Ak však podobné zvuky počujeme v noci, úplne strhávajú našu pozornosť. Ak vylúčime pôsobenie iných podnetov, môžu pozornosť upútať aj slabé podnety ako šepot v tichu alebo svetielko v tme. Z toho vyplýva, že nielen absolútna sila, ale aj relatívna sila má veľký význam. Znamená to vzťah medzi silou podnetu a ostatnými predmetmi (podnetmi), ktoré plnia úlohu pozadia.
b, kontrast medzi podnetmi – človek mimovoľne obracia pozornosť na každý významný rozdiel vo farbe, tvare, veľkosti, dĺžke, atď. Našu pozornosť mimovoľne upúta objekt, ktorý je väčší než ostatné a takisto zvuk dlhšieho trvania, nevšednosť a nápadnosť, neočakávanosť, kontrastnosť, zaujímavosť. Veľký význam má aj prerušované pôsobenie podnetu. Pri príliš intenzívnom, monotónnom pôsobení napríklad hluku si ho môžeme prestať všímať. Stačí však, aby nastalo prerušenie a už si ho všimneme. c, zmena a novosť podnetov a javov – zmena vo vonkajšom vzhľade dobre známych ľudí a vecí, pravidelné opakovanie, zosilnenie a zoslabenie zvuku/svetla a pod. Taktiež upútava našu pozornosť. Aj tu platí, že nový podnet sa okamžite stáva objektom pozornosti, len ak je pre nás prijateľný, pochopiteľný a ak nás podnecuje, aby sme prenikali do jeho podstaty a zmyslu. d, potreby a záujmy – stav potreby a záujmu človeka môže determinovať, či sa isté javy alebo predmety stanú objektom neúmyselnej pozornosti. V podstate všetko, čo sa spája s uspokojovaním alebo neuspokojovaním potrieb, všetko, čo zodpovedá záujmom a k čomu má človek istý predovšetkým citový vzťah, sa spravidla ľahko stáva predmetom neúmyselnej pozornosti. Pre neúmyselnú pozornosť má podľa Smirnova podstatný význam aj únava alebo sviežosť človeka. Unavený človek málokedy postrehne to, čo ľahko upúta jeho pozornosť, keď je svieži.

Úmyselná pozornosť

Vyvolávame a udržiavame ju my sami, naša vôľa. Vzniká na základe toho, že venujeme istému javu či podnetu pozornosť. Úmyselná pozornosť je náročnejšia a vyčerpáva viac ako mimovoľná pozornosť. Vyvolávajú ju slovne formulované požiadavky a podriaďuje sa vedomo vytýčeným cieľom. Udržiavať pozornosť na istých predmetoch a javoch a pritom eliminovať rušivé, nežiadúce vplyvy, znamená, že pozornosť bezprostredne súvisí s vôľovými a myšlienkovými procesmi. Schopnosť úmyselne zamerať a udržať pozornosť vznikla v procese práce. Pracovná činnosť si vyžaduje schopnosť podriadiť svoje úmysly a činnosť uvedomele vytýčenému cieľu.