Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Základy psychológie
Dátum pridania: | 28.02.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | Prexo | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 612 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 28.2 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 47m 0s |
Pomalé čítanie: | 70m 30s |
Experimentátor jav navodzuje, môže meniť jednotlivé podmienky a tým skúmať ich vplyv. Experiment je možné opakovať.
Zložky experimentu :
- nezávisle premenné – podmienky, podnety a situácie, ktorých vplyv chceme skúmať (trest, odmena..),
- závislé premenné – javy a procesy vyvolané nezávisle premennými (prospech, prežívanie...),
- interpretujúce premenné – predpokladané podmienky od ktorých môže priebeh experimentu závisieť
(zdravotný stav, strach...),
Druhy experimentu :
Z hľadiska časového zamerania :
zacielený do budúcnosti
zacielený do minulosti (ex post facto),
zacielený do súčasnosti
Podľa podmienok :
laboratórny – v osobitne pripravených podmienkach, osoba vie, že je skúmaná,
terénny – v prirodzených podmienkach, osoba vie o experimente,
prirodzený – v prirodzených podmienkach, osoba nevie o experimente.
Fázy experimentu :
- myšlienková konštrukcia experimentu – cieľ, projekt, formulácia hypotézy,
- realizácia – sledovanie, overovanie účinnosti nezávisle premenných,
- zhodnotenie výsledkov – spracovanie, kvalitatívna a kvantitatívna analýza, interpretácia výsledkov.
Klady a zápory experimentu :
+ rýchlosť – nečakáme na výskyt javu,
+ presnosť – meníme podmienky, presnejšie postihujeme zákonitosti,
+ je možné ho opakovať a tým spresniť výsledok,
+ objektívnosť – v laboratórnych podmienkach môžeme správanie merať a kvantitatívne vyhodnotiť
+ jav je pri terénnom a prirodzenom experimente zachovaný v prirodzenej podobe, nie je skreslený,
- podmienky v laboratóriu sa líšia od prirodzených podmienok, výsledky nezodpovedajú správaniu v bežných
podmienkach,
- skreslenie zo strany pokusnej osoby,
- komplikujúca úloha experimentátora (môže byť niekomu sympatická .
Exploratívne metódy
sa používajú na zisťovanie údajov, ktoré nie sú priamo pozorovateľné.
Anamnéza
spomínanie, rozpamätávanie; je to metóda, pri ktorej sa skúmaná osoba rozpamätáva na minulé zážitky a udalosti.
Druhy anamnézy:
Podľa toho od koho získavame údaje:
subjektívna (skúmaná osoba referuje o sebe sama)
objektívna (o skúmanej osobe referuje niekto iný (rodičia, vychovávatelia...).
Podľa obsahu :
- rodinná – zisťujeme zdravotný stav a soc.
Podobné referáty
Základy psychologie | VŠ | 2.9292 | 11160 slov | |
Základy psychologie | VŠ | 2.9447 | 591 slov | |
Základy psychológie | SOŠ | 2.9282 | 1982 slov |