Často sa u nich vyskytuje:
- nepozornosť pri vyučovaní
- zhoršenie prospechu
- tendencia k nadmernej ospravedlnenej absencii
- tendencia k nadmernej neospravedlnenej absencii (záškoláctvo)
- poruchy sebahodnotenia a narušené, negatívne sebapojímanie
- celková neistota a stále prítomný strach

Jedna z mnohých možných príčin šikany
Národný inštitút detského zdravia a ľudského vývoja v USA sledoval 1100 detí z 10 miest v situáciách, keď sa o ne vyše desať rokov starali namiesto rodičov príbuzní, pestúnky, veľké detské centrá a iné pestúnske služby. Vyšlo najavo, že nežiaduce prejavy správania sa, ako sú agresia, spurnosť a neposlušnosť, sa objavujú tým častejšie, čím viac času dieťa strávilo v detských zariadeniach. Deti, ktoré v detskom zariadení trávia viac ako 30 hodín týždenne, vyžadujú viac pozornosti, sú náročné, menej poslušné a agresívnejšie. Postupne sa u nich vo vyššej miere prejavuje krutosť, šikanovanie, zlomy- seľnosť, odvrávanie a mnohovravnosť. Majú tiež problémy so správaním už v predškolskom veku trikrát častejšie ako tie, ktoré väčšinu času trávia s matkou.

Metodické východisko pre vyšetrovanie pokročilej šikany v školských zariadeniach

Pri prevalení školského "lynčovania" je príznačná úplná bezmocnosť školy a väčšinou aj polície. Základným predpokladom pre prekonanie bezmocnosti je požiadavka, aby každá škola mala svoj "poplachový plán" ako jednať v krízovej situácii. Prakticky to znamená, že všetci pedagógovia vedia vopred, čo majú v takej mimoriadnej situácii robiť a v prípade potreby sú schopní zabezpečiť sled protikrízových opatrení. Garantom fungovania "poplachového plánu" v prípade núdze je preventista šikanovania (absolvent výcvikového kurzu) spolu s riaditeľom.

Záver

Agresívnym prejavom, ako aj ich vnútorným príčinám- či už agresívnym citom, predstavám, fantáziám stále rozumieme len z malej časti. Poznáme síce už niektoré účinné postupy ako odreagovať agresiu, ako ju dostať- pretransformovať do sociálne prijateľnej podoby, poprípadne nahradiť ju inou činnosťou.