Priama demokracia
Priame demokracie sú také, v ktorých ľud (obyvateľstvo) sám, bezprostredne vytvára najdôležitejšie štátne funkcie normotvorné, výkonné a súdne (v reprezentatívnych demokraciách ich vykonávajú jeho delegáti). (B.Weyr)
Tento typ štátnej formy bol typický pre starogrécke mestské štáty.
V súčasnosti chápeme pod pojmom priama demokracia formu vlády, pre ktorú je charakteristická právna účasť občanov na tvorbe zákonov prostredníctvom referenda alebo ľudovej iniciatívy.
Priame zákonodarstvo je prijatie alebo zamietnutie návrhu zákona voličmi v referende hlasovaním. Takéto hlasovanie môže byť doplnené o možnosť, aby samotný návrh vzišiel od voličov. Vtedy hovoríme o voličskej iniciatíve.
Referendum je celoštátne hlasovanie o návrhu zákona, ktoré môže byť zakotvené v ústave alebo v zákone (najpoužívanejšie vo Švajčiarsku; Francúzska ústava ho zakotvuje ako dôležitý prostriedok prezidenta pre arbitráž medzi vládnymi orgánmi; v USA bolo obligatórne referendum zakotvené na federálnej úrovni začiatkom 20. storočia, v jednotlivých štátoch od 18. storočia).
Referendum je nielen právny, ale aj politický inštitút. Môže byť úspešne využitý pre vyjadrenie politickej mienky občanov aj mimo volieb.
Typy referenda
- obligatórne - povinnosť jeho uskutočnenia zakotvená v ústave (napríklad vo Švajčiarsku ústava vyžaduje, aby každá zmena ústavy bola uskutočnená referendom, slovenská ústava ho predpisuje pre prípad vstupu SR do štátneho zväzku s iným štátom, alebo pre prípad, že ho 350 000 občanov bude petíciou vyžadovať o nejakej otázke)
- fakultatívne - príslušný štátny orgán ho môže ale nemusí vyhlásiť (v SR obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť referendum v dôležitých veciach okrem tých, kde je to už zákonom č. 369/1990 Zb. obligatórne stanovené; vo Švajčiarsku 5000 občanov môže požadovať, aby sa uskutočnilo referendum o prijatom federálnom zákone)
- ratifikačné - predpísané ústavou pre potvrdenie zákona, ktorý už predtým prijal zákonodarný zbor (pre prijatie zákona je potrebný aj kladný výsledok referenda; napr. podľa Švajčiarskej ústavy)
- vládne - iniciované hlavou štátu, parlamentom, vládou (slovenská ústava umožňuje iniciatívu NR SR)
- ľudové - na podnet občanov
Odporcovia referenda namietajú, že väčšina občanov je síce schopná zvoliť si zástupcov, ale nie je schopná hodnotiť návrhy zákonov alebo zákony.
Iní pripúšťajú jeho využitie pri zmenách ústavy a v menej dôležitých otázkach. Ďalším argumentom je poukaz na skutočnosť, že výsledok referenda bude záležať od štylizácie konkrétneho znenia otázky, o ktorej sa hlasuje. Tieto výčitky sa týkajú nie podstaty referenda, ale skôr rozsahu.
Plebiscit je akési územné referendum o určitej štátno-politickej otázke. Z medzinárodnopolitického hľadiska predstavuje spravidla hlasovanie o vyjadrení vôle obyvateľstva určitého územia, či má byť toto územie postúpené inému štátu a o právnych dôsledkoch jeho postúpenia.
Nie vždy sa používa pojem plebiscitu v rovnakom význame; vo Švajčiarsku sa napríklad plebiscit a referendum považujú za synonymá; v Anglicku referendum považujú za hlasovanie o návrhu zákona, plebiscitom rozumejú hlasovanie o forme otázok.