Pod sústredenosťou, ktorú označujeme aj ako intenzitu pozornosti, rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti. Sústredenosť spočíva v odpútaní sa od všetkého postranného, čo priamo s danou činnosťou nesúvisí. Je to akási zaujatosť danou činnosťou. Medzi zameranosťou a sústredenosťou sú v súvislosti s pozornosťou veľmi úzke vzťahy. Jedna bez druhej nemôže existovať. Ak človek zameriava pozornosť na riešenie nejakej úlohy, musí sa na ňu sústrediť. To však neznamená, že zameranosť a sústredenosť stotožňujeme. Zameranosť sa najvýraznejšie prejavuje pri zmene aktivity, pri prechode od jednej činnosti k druhej, kým so sústredenosťou sa viac stretávame pri vhĺbení sa do práce. Niektorí autori uvádzajú, že v pojme pozornosť sú obsiahnuté tieto charakteristík
a, obmedzenosť rozsahu aktuálneho vedomia
b, psychická činnosť človeka sa výberovo zacieľuje a sústreďuje na dané podnety a eliminuje ostatné c, činnosť, javy a predmety, ktoré sú objektom našej pozornosti, na ktoré sa sústredíme, si uvedomujeme živo, výrazne, zreteľne a jasne a vykonávame ich efektívnejšie. Jednotná definícia pozornosti neexistuje. Názory o jej podstate sa líšia. Niektorí ju definujú ako zvláštny psychický proces. Iní ako stránku všetkých psychických procesov. Ďalší ako špecifikum vedomia alebo vlastnosť psychickej činnosti. Druhy pozornosti

V psychológii sú dva základné druhy pozornosti: pozornosť neúmyselná (mimovoľná) a pozornosť úmyselná.

Neúmyselná pozornosť

Vyvolávajú ju bezprostredne pôsobiace podnety alebo javy. Súvisí s reflexívnymi postojmi. Rubinstein ju označuje za prvotnú formu pozornosti, za bezprostredný mimovoľný produkt záujmu. Nie je závislá od vedomého úmyslu človeka. Podnety, ich vlastnosti, intenzita, novosť, emocionálne podfarbenie a ich spojenie so záujmami a potrebami môžu našu pozornosť ovládnuť a na určitý čas ju pripútať (Človek, ktorý sa zaujíma o autá, mimovoľne sa venuje každej novej značke vo svojom okolí). No nie každá zmena v prostredí vyvoláva neúmyselnú pozornosť. Ak sa má stať podnet objektom pozornosti, musí spĺňať tieto vlastnosti:
a, sila podnetu – podnety ako silné svetlo, výrazné vône, krikľavé farby, silné prerušované zvuky (výstrel, výbuch, hrom, škrípanie bŕzd). Podľa zákona indukcie upútavajú našu pozornosť. Vtedy sa zároveň zosilní záporná indukcia, čiže zosilnenie útlmu v ostatných častiach mozgovej kôry. Niekedy ani značne intenzívny podnet nemusí vyvolať pozornosť, ak spolu s ním pôsobia aj iné intenzívne podnety: počas dňa v hluku mesta ani relatívne silné podnety neupútajú našu pozornosť.