postoj k Rómom – mínusový postoj – vždy je to rovnaký postoj ; predispozícia - návyk reagovať rovnako

- postoj ovplyvňuje záujem
- postojov mám viac záujmy buď mám alebo nemám
- postoj môže byť plusový aj mínusový
- záujem je len plusový rôzne silné

Postoje ako predikátori správania - ak je postoj odmeraný môžeme ho použiť ako predikátor správania, niekedy je reálne správanie (postoj) podmienené situáciou

Zmena postoja - opakovaná skúsenosť vytvára tendenciu ku konaniu, preto má postoj charakter relatívnej stálosti (zmeniť pole - na pole + je ťažké, oveľa ťažšie než z + na –).

Persuázia – presviedčanie ; vierohodnosť komunikátora (akú účinnosť má informácia)
- experiment: informácia - priemernému človeku stačí 4-6 hodín spánku ; 1. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedal XY – nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a 2. pokusnej skupine povedali, že tento názor povedali riaditelia centra voľného času - zistilo sa, že ľudia zabudnú autora informácie, ale nechajú si len fakt, ktorý povedal – toto funguje v psychológii reklamy
- úspech komunikátora závisí od podobnosti našich postojov -zoberiem to s čím sa aj ja zhodujem
- väčší úspech má ten, kto používa argumenty, protiargumenty

Kognitívne činitele - Informácia, ktorú získavajú samotní ľudia je dôležitým činiteľom nakoľko a v akom smere sa ich postoje zmenia - experiment: (O‘Neil, Levings, 1979) - 40 stredoškolákov rozdelených na 2 skupiny malo prezentovať svoj postoj – 1. skupina mala čas, aby sa pripravila (pracovali aj s informáciami, materiálmi a už samotná informácia mohla pôsobiť na zmenu postoja) a 2. skupina nemala čas (musela hneď prezentovať postoj)

Rezistencia persuázie - odpor voči presviedčaniu

Predsudok (vznik):
- môže byť založený na skúsenosti ; ustálený postoj iracionálne súdy ; (napr. černosi nižšie IQ než biely – to viedlo k znevýhodňovaniu rasy) ; spoločenská norma má tlak na môj postoj
- deti preberajú predsudky rodičov ; očakávanie rodičov, že deti budú konať ako oni  tlak ; postoj k druhému partnerovi vyplýva z rodinnej atmosféry
- škola, učitelia, rovesníci
- zlá skúsenosť – zovšeobecnenie

Zbavenie sa predsudkov - častejší kontakt ; hranie rolí na ktorej strane postoja mám stáť

Zmena postoja a teória konzistencie:
1. rovnováha medzi zložkami postoja
2. Festinger (1957) - zameral sa na konzistenciu v sociálnom správaní
3. môj názor, postoj, správanie sú v harmónii, alebo disharmónii
4. napr. jedlo – gurmán je vystavený názorom o škodlivosti niektorých jedál, buď sa prestane prejednať, alebo zostane verný názoru, že jedlo je super

Zhrnutie:
1. Postoj je predispozícia reagovať konzistentným spôsobom na určitých ľudí, predmety a udalosti. Pojem postoj zahŕňa názory a tendencie ku konaniu. Ľudia niekedy zmenia svoje postoje v dôsledku persuázie. Tá zahŕňa komunikátora, správu a účastníka. Zmena postoja môže závisieť od vierohodnosti komunikátora, ale aj od spôsobu, akým je informácia predkladaná. Úspech komunikátora je do istej miery ovplyvnený aj tým, nakoľko je jeho vlastný postoj percipovaný ako podobný postoju účastníkov. Podobne správa prezentujúca viac než jednu stránku veci je niekedy účinnejšia než správa jednostranná.

2.