Príkladom sú požiadavky na zmenu zaobchádzania s vajíčkom v porovnaní s inými drobnými predmetmi, ktoré sú kojencovi už známe, keď sa vajíčko rozbije po manipulácii podobnej ako s loptou alebo inými hračkami a tiež potreba osvojiť si nové spôsoby riešenia problému, pretože v danej situácii už známe zlyhávajú.
Niektoré podnety svojou novosťou a požiadavkami, ktoré kladú na jednotlivca, vytvárajú v jeho poznávacom systéme nerovnováhu. Snahou je obnoviť rovnováhu, Proces, ktorý v tomto smere funguje, sa nazýva ekvilibrácia. Jeho prejavom je modifikovanie starých alebo vytvorenie nových schém. Dôsledkom je tiež redukcia napätia (a navodenie určitého vyváženého stavu) medzi asimiláciou a akomodáciou a samozrejme vznik nového poznania. Ak uvedené aplikujeme na podmienky vyučovania, potom učiteľ tým, že kladie žiakom otázky alebo nastoľuj problémy, snaží sa navodiť v ich poznaní nerovnováhu a podnietiť ich k poznávacím činnostiam.
Smerovanie dieťaťa ku kognitívnej zrelosti je podľa Piageta postupné a má charakter štyroch, po sebe idúcich, kvalitatívne odlišných vývinových štádií. Každé štádium možno opísať ako súbor organizovaných poznávacích štruktúr alebo schém. Jednotlivé štádiá uvedieme v následnosti, v akej sa vyskytujú, s vekovým ohraničením, ktoré je však približné, pretože v tomto ohľade sa prejavujú značné interindividuálne rozdiely.

Senzomotorické štádium (0-2 roky)
Trvá od narodenia dieťaťa až do jeho 18 až 24 mesiacov. Názov senzomotorický je odvodený od skutočnosti, že kojenci a tiež batoľatá preskúmavajú svet a získavajú väčšinu svojich skúseností zmyslami a motorickými pohybovými činnosťami.
Deti sa rodia s určitou reflexívnou výbavou. Príkladom môže byť sací a uchopovací reflex. Na báze takýchto prvotných, vrodených reflexov sa utvárajú prvé schémy. Spočiatku slúžia na preskúmavanie a poznávanie vlastného tela. Neskôr sa ich súčasťou stávajú vonkajšie predmety ako hrkálky, fľaše, loptičky, ktoré deti uchopujú, cmúľajú ich, vykonávajú s nimi kmitavé pohyby alebo udierajú s nimi o prekážku. Tým, že si deti všímajú dôsledky takýchto, do schém organizovaných činností, získavajú nielen skúsenosti so zaobchádzaním s predmetmi, ale poznávajú aj samotné predmety.
Až niekedy do 9-tich mesiacov deti spájajú existenciu predmetu s jeho bezprostredným pôsobením. Do tohto obdobia, keď sa nejaký predmet stratí z ich pohľadu, nepokúšajú sa ho hľadať. Je to dôsledkom neprítomnosti mentálnej reprezentácie predmetov (predstáv, resp. symbolov, obrazov), ktorá by v ich mysli tieto predmety zastupovala. Až výskyt mentálnej reprezentácie je predpokladom osvojenia s predmetnej stálosti, teda pochopenia, že existencia predmetov pretrváva aj potom, čo prestali pôsobiť na naše zmysly. Používanie symbolov, predstáv umožňuje premýšľať o predmetoch a javoch a tiež zámerne vo vzťahu k nim konať.