Aby dieťa nemuselo slovne opisovať príslušný obraz, podajú sa mu obrázky znázorňujúce model, tak ako ho možno vidieť z rôznych uhlov pohľadu. Jeho úlohou je vybrať si ten, ktorý zodpovedá pohľadu bábiky. Alternatívnou verziou bola požiadavka, aby dieťa samo zostavilo model.
Výsledky riešenia ukázali, že väčšina 6-ročných detí vybrala fotografie alebo postavila model, ktorý korešpondoval s ich vlastný uhlom pohľadu. Piaget vyvodil z toho záver o egocentrizme detí. Výsledky výskumov niektorých iných autorov so situáciami, ktoré boli pre deti zmysluplnejšie a zaujímavejšie, však Piagetove závery nepotvrdili. Egocentrizmus sa s rastúcim vekom zmierňuje. Zatiaľ, čo 2-ročné dieťa dáva do vzťahu k sebe samému výskyt všetkých udalostí a nepriznáva iným ľuďom ich vlastné úmysly, 4-ročné dieťa už dokáže pochopiť určitú autonómnosť prebiehajúcich situácií, ich aktérom však pripisuje svoje potreby a priania.

Štádium konkrétnych operácií od (7 do 11 rokov)
Počas dochádzky do základnej školy sa kognitívne schopnosti detí podstatne menia. Deti si osvoja poňatie stálosti (zachovania). Podstatnou zmenou v spôsobe ich uvažovania je využívanie konkrétnych mentálnych operácií. Mentálne operácie sú zvnútornené činnosti, ktoré umožňujú dieťaťu v mysli rekonštruovať pôvodnú situáciu. Ich základnými vlastnosťami sú reverzibilnosť, teda schopnosť obrátiť smer uvažovania a flexibilnosť (pružnosť) v ich uplatňovaní. Tá je však v konkrétnych operáciách ešte do určitej miery obmedzená, pretože tieto operácie fungujú v odlišných obsahových oblastiach odlišne, čo zťažuje ich transfer (prenos) pri riešení rôznych úloh a problémov.
Deti v štádiu konkrétnych operácií sú schopné decentralizácie. Prejavuje sa to aj pri riešení úloh so stálosťou.
Ďalším výdobytkom tohoto štádia je chápanie základných logických pravidiel ( Piaget ich nazýva grupovaním). Prvou z nich je zásada identity alebo ekvivalencie ( Ak A=B a B=C, potom A=C).
Druhou zásadou je, že predmety a javy majú viac než 1 dimenziu a že tieto dimenzie môžu existovať v rôznych vzťahoch. ( malá lopta môže byť ťažká a veľká ľahká).
Dôležitým pokrokom v kognitívnom vývine je schopnosť usporiadať predmety do poradia podľa nejakej vlastnosti, resp. atribútu. Označuje sa seriácia. Relaxačné myslenie – dieťa dokáže chápať a používať relaxačné pojmy, také ako vyšší, kratší, tmavší, ktoré vyjadrujú relatívne miery príslušnej vlastnosti, pričom na rozdiel od mladších detí už neabsolutizuje ich význam.
Dieťa dokáže tiež uvažovať o celku a častiach zároveň. Táto schopnosť je významnou súčasťou, či predpokladom chápania inklúzie tried.