Dieťa neprijíma informácie, neučí sa pasívne, ale skôr získava vedomosti a rozvíja svoje myšlienkové procesy na základe vlastných činností v procese interakcie (vzájomného pôsobenia) so svetom. Jeho správanie vo veľkej miere závisí od toho, ako si vysvetľuje, interpretuje prostredie, v ktorom sa nachádza.
Čo dynamizuje a riadi kognitívny vývin? Podľa Piageta je to aspoň z veľkej časti, napätie medzi dvoma základnými procesmi : asimiláciou a akomodáciou.
Jednoducho povedané, asimilácia sa vzťahuje k tendencii percipovať (vnímať) a chápať svet v súlade s existujúcimi spôsobmi myslenia, respektíve poznania. Nové udalosti sú potom nejako včlenené (asimilované) do ich rámcov, resp. pochopenia, ktorým už osoba disponuje. Naopak akomodácia sa týka tendencie zmeniť existujúce myšlienky alebo spôsoby myslenia na základe novej skúsenosti.
Ďalším základným pojmom teórie je schéma. Vychádza sa tu z toho, že jednotlivec si organizuje svoje myslenie a správanie. Táto organizácia sa vo vývine mení. Schémy sú potom vzory správania alebo myslenia, ktoré deti a dospelí používajú, keď zaobchádzajú s predmetmi. Možno si ich prestaviť ako počítačové programy, ktoré predpisujú tie isté činnosti vo vzťahu k tým istým, resp. podobným predmetom a udalostiam. Môžu byť jednoduché (napr. spôsob uchopenia predmetu) a viac alebo menej komplexné (napr. spôsob riešenia kvadratických rovníc). Možno ich klasifikovať na behaviorálne (hŕkanie s hrkálkou, bicyklovanie) a kognitívne (riešenie problémov, vytváranie pojmových hierarchií).
Z hľadiska používania schémy je asimilácia v podstate proces včleňovania nového predmetu alebo udalosti do existujúcej schémy. Znamená tiež určité korektné správanie alebo modifikovanie vstupných informácií, aby daný predmet zapadol do schémy. Keď sa napr. kojencom dajú rôzne malé predmety, s ktorými sa nikdy predtým nestretli, ale ktoré sú podobné tým, ktoré už poznajú, budú sa snažiť vo vzťahu k nim používať rovnaké schémy ako so známymi predmetmi – budú ich pravdepodobne uchopovať, cmúľať alebo tĺcť s nimi.
Nové predmety alebo situácie si však často vyžadujú zmeny existujúcich schém. Pre tieto zmeny použil Piaget už uvedený termín akomodácia. Proces akomodácie je v službách funkčnosti a účelnosti ľudského chápania a konania.