Leibniz (1646-1754) hovorí o vzťahu duše a tela ako o zvláštnom prípade Bohom danej harmónie medzi dvoma rozdielnymi podstatami a ich prejavmi.
Ľudská duša nie je totožná ani s myslením, ani s vedomím, ale je samostatným,
nehmotným, do seba uzavretým celkom, svetom pre seba,
elementom nadaným schpnosťou logicky myslieť a morálne konať.
Leibnizovi sa pripisuje aj vytvorenie koncepcie neuvedomovaných psychických javov. V takomto smere myslenia pokračoval Ch. Wolf (1679-1754), podstatu duše videl v imaginatívnej aktivite ľudského intelektu, ktorému pripisuje primát a rozhodujúcu úlohu v psychických javoch. Oddelil empirickú psychológiu od racionálnej psychológie.
Aj neskôr sa pojem duše najčastejšie vymedzuje ako:
- špecifická nehmotná substancia nezávislá na tele;
- synonymum vnútorného sveta človeka

Človeka od pradávna zaujímali duševné javy. Všímal si napríklad rozdiely v povahových vlastnosiach a schpnostiach ľudí, rozličné duševné choroby, rozdiely v reagovaní bdelého a spiaceho človeka, sny, rozdiely medzi živým a mŕtvym človekom. Sledoval tieto javy, zamýšľal sa nad nimi a utváral si o nich, o príčinách ich vzniku, rozličné ucelenejšie predstavy a názory. Tieto názory na duševné javy a ich vysvetľovanie boli spočiatku, pre nedostatok vedeckých poznatkov, primitívne.
So vznikom psychológie ako samostatnej vedy, najmä keď sa zmenila zo špekulatívnej vedy na experimentálnu, vznikli aj nové koncepcie (psychologické smery) v chápaní a vysvetľovaní psychických javov, ktoré však boli nevedecké. Vedecké chápanie psychiky priniesla až sovietska psychlógia, ktorá vysvetľuje že:
a) Psychika je vo svojej podstate funkciou nervovej sústavy, najmä mozgu. Mozog, najmä jeho kôra,
je najvyšším, najdokonalejsím spôsobom organizovaná živá hmota. Výsledkom jeho reflexívnej
činnosti sú psychické javy. Neexistuje psychický jav, ktorý by sa neviazal na nervovú, resp. mozgovú činnosť.
b) Psychika je vo svojom obsahu odrazom objektívnej skutočnosti v mozgu.
c) Psychika je jednotou objektívneho a subjektívneho.
d) Psychika človeka sa rozvíja v činnosti a v činnosti (alebo jej zadržaní) sa aj prejavuje. Činnosť (alebo jej zadržanie) je nevyhnutnou podmienkou vzniku a rozvoja duševného života. V aktivite, v činnosti človeka sa utvárajú jeho psychické procesy, stavy a vlastnosti.
e) Psychika človeka môže vzniknúť a rozvinúť sa iba v ľudskej spoločnosti, t.j. je sociálne( ľudskou spoločnosťou) determinovaná.
f) Psychika človeka je vývinovo determinovaná.
g) Psychické javy nie sú statické, ale dynamické.
h) Psychika človeka je celistvá.

S javmi, ktoré nazývame duševnými alebo psychickými, sa denne stretáva každý z nás. Slová ako napr. psychika, vedomie, nevedomie, prežívanie, správanie, vôľa, schpnosti, charakter, temperament sa bežne vyskytujú v našom slovníku, v našej reči.