83. Normy a subjekty medzinárodného práva súkromného

Medzinárodné právo súkromné upravuje otázku, ktorý právny poriadok sa má v určitom spornom prípade použiť. Upravuje občianskoprávne vzťahy, ktoré presahujú rámec určitého štátu (najmä medzinárodné hospodárske vzťahy). O medzinárodnom prvku v týchto vzťahoch možno hovoriť, ak účastníkom je zahraničná FO alebo PO; objektom je vec nachádzajúca sa v zahraničí; daná skutočnosť (napr. škoda) nastala v zahraničí.
Každý štát má svoje medzinárodné právo súkromné, ktoré je súčasťou jeho právneho poriadku.
Jednotlivé štáty vydávajú na úpravu právnych vzťahov s medzinárodným prvkom osobitné právne normy, ktoré sú súčasťou národného právneho poriadku. Ide o kolízne a vecné právne normy.
Kolízne normy ustanovujú ktorý právny poriadok sa má na daný vzťah použiť. Neurčujú práva a povinnosti subjektov vzťahu - odkazujú na vecné normy. Majú dve časti. Rozsah normy vymedzuje okruh, rozsah právnych vzťahov, na ktoré sa norma vzťahuje. Nadviazanie ustanovuje pomocou hraničného určovateľa, ktorý právny poriadok sa má použiť.
Základné hraničné ukazovatele: zákon o štátnom občianstve (zákon domicilu) - používa sa poriadok štátu, v ktorom má FO trvalé bydlisko (domicil); zákon miesta, na ktorom sa vec nachádza; zákon miesta úkonu (splnenia záväzku, uzavretia zmluvy, porušenia práva); procesné úkony (súd sa spravuje tým právom, ktoré je platné v jeho sídle).
Vecné normy upravujú práva a povinnosti subjektov medzinárodných občiansko-právnych vzťahov. Priame vecné normy ustanovujú práva a povinnosti bez toho, aby bolo treba najprv aplikovať kolízne normy alebo zvoliť rozhodné právo (vznikajú najčastejšie medzinárodnou zmluvou). Nepriame ustanovujú práva a povinnosti len na základe kolíznych noriem, resp. na základe voľby rozhodného práva.
Vecné spolu s kolíznymi normami tvoria záväzné pravidlá správania sa.

Subjektami sú fyzické a právnické osoby, niekedy aj štát. Musia byť spôsobilé na práva a povinnosti, na právne úkony a deliktuálne spôsobilé. Ich spôsobilosť sa posudzuje podľa tzv. osobného štatútu (pre FO štátna príslušnosť a domicil), pre PO sídlo, právo kontroly).

Pramene medzinárodného práva súkromného tvoria vnútroštátne normatívne právne akty a medzištátne zmluvy, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi a ich úpravou. Existujú aj pomocné právne pramene, ktoré nie sú všeobecne záväzné (medzinárodné obchodné zvyklosti, interpretačné pravidlá (INCOTERMS), všeobecné obchodné podmienky)