Sociálna psychológia

- sociálna psychológia vychádza z postulátu, že človek je bytosť spoločenská, komunikuje, je súčasťou ľudského spoločenstva. Vychádza zo základnej potreby niekam patriť.
- Vedecká disciplína, ktorá skúma zákonitosti správania a činností ľudí podmienené ich príslušnosťou k sociálnej skupine a skúma psychologické charakteristiky skupín (jedná pod vplyvom iných ľudí, skúma aj samotnú skupinu). Vychádza zo sociológie a psychológie
- Základné korene akejkoľvek vedy: filozofické texty, teória národov, psychológia davu, más, teória inštinktov, národov.
- Psychológia (problematika davu) – predstaviteľom je Gustav LeBon, napísal knihu Psychológia davu (tenká brožúra), opisuje v nej, že nie sme imúnni voči davu. Pociťujeme stratu zodpovednosti. Jedinec má pocit, že je anonymný a tá anonymita a strata zodpovednosti uvoľňujú v človeku pudy – toto je negatívne správanie (dav – nepokoje na východe). Môže to však byť aj negatívne aj pozitívne. Dav je schopný veľkého zbožňovania, veľkej lásky. Dav má veľmi extrémnu morálku – nič nie je priemerné v dave – od mantinelu k mantinelu.
- Teória inštinktov: Gustav Tarde, vydal prácu Základy imitácie, tvrdí, čo sa okolo nás deje je ničím iným ako napodobňovaním.
- Rok vzniku psychológie je 1928 – vyšli dve učebnice; skúmanie vzťahu ľudí ku konkrétnym sociologickým objektom; v 20-30. rokoch začína aplikácia sociálnej psychológie; vzniká prieskum verejnej mienky; George Gallup- zakladateľ, začal aplikovať prieskum do politiky
- Výskum človek/prostredie: človek versus pracovné prostredie – pracovisko plní sociálnu funkciu, uspokojuje potreby zamestnancov, sociálnych vzťahov, väzieb, utvoril základy moderného manažmentu vo vzťahu k produktivite práce
- Výskum vodcovstva a autoritatívnej osobnosti - osobnosti, ktorá je v čele. Výskum ľudí, ktorí autorite podliehajú. Skúma, prečo ľudia autorite podľahli.
- Sociálna psychológia – v 70-tych rokoch výrazná kríza – výskumy sú o ničom. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov – renesancia – ako sociálna psychológia interdisciplinárna oblasť – z mnohých vied čerpá, a takisto čerpajú z toho ostatné vedy.
- Politická psychológia, ktorá fungovala ako súčasť sociálnej psychológie, a neskôr sa o tom hovorí ako o samostatnej vede – aplikácia psychologických metód na politické otázky.

Skúma, prečo politici rozhodujú tak, ako rozhodujú, životopisy politikov, výskum vodcovstva, výskum konfliktu a mieru;

Vnímanie človeka ako sústredenie kružnice: (tento systém je ukotvený v čase, priestore a konkrétnej kultúre)


Kružnice na neho pôsobia Makroštruktúra (štát, národ)


Najbližšie (bezprostredne obklopujú) - mikroštruktúra

Sociálna interakcia: znamená, že človek funguje v sociálnom prostredí, toto prostredie spoluvytvára a zároveň sociálne prostredie vplýva na človeka. (Rodina – sme členom, spoluvytvárame tú rodinu, a ona nás taktiež formuje). Je to vzájomné pôsobenie. 3 typy kontextov (prostredia), ktoré na nás vplývajú: fyzické kontexty, sociálne kontexty, kultúrne kontexty.

Fyzické kontexty: ovplyvňujú naše správanie rôznym spôsobom (tlačenica v autobuse), až po mocenské usporiadanie, ktorými sa stretávame dennodenne. Výška katedry – mocenstvo, neverbálna komunikácia. Výška predstavuje pri neverbálnych signáloch dominanciu (napr. kláňame sa, ukloníme sa) a tým naznačujeme podriadenosť, rešpekt. Usporiadanie kancelárie – čím väčšia stolička, tým vyšší post. Chrámy boli vysoké a veľké – naznačovali silu Boha a malosť človeka. Napr. relácia Kotel – politik bol obkolesený ľuďmi, nemal kam ujsť.

