Týka sa to najmä vnímania, kde často práve pozornosť mení podmienky vnímania. V niektorých publikáciách o všeobecnej psychológii je problematika pozornosti spracovaná v kapitole o vnímaní, ako jeho súčasť. Predstavy sa pod vplyvom pozornosti stávajú jasnejšími. Rozhodujúci vplyv má pozornosť na pamäťový výkon. Týka sa to najmä fázy zapamätania, resp. učenia. Celkom iné výsledky sa dosahuj vtedy, keď sa učeniu venuje intenzívna pozornosť. Z vyššie uvedených konštatovaní vyplýva, že dôležitý vplyv pozornosti sa prejavuje aj pri myslení. Táto je vlastne podmienkou náročnejších etáp myslenia (abstrakcia a generalizácia, usudzovanie, riešenie problému). Pozornosť vplýva aj na prežívanie emočných stavov, kde môže mať kladný vplyv (venovanie pozornosti iným veciam ako je bolesť pri ochorení, môže ju zmierniť). Negatívne pôsobí pozornosť na city vtedy, keď sa sústredením na ne vytrácajú. Za negatívny sa považuje tiež vplyv pozornosti na zautomatizované pohyby. Sústredením pozornosti na ne môže dôjsť k ich narušeniu.

Metódy výskumu pozornosti

Sériové skúšky
Najznámejšie sú skúšky pozornosti pomocou série podnetov, z ktorých probant niektoré musí identifikovať, resp. robiť z nich výber. Sčítacia skúška (Kraepelinova) pozostáva zo sčítavania jednomiestnych čísel rozmiestnených na predlohe. Zisťuje sa výkon po 3 min., počet chýb, kolísanie krivky výkonu. Takto sa dá sledovať priebeh pozornosti aj v dlhšom časovom úseku. Treba však brať do úvahy to, že pri dlhšom trvaní skúšky alebo pri jej opakovaní vplýva na výkon zácvik, ktorý ovplyvňuje výkon a neumožňuje exaktne posúdiť úroveň pozornosti.
Bourdonova skúška je najrozšírenejšou metódou na zisťovanie pozornosti. Používa sa pri nej predloha obsahujúca sériu písmen alebo značiek, z ktorých treba podľa inštrukcie niektoré vyhľadať a ich prečiarknuť. Na základe výkonu potom vyniká krivka, ktorá má podobné parametre ako Kraepelinova skúška. Rozlišujú sa dva druhy podnetov: irelevantné a relevantné podnety (tie, na ktoré sa má reagovať). Namiesto písmen sa používa štvorčeková modifikácia. Úlohou probanta je prečiarkovať všetky štvorčeky v tvare uvedenom v prvom riadku. Hodnotí sa priebeh celkového výkonu v minútových intervaloch, vynechané a chybne vyčiarknuté štvorčeky. Sériovú metódu s použíiím slabikového materiálu u nás použil V. Chmelář pri výskume oscilácie pozornosti. Premietal slabiky, z ktorých má probant vybrať iba jednu (napr. „un“). Počas jednej hodiny dal 7 200 podnetov, expozícia každého trvala pol sekundy. Podnety boli podávané vizuálne aj akusticky.