebo práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Držba môže byť oprávnená - vec je v držbe dobromyseľne; alebo neoprávnená - držiteľ nekoná nedobromyseľne, v dobrej viere; napriek tomu disponuje s vecou ako s vlastnou.
Prostredníctvom vydržania môže oprávnený držiteľ nadobudnúť vlastníctvo k veci - po 3 rokoch veci hnuteľnej, po 10 rokoch veci nehnuteľnej.

66. Záložné právo. Vecné bremená.

Občiansky zákonník upravuje aj práva k cudzím veciam, ktoré majú vecno-právny charakter, a to záložné právo, vecné bremená a zádržné právo.

Záložné právo zabezpečuje záložnému veriteľovi, že dlžník splní svoj záväzok; zabezpečuje pohľadávku tým, že v prípade jej nesplnenia je veriteľ (oprávnená osoba) oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci.
Vzniká na základe písomnej zmluvy; zo zákona (colné, daňové záložné právo); alebo schválením dedičskej dohody. Ak ide o nehnuteľnosť, vzniká až jej vkladom do katastra nehnuteľností (tzv. hypotéka).
Pri hnuteľných veciach sa vyžaduje ich odovzdanie záložnému veriteľovi alebo tretej osobe.
Simultánne záložné právo - viac vecí založených na zabezpečenie jednej pohľadávky.
Veriteľ je povinný zverený záloh starostlivo opatrovať, nie je povinný ho vydať až do zročnosti pohľadávky.
Záložné právo zaniká zánikom pohľadávky - ide teda o právo akcesorickej povahy; zanikne ak zanikne záloh, keď záložca zloží veriteľovi cenu založenej veci; vzdaním sa tohto práva veriteľom; uplynutím stanoveného času.