Sociálne kontexty: niekoľko sociálnych mechanizmov, ktoré ovplyvňujú naše správanie. a) scenár: naše správanie má plánovité postupnosti, a vieme očakávať, čo v tej situácii bude nasledovať (reštaurácia: miesto, čašník, objednávka, jeme, pijeme, zaplatíme, odchádzame). Znalosť scenára, krokov situácie umožňuje hladký priebeh sociálnej interakcie, pretože predpokladáme, že scenár zhruba poznajú. Znalosť scenára odstraňuje úzkosť, uberá, eliminuje strach.
b) Sociálne role: spája sa s očakávaním nejakého správania, ktoré sa spája k určitej sociálnej roli; napr. máme predstavu, ako sa má študent správať, alebo čo očakávame od učiteľa a pod.; preberáme na seba „x“ rolí: časový úsek krátkodobý, dlhodobý (celý život), strednodobý (rola študenta). Časové rozčlenenie je relatívne. Sociálne role sú vždy recipročné – hráme rolu vždy vo vzťahu k niekomu. Stávajú sa súčasťou našej osobnosti. Sociálne role výrazným spôsobom ovplyvňujú naše správanie
c) Sociálne schémy: ide o predstavu, že všetky sociálne vedomosti sú uchované v pružných ucelených rámcoch, ktorá riadia správanie

- schémy rolí: súbor spomienok, činov, zámerov spojených s určitou rolou, t.z. všetky informácie, ktoré sa viažu k sociálnej roli; pružné rámce, ktoré nám naskočia pri plnení sociálnej roli (učiteľ-žiak)
- schémy osôb: súbor spomienok, činov, zámerov viažuci sa ku konkrétnej osobe. Schéma osoby – keď jednáme s tým človekom; po ulici – nabehne nám meno a pod.
- sebaschémy: všetky informácie, ktoré máme a vzťahujú sa k nám samotným. Predstava, ktorú máme o sebe. Keď sa rozhodujeme čo si máme kúpiť a pod. Zužujeme okruh možností.

Schémy slúžia na to, že ovplyvňujú naše poznávanie a ovplyvňujú zapamätávanie si.

Prečo poznávanie a zapamätávanie si? ALE! Môžeme sklznúť do schématického myslenia, preto ich máme vnímať pružne! Veciam, ktoré sa zo schémy vymykajú, nevenujeme dostatočnú pozornosť.

Kultúrne kontexty: celý sociálny systém sa viaže k nejakej štruktúre – kto sme, za koho sa považujeme, súvisí s kultúrou, v ktorej sme vyrástli. Každá kultúra má svoje hodnoty, priority, ktoré zvýrazňuje. Kultúrne hodnoty dotvárajú to, čím sme.

Sociálna skupina

Je definovaná ako sociálny útvar, v ktorom sa nachádza viacej indivíduí na základe pravidelnejších interakcií si tieto indivíduá vytvárajú určité vedomie spolupatričnosti a ich jednanie smeruje k spoločným cieľom.

1. určitý počet ľudí sa vníma ako skupina, ľudia vnímajú sami seba ako člena skupiny. Motivácia – členovia skupiny majú spoločné ciele.
2. skupina uspokojuje ich potreby, ciele a sú motivovaní byť v skupine
3. organizácia – každá skupina vytvára akúsi organizáciu v skupine – štruktúrované vzťahy
4. interakcia – vzájomné pôsobenie – jednotlivcov ovplyvňuje, jednotlivci vytvárajú skupinu
5. časový faktor – pravidelnejšie kontakty, pravidelnejšie stretávania sa

Nie každé zoskupenie je skupinou. To čo nie je skupinou – zoskupením ľudí, ktorá nevykazuje charakter skupiny nazývame AGREGÁT (ľudia na zastávke). Za istých okolností sa z každého agregátu môže stať sociálna skupina. Pohnútky, prečo sa ľudia zoskupujú – potreba niekam patriť, začleniť sa, sebarealizácia, zvyšovanie sebavedomia; tie, ktoré sú hlbšie: prečo som v manželstve? Motívom toho, prečo sa ľudia zoskupujú je strach. Je to fenomén a silný dôvod, aby sme sa zoskupovali.



Sociálna kategória

Je to súbor ľudí, ktorý vykazuje minimálne jeden spoločný znak: vek, príjem, rodinný stav.
Každý agregát alebo každú skupinu môžeme vnímať ako sociálnu kategóriu, ale opačne to neplatí. Nie každá sociálna kategória je sociálnou skupinou alebo sociálnym zoskupením.

