Či však tieto slová používame vždy správne, čo je vlastne podstatou duševného života, ako vznikol a ako sa vyvíja, ako sa utvára osobnosť človeka a čo ju charakterizuje, a ďalšie otázky z oblasti duševného života, na ktoré často hľadáme správnu odpoveď, vedecky osvetľuje náuka o psychike (duševnom živote) – psychológia.
Psychológiu definujeme ako vedu o zákonoch zrodu a fungovania psychického odrazu objektívnej skutočnosti v procese činnosti človeka a správania zvierat.
Predmetom psychológie je skúmať podstatu a zákonitosti psychiky dospelého človeka žijúceho v podmienkach našej civilizácie. V tomto chápaní sa psychológia vymedzuje ako náuka o psychickej regulácii správania, činnosti človeka. Podmienkou existencie človeka je taká činnosť, resp. také správanie, ktoré zabezpečuje adekvátne prispôsobenie sa prírodnému a spoločenskému prostrediu, v ktorom žije a koná a ktoré mu zároveň umožňuje účinne pôsobiť na toto prostredie, meniť ho a prispôsobovať si ho. Úlohou psychológie je skúmať zákonitosti vzniku, vývinu, utvárania a prejavy psychiky človeka.
Psychológia má počiatky v dávnom staroveku a dlho sa vyvíjala v rámci filozofie; vysokú úroveň dosiahla v Aristotelových dielach, ktorý vytvoril prvý systém psychologických pojmov. V novoveku objavil reflexnú povahu správania Descartes. Francúzski materialisti svojimi názormi podporovali tézu o materiálnej povahe psychiky a o jej podmienenosti sociálnym prostredím. Predstavitelia nemeckej klasickej filozofie (najmä Hegel) vniesli do vysvetľovania psychických javov na idealistickom základe historický prístup: Dejiny psychológie sú dejiskom boja materializmu proti idealizmu. Základná otázka, ktorej riešenie rozhoduje o materialistickom alebo idealistickom stanovisku v psychlógii, je otázka povahy psychiky: či je psychika produktom vývoja hmoty, alebo je substanciou nezavislou od hmoty. V polovici 19. storočia sa začal v psychológii používať experiment a vtedy sa vyčlenila ako samostatná oblasť poznania. V 20. storočí sa psychológia rozčlenila na viacero prúdov – behaviorizmus, geštaltpsychologia, freudizmus a ďalšie. Psychológia je veľmi diferencovaná a okrem všeobecnej psychológie, ktorá skúma podstatu psychickej činnosti a jej zákony, zahrňuje detskú psychológiu, pedagogickú psychológiu, psychológiu práce, inžiniersku, kozmickú a iné odvetvia psychológie. Jednou z dôležitých úloh psychológie je skúmanie pracovnej činnosti ľudí najmä v súvislosti s najnovšou technikou, vypracovanie teoretických základov procesu riadenia a výchovy všestranne vyvinutej osobnosti, ďalej procesov riadenia iných. Etapy formovania predmetu psychológie:
1. v 17. – 18. storočí sa vytvárajú filozofické a metodologické základy pre formovanie predmetu
psychológie v rámci príslušnej doby
2. na tomto filozofickom základe sa v 2. polovici 19.