96. Primárne komunitárne právo

Komunitárne právo primárne (zmluvné) tvoria normy medzinárodného práva verejného:
- zakladajúce zmluvy (primárne komunitárne zmluvy; „komunitárna ústava“) - vymedzujú hlavné ciele Únie, jej inštitucionálny rámec, spôsoby jej činnosti, ako aj právne akty prijímané orgánmi Únie (odvodené a. c.)
Parížska zmluva o založení ESUO (1951); Rímske zmluvy o založení EHS a EURATOM (1958); Maastrichtská zmluva o EÚ (1993)
- zmluvy o pristúpení - napr. Rakúska, Švédska a Fínska (1995)
- doplnkové protokoly, konvencie a akty k zakladajúcim zmluvám a zmluvám o pristúpení - rozhodnutie z 20. septembra 1976 o všeobecných priamych voľbách do Európskeho parlamentu; Amsterdamská zmluva (1997) - posilnila tri hlavné piliere EÚ, ktoré zakotvila Maastrichtská dohoda
- zmluvy meniace zakladajúce zmluvy - napr. Jednotný európsky akt (The Single European Act - SEA; 1986) - program dobudovania jednotného vnútorného trhu ES

97. Sekundárne komunitárne právo

Komunitárne právo sekundárne tvoria legislatívno-normatívne právne akty a právne záväzné rozhodnutia, ktoré prijímajú orgány Únie podľa zakladajúcich zmlúv.

- nariadenie (regulation, reglement, decision générale; kvázilegislatívne opatrenie) - prijíma sa tam, kde je potrebná unifikovaná (jednotná) úprava v celom Spoločenstve; je to právny akt, ktorý má všeobecnú platnosť a je záväzný v celom rozsahu a priamo platí v momente nadobudnutia platnosti vo všetkých členských štátoch
- smernica (directive) - je právny akt, na základe ktorého sa od všetkých členských štátov vyžaduje, aby prijali vhodné predpisy na dosiahnutie určitého cieľa - záväzne; spôsob a metódy na jeho dosiahnutie si však môžu štáty zvoliť sami - nemá priamy právny účinok (vyžaduje prevzatie do právneho poriadku členských štátov)
- rozhodnutie (decision) - je právny akt s priamym právnym účinkom, ktorý sa týka jednotlivého prípadu - je záväzný len pre adresáta (adresátov); jeho prostredníctvom môžu inštitúcie Únie žiadať od členského štátu, firmy alebo od jednotlivca určité konanie, alebo zdržanie sa určitého konania, môžu udeliť práva alebo určiť povinnosti
- odporúčanie, názor a rezolúcia (recommendation, opinion and resolution), stanovisko (memorandum, avis)
- nezáväzné právne akty predovšetkým politického a morálneho charakteru, ktoré sú však sudcovia v členských štátoch povinní vziať do úvahy pri interpretácii vnútroštátnych predpisov či ustanovení komunitárneho práva, ktoré sú záväzné; (odporúčanie podnecuje adresátov k určitému správaniu, naznačuje, ako v určitej situácii postupovať; stanovisko vydávajú komunitárne inštitúcie v prípade, keď je potrebné vyjadriť sa k určitej situácii alebo k určitým okolnostiam v Únii alebo v členských štátoch)