Napríklad snažiť sa nájsť alebo získať predmet, ktorý sa stratil z dohľadu.
Ďalšou významnou črtou senzomotorického štádia je objavenie sa učenia pokusom a omylom. Dieťa čisto náhodným spôsobom vykonáva rôzne činnosti, pohybové úkony, ktorými sa pokúša naplniť svoj zámer, pričom tie činnosti, ktoré vedú k cieľu sú posiľňované, majú tendenciu sa opakovať a zotrvať v repertoári správania.
Príkladom sú neusporiadané a náhodné pohyby dieťaťa, keď sa snaží, ležiac v kočíku, dosiahnuť na hračku, ktorá je položená pred ním na deke. Pretože hračka je mimo dosah dieťaťa a nedokáže sa premiestniť smerom k nej, jeho pokusy sú spočiatku neúspešné. Až náhodou sa mu podarí pritiahnuť deku a zmocniť sa hračky. Keby sa táto situácia opakovala v budúcnosti viackrát po sebe, dá sa predpokladať, že úspešný pokus sa následne vyskytne vždy s väčšou pravdepodobnosťou a bude si vyžadovať kratší čas hľadania a skúšania.
Ku koncu tohoto štádia deti nadobúdajú schopnosti riešenia problému (problem solving). Dokážu uplatniť to, čo sa vo všeobecnosti nazýva myslením. Sú schpné si predstaviť, resp. symbolizovať jednoduchú problémovú situáciu aktívne, v mysli, kombinovať jej elementy účelným spôsobom. Ich správanie tak nadobudne premyslenejší, plánovitejší charakter.
Predoperačné štádium 2-7 rokov)
Väčšie možnosti využívať mentálne reprezentácie, vrátane osvojenia si jazyka, umožňujú v podstatnej miere rozšíriť spôsoby poznávania sveta dieťaťom z bezprostredných manipulácií s reálnymi predmetmi na manipulovanie s ich obrazmi alebo symbolmi v mysli.
Prejavom reprezentatívnej funkcie v poznávaní je tiež oddialená imitácia. Ide o schopnosť napodobňovať model s časovým odstupom. Dieťa môže napríklad vidieť iné dieťa ako prelieza zábradlie. Spomenie si na to na druhý deň a na základe predstavy, ktorú si uchovalo, dokáže samo uvedené úkony podobným spôsobom vykonať.
Možnosť používať mentálne reprezentácie obohacuje tiež hrové aktivity detí. Deti v tomto štádiu totiž dokážu v hre využívať predmety ako zastupujúce (symbolizujúce) iné predmety alebo dokonca živé bytosti, vrátane ľudí. Samotné deti sa vpravujú do rôznych odpozorovaných rolí, ktoré rozohrávajú so svojimi hrovými partnermi. Hry detí, ktoré sú charakteristické práve pre obdobie predchádzajúce vstupu do školy sa zvyknú označovať ako imaginárne alebo predstieracie.
Piaget v súvislosti s myslením dieťaťa v tomto štádiu kognitívneho vývinu, hovorí o predlogickom alebo intuitívnom myslení. Keď sa napr. pred očami 4-ročného dieťaťa vložia do kartónovej trubičky tri guľôčky, každé inej farby, dieťa obyčajne dokáže správne určiť poradie, v akom z trubičky vypadnú.