Štruktúra skupiny:

Akonáhle vznikne skupina, vzniknú alebo sa začínajú vytvárať aj vzťahy. Skupiny môžeme rozčleniť na veľké a malé. Rozčlenenie/rozlišovanie nie je kvantitatívne, ale je kvalitatívne. Rozlíšenie stojí na tom, že malá skupina – komunikujú ľudia priamo, , konzultujú navzájom, nepotrebujeme zložité komunikačné kanály (napr. rodina). Veľká skupina - je potrebné vybudovať komunikačné kanály, zložitá komunikácia, sú zložené z menších skupín, zoskupeniami (politická strana – miestne zoskupenia). Za najmenšiu skupinu sa pokladá DIÁDA (2 ľudia) – vzťah diády môže byť symetrický (rovnocenní partneri) alebo komplementárny vzťah (nadriadení a podriadení), teda nerovnocenní.

Dominancia môže vychádzať z formálneho postavenia, zo sily osobnosti, druhý to musí akceptovať.

Sociálnu skupinu môžeme rozdeliť na:
a) formálne: vznikli na základe formálnych kritérií
b) neformálne: na základe prirodzených väzieb napr. manželstvo, rodina

Vo formálnej skupine môžu vznikať neformálne vzťahy, v neformálnych skupinách môžu prirodzené väzby zaniknúť a zostávajú formálne vzťahy.


Členské a referenčné skupiny:

Členské – sme reálne ich členmi
Referenčné – kam sa chceme dostať, idol - kam sa chceme dopracovať

V každej skupine sa vytvára hierarchická štruktúra, kryštalizuje sa tam vodca, hovorca, šašo, zabávač, outsider. Tieto pozície sú nazývané ako SKUPINOVÝ STATUS – pozícia, ktoré človek v rámci skupiny má. V každej skupine sa spravidla vykryštalizuje vodca/leader, pričom môže byť formálne menovaný, formálny vodca – menovaný, dosadený, formálne kritériá. Neformálny vodca – človek, ktorý má najsilnejšiu neformálnu autoritu, vychádza z osobnosti človeka, ktorého prirodzene akceptujú. Neformálne dosadený, disponuje s najväčšou sociálnou mocou – znamená mať veľký vplyv na svoje sociálne okolie. Neformálna sociálna moc, človek, ktorý ňou disponuje, má právo odmeňovať a trestať v psychologickom slova zmysle a je podmienená tým, že ľudia túto moc akceptujú a pripisujú jej dôležitosť.

Veľká skupina – nekomunikuje priamo. Pozitívne: veľký počet ľudí, väčší potenciál. Negatívne: je problém tento veľký potenciál využiť. Je ťažšie ovládateľná. Môžu nastať komunikačné problémy, šumy, skresľujú sa informácie, môže dôjsť k sťaženej spolupráci; vodcovstvo presúva na úzku elitu – preberajú na seba rozhodovanie; právomoci a táto vedúca skupina sa odtrhne od ďalšej časti. Čím väčšia je tá skupina, , majú ľudia pocit, že nemusia spolupracovať. Majú pocit, že na tom nezáleží, či svoju prácu vykonajú. Konflikty a napätie. Je problematickejšie konflikt riešiť, konflikt môže narastať. Viac nevhodného správania – súvisí s anonymitou, znížená zodpovednosť.

Sociálne zaháľanie/lenivosť: objavuje sa pri veľkej skupine. Sociálne zaháľanie – príslušníci skupiny horšie pracujú, ako keď pracujú sami alebo v menšej skupine. Človek pracuje s nižším úsilím vtedy, keď nie sme osobne zainteresovaní, t.z. na úlohu kašlú, ktorá je pre nich nezaujímavá. Ďalším dôvodom je, keď neexistujú relevantné kritériá hodnotenia. Úsilie sa zužuje aj vtedy, keď je presvedčený, že ho nemôžu s nikým porovnávať. Aby stúpal ten výkon, stačí splnenie jedného z týchto kritérií, podmienok: relevantné kritériá hodnotenia, porovnávanie a pod.


Sociálna facilitácia (face-tvár): skúma vplyv prítomnosti iných ľudí na výkonové správanie človeka. Prišli na to pozorovaním (cyklisti).

Pozitívne: znamená, že prítomnosť iných ľudí motivuje ho podať lepší výkon – pôsobí pozitívne vedia to robiť, len to vylepšujú; negatívne: prítomnosť iných ľudí pôsobí negatívne, keď robíme úlohu, ktorá je zložitá, ktorú nevieme robiť, ktorú sa len učíme robiť.

