3, Rozdelenie pozornosti (distribúcia)
Úzko súvisí s rozsahom pozornosti. Ide o rozdelenie pozornosti medzi istý počet rozličných objektov, ktoré sa v súčasnosti udržiavajú v centre pozornosti. Každé nové skúsenosti ukazujú, že rozdeľovanie pozornosti je možné a potrebné. Napríklad práca vodiča v aute vyžaduje rozdeľovanie pozornosti. Musí vnímať všetko s čím sa počas jazdy stretáva a pritom riadiť auto. Dobrynim tvrdí, že súčasné vykonávanie dvoch prác je skutočne možné, ak sú obe známe a aspoň jedna je trochu automatizovaná. Pri rozdelení u človeka simultánne prebiehajú dve alebo viaceré psychické činnosti. Výskumy ukazujú, že: a, rozdelenie pozornosti je u ľudí značne diferencované. Sú ľudia, ktorí dokážu bez ťažkostí robiť naraz viac vecí, kým iní to nedokážu. b, ak má človek vykonávať dve práce, je potrebné, aby aspoň jednu z nich ovládal natoľko, aby ju vykonával takmer automaticky, aby si jej vykonávanie žiadalo len občasnú uvedomelú kontrolu (počúvanie prednášky je v centre pozornosti, písanie poznámok vykonávame automaticky – hlavný je obsah počúvaného). Fyziologicky si otázku rozdelenia pozornosti vysvetľujem tak, že okrem dominantného ohniska vzruchu nastáva v niektorých oblastiach mozgovej kôry čiastočný útlm. A práve oblasti s čiastočným útlmom umožňujú vykonávanie viacerých činností súčasne. 4, Stálosť pozornosti
Vyjadruje časové trvanie pozornosti, teda čas, za ktorý sa udržuje koncentrácia na danom objekte. Pozornosť stúpa alebo klesá v krátkotrvajúcich niekoľko sekundových vlnách. Človek si toto krátkodobé kolísanie pozornosti neuvedomuje napriek tomu, že pozornosť je veľmi dynamická. Táto charakteristika pozornosti je v protiklade s požiadavkou jednostranne zameranej pozornosti, ktorá sa vyžaduje pri monotónnych prácach. Pri dlhšom sústredenom upieraní pozornosti dochádza k periodickým výkyvom – kolísaniu pozornosti. Ten istý predmet vidíme v tej istej podobe. Tieto výkyvy alebo oslabenie pozornosti striedajúce sa s návratom k tomu istému objektu voláme fluktuácia pozornosti. Napríklad Neckerovu kocku môžeme pri fluktuácii vnímať v dvoch podobách. Podobne aj Schröderove schody možno vnímať raz z hora, druhý raz z dola. Pritom toto prelietanie pozornosti nemožno ovplyvniť vôľou. Klasickým príkladom oscilácie pozornosti je známy Helmholtzov pokus: Keď hodinky sú od nás vzdialené tak ďaleko, aby sme práve počuli ich tikanie a sústredene ho počúvame, počujeme tikot vo fázach, akoby tikanie prichádzalo a odchádzalo.

Účinky pozornosti

Možno sledovať vplyv pozornosti na základe duševnej funkcie.