storočia vytvára ako základná samostatná
vedná disciplína, ako experimentálna veda – psychológia.
3. tvorí sa systém psychologických vied, zdokonaľujú sa metódy, psychológia sa začleňuje ako
rovnoprávna do systému vied; (aj dnes vznikajú zdokonalené psychologické metódy).
Stručný historický vývoj
16. – 17. storočie:
- René Descartes (1596 – 1650)
- Francis Bacon (1561 – 1626) – tvrdil, že veda alebo poznanie bude mať úspech vtedy, keď bude definovaný predmet poznania a cieľ vedy; predmetom je príroda, cieľom je využitie prírodných zákonov pre človeka. Robil pozorovania, analýzy a experimenty

19. storočie:
- Wilhelm Wundt (1832 – 1920) – zovšeobecnil poznatky psychológie a bilológie, položil základy
fyziologickej psychológie, považuje sa za otca modernej psychológie, bol prvým profesorom psychológie na svete, založil prvé psychologické laboratórium v r. 1879 v Lipsku
- Edward Tichener (1867 – 1927) – zakladateľ štrukturalizmu – delenie mentálnej štruktúry na
časti
- William James (1842 – 1910) – vydáva v r. 1890 fundamentálne dielo psychológie Princípy
Psychológie => funkcionalizmus – skúmanie adaptácie mysle v závislosti od prijímanej informácie z okolia.
20. storočie:
- neurobiologický prístup – poznanie, že mozog riadi ľudské myslenie, cítenie a správanie
- behavioristický prístup – John B. Watson (1878 – 1958) – skúmanie pozorovateľného správania (vplyv práce I. Pavlova (1849 – 1936))
- psychoanalytický prístup – Sigmund Freud (1856 – 1939) – študoval poruchy nervového systému, zaviedol pojem podvedomia – zaviedol metódu voľnej asociácie, poukázal na dôležitosť zážitkov ranného detstva a na existenciu podvedomých motívov
- humanistický prístup – zamietnutie myšlenky, že ľudia neurčujú svoj vlastný osud – Abraham Maslow (1908 – 1970) – túžba po sebarealizácii ako najhlavnejší motív; Carl Rogers (1902 – 1987)
- kognitívny prístup – skúmanie ako ľudia interpretujú udalosti a stimuly okolo seba
- neurobiologická perspektíva - ...

I keď sa psychológia ako veda začala rozvíjať pomerne nedávno (v 19. storočí), jej poznatky sa však nedajú zhrnúť pod jeden názov. Preto dnes skôr hovoríme o systéme psychologických vied, ktorý zahrňuje tzv. základné, špeciálne a aplikované psychologické disciplíny. Základné psychologické disciplíny sú tie, ktorých poznatky majú najvšeobecnejší, prevažne teoretický ráz a vystihujú psychologické javy z najzákladnejších hľadísk. Na ich poznatkovom systéme budujú ostatné psychologické disciplíny.