Sociogram a sociometria:
Sociogram – znamená grafické znázornenie štruktúry skupiny; môžu byť rôzne sociogramy; štruktúra sa mení časom i vekom
Sociometria – veda, ktorá sa zaoberá popisom a určovaním skupinových štruktúr

Sociálna percepcia/vnímanie: základnou potrebou každého organizmu je orientácia v životnom prostredí. Orientácia je založená na rozpoznávaní toho, čo nás obklopuje. Iba účelné/správne rozpoznávanie môže viesť k správnej reakcii. Z vývinového hľadiska je vnímanie prvá forma poznávania. Vnímanie je proces prijímania a spracovávania informácií, t.z. že vnímanie je nielen to čo vidíme, ale že to aj niekde zaradíme, spracujeme. K vnímaniu potrebujeme prostredie a objekty, ktoré vnímame, nové informácie a zároveň k vnímaniu potrebujeme aj spomienku, k čomu nový objekt môžeme priradiť. Vnímanie je ovplyvnené vrodenou vybavenosťou organizmu (1. determinant), tým, v akom stave máme zmyslové orgány, stavbu tela, vrodené vlastnosti, fyzický stav; 2. determinant – je individuálny spôsob prežívania, t.z. naše motivácie, záujmy, hierarchia hodnôt; 3. determinant – sú všetky minulé skúsenosti – všetky doterajšie poznatky, vedomosti človeka. Vnímanie prebieha v dvoch fázach: I. fáza - zmyslové vnímanie (pociťovanie) – príjem informácií jednotlivými zmyslovými receptormi. Základnou podmienkou pociťovanie je, že ten podnet musí byť nad prahom vnímania – teda dostatočne intenzívny ma byť podnet – vlny, ktoré ľudské ucho zachytí. II. fáza – kognitívne vnímanie – dochádza k spracovávaniu informácií; utvrdenie, zaradenie informácie, obohatenie už existujúceho systému. V tejto fáze sa aktivizuje pamäť, obrazotvornosť, myslenie, rozhodovanie, reč. Pozornosť: je psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou a sústredenosťou vedomia.

Charakteristika vnímania:
1. celostné – nevnímame nikdy veci samé o sebe, vnímame vždy na pozadí niečoho
2. výberové (selektívne) – znamená, že nemôžeme vnímať všetky podnety, ktoré nás obklopujú, z toho by sme sa zbláznili. Preto selektujeme podnety, ktoré sú pre nás viac či menej dôležité.

Významovosť vnímania – naše vnímanie je klamlivé, to čo a nám dostane do mozgu nemusí byť to isté, čo vonku naozaj je. Sú to isté klamy a vízie – očné klamy. Sociálne vnímanie: týka sa vnímania sociálnej reality, t.z. ľudí, vzťahov. Vytváranie dojmov o inom človeku, poznávanie iného človeka. Sociálne poznávanie má vzájomný charakter, t.z. dojem si vzájomne utvárame. V sociálnom poznaní dôležitú úlohu zohrávajú emócie, postoje, normy. Výstupom sociálneho poznávania sú vzťahy, dojmy, vonkajšie správanie.
Najčastejšie chyby pri vnímaní iných ľudí: prvý dojem. Presnosť vnímania je ovplyvnená priaznivým alebo nepriaznivým dojmom, akým tá osoba na nás vplýva. Každý prvý dojem – znamená, že dlhší čas sme ho nevideli, a znova toho človeka vidím.

Každý prvý dojem skresľuje naše vnímanie.
Sociálne zastupovanie (autoprojekcia): vlastné chyby vidíme na tých druhých ľuďoch. Vlastné chyby nevnímame, iba na tých iných.

Predsudky, stereotypizácia, schémy:

Stereotypizácia: macochy sú zle, Snehulienka je dobrá, tuční sú veselší, Angličania sú kľudní, Škóti sú lakomí

Ďalšie typy vyplývajú z minulej skúsenosti – iracionálne pochody mysle – mená pre novorodeniatka (Boris je debil); profesia + prostredie – v ktorom sa príjemne cítime, sme prístupnejší; v prostredí, kde sa cítime zle – vnímame skôr negatívne – sme menej prístupní. Únava – to isté ako pri prostredí.

