Existuje celé kontinuum foriem vlády od krajnej demokracie až ku krajnej nedemokratickej forme vlády a preto treba určiť hranice demokratickej a nedemokratickej formy vlády.
Demokracia je určitý stav, ku ktorému môže spoločnosť smerovať. Kľúčový bod politického diania sú voľby, za kritériá demokratickosti formy vlády potom americký politológ R. Dahl označil možnosti slobodného politického správania sa subjektov pri voľbách, pred voľbami, po voľbách.
Dôležitým kritériom demokracie je možnosť výberu určitej politickej koncepcie predkladanej politickými stranami vo voľbách každým jednotlivým občanom. Rovnaká možnosť politických súperov informovať voličov o svojich politických volebných alternatívach vytvorí každému občanovi slobodný výber z predkladaných politických alternatív.
Hlas každého občana má pritom rovnakú váhu, čo nachádza svoj výraz vo všeobecnom a rovnom volebnom práve. Tajné hlasovacie právo zaručuje každému občanovi možnosť vyjadriť bez nátlaku svoj názor.
V podmienkach ekonomického monopolu štátu alebo jednotlivca nemôže fungovať demokratický systém vlády, lebo nepripúšťa možnosť sformovania a existencie rozličných politických záujmov a ich inštituciovalizáciu.
Forma vlády závisí tiež od usporiadania najvyšších orgánov štátu, od ich postavenia a ich vzájomných vzťahov.
Forma vlády z hľadiska systému najvyšších štátnych orgánov
Sústavu najvyšších štátnych orgánov tvoria:
- najvyšší zákonodarný orgán (parlament) - nositeľ suverenity štátu, najvyšší mocenský orgán štátu s právomocou mocenskej regulácie prvotnej tvorby noriem a prijímania zákonov
- najvyšší ústavný orgán (vláda) - výkon štátnej správy a odvodenej legislatívy; môže byť kolegiálny (vláda, kabinet ministrov) alebo funkciu šéfa exekutívy môže vykonávať hlava štátu
- hlava štátu
- najvyšší súdny orgán - stojí na čele systému súdov
Forma vlády z hľadiska osoby hlavy štátu
- monarchie (panovník)
- republiky (prezident)
- diktatúry (diktátor)