Postoje
1. dispozícia správania sa
2. dispozícia hodnotenia (pripravenosť konať) – nevylučujú sa navzájom; základom každého postoja sú hodnoty, priority, ktoré považujeme za dôležité

Každý postoj má 3 dimenzie/zložky:

1. kognitívna (poznávacia) – týka sa informácií, myšlienok, názorov, ktoré máme o predmete postoja (ktoré sa viažu k nemu)
2. emociálna – týka sa toho, čo cítime
3. konatívna – pripravenosť konať nejakým spôsobom, pripravenosť jednať

Význam postojov:
1. hodnotenie objektov – tým, že zaujmeme postoj, my ten objekt zhodnotíme; uľahčenie sociálnej interakcie
2. funkcia integratívna – vytvorením postoja a následne prezentácie/vyjadrujeme, nás začleňuje do nejakej skupiny ľudí
3. opakom je – vymedzenie sa od skupiny – dištancujeme sa od zásady, chcem sa líšiť, vyjadrením postoja sa dištancujeme od skupiny
4. sebavyjadrenie – postoj
5. ospravedlnenie – postoj 4+5 odolávajú voči zmenám – sú rezistantné voči zmenám
6. externalizácia – vyjadrením postojov ľudia kompenzujú nevedomé komplexy – staré dievky hlásajú, že manželstvo je nanič, papier nič nevyrieši

Zmena postojov:
- ak zmeníme postoj, zmeníme ho skôr k utvrdeniu

kongruentná zmena – utvrdzovanie sa v postoji
inkongruentná zmena – oslabovanie postoja; nie je to správne, lebo to otriasa správnosťou, nerobíme to radi

zvláštnym prípadom je KONVERZIA – obrat o 180° ; psychológovia tvrdia, že toto urobíme iba, ak niečo otrasie s naším životným systémom a zvažujeme. Iba párkrát v živote v dôležitých otázkach.

Čím je postoj extrémnejší, čim je prepracovanejší, tým sme menej ochotní ten postoj meniť.

Vznik postojov: akým spôsobom k postojom prichádzame
a) na základe našich osobných skúseností
b) z prijatých informácií
c) prijímanie postojv od ideálu, od modelu, od človeka, ktorého uznávame
d) inštitucionálne zdroje – postoje, ktoré pochádzajú, prezentujú určité inštitúcie, cirkev, politické strany

Málo postojov vychádza iba z jedného zdroja, väčšinou kombinuje tieto 4 zdroje.


Predsudky:
- úzko súvisia, je to zvláštny druh postojov
- sú prevzaté, tradíciou udržiavané iracionálne postoje, ktoré sú porovnávané racionalizáciou, pseudovedeckými dôkazmi, teóriami a najčastejšie sa týkajú etnických skupín, náboženských, politických, sociálnych skupín
- sú hlboko zakorenené a veľmi odolávajú racionálnej argumentácii, ktoré sa snažia predsudky vyvrátiť
- predovšetkým sú bariérou v myslení
- predsudky sprevádza agresivita, nepriateľstvo a používajú racionálne odôvodnenia, prečo majú právo používať násilie

Komunikácia:

- definícia: kto hovorí čo, akým kanálom, ku komu, s akým účinkom, prečo alebo s akým zásahom
- funkcie: informovať, inštruovať – podávame fakt a interpretáciu, presvedčovacia funkcia – ovplyvňovať, pobaviť
- rozdelenie:
o a) verbálne
o b) neverbálne – 60-70% informácie čerpáme z neverbálnej komunikácie; majú väčšiu váhu; telom je ťažšie klamať; viacej hovoríme sami o sebe, väčšiu výpovednú lehotu; odovzdávame predovšetkým informácie o emóciách, pocitoch, náladách; dávame najavo náznaky o zblíženie sa s človekom; riadime chod vzájomného styku; snaha ovplyvniť postoje partnera; oblasti: mimika, gestika, proxemika (vzdialenosť), proxemický tanec (približovanie a vzďaľovanie); posturológia (držanie tela ako sedíme), reč očí, metakomunikácia – tón hlasu, odmlky, jedným dychom, rečový register 5 typov: intímny, familiárny, informatívny, formatívny, deklamačný
o sféry: intímna sféra (15-30 cm – najbližší ľudia); osobná sféra (45-70 cm, snímať človeka detailne, detailné vnímanie mimiky); sociálna sféra (1m-3,5 m, služobný styk; obchodné jednanie – od cudzieho človeka v bezpečí); verejná sféra (herci v divadle, učiteľ versus žiak).