Pri tomto stretnutí obidve stránky – aktéri vnímajú svojho partnera, pričom posudzujú jeho znaky. Tie môžu byť vonkajšie – tie sú posudzované najskôr, alebo potom ďaľšie znaky osobnosti ktoré sa prejavia v procese vzájomnej komunikácie. OBJEKT VNÍMANIA
Pod pojmom objekt vnímania rozumieme osobu ktorá je vnímaná druhou osobou alebo skupinou. Znaky ktoré si u tohoto objektu všímame sú predovšetkým vonkajšie objektívne znaky. Patria sem:
- oblečenie a celková upravenosť
tá môže hovoriť o príslušnosti človeka k nejakej skupine napr. vojenská uniforma, alebo môže charakterizovať stav človeka v danej chvíli
- postava, chôdza a držanie tela
umožňuje nám napr. odhadnúť vek, pohlavie…
- výrazy tváre-mimika
sú považované za jeden z najlepších objektov v sociálnej percepcii
- oči
- gestikulácia
- prejavy správania
na ich základe možno usudzovať na určité vlsatnosti ľudí, možno ich kategorizovať a podľa toho potom charakterizovať jako priateľských, ochotných k spolupráci, pracovitých, milých…

SUBJEKT VNÍMANIA
Aj pri subjekte vnímania môžeme vyznačiť niekoľko faktorov ktoré ovplyvňujú objektívnosť alebo správnosť vnímania. Závažným psychologickým faktorom je prenášanie osobných kritérií do vnímania a hodnotenia iných.Takto daný člověk vníma toho druhého akoby zo svojho stanoviska. Na toto poukazuje najmä psychologický smer zvaný kognitivizmus. Ten vychádza z faktu že pre poznanie správania sú dôležité vnútorné kognitívne poznávacie procesy ako vnímanie, myslenie, postoje a očakávania. Podľa tohto prístupu nieje dôležité správanie, akt správania, ale to, ktoré procesy ho ovládajú, medzi ktorými je centrálnym bodom proces vnímania. V posledných rokoch sa najviac pozornosti venuje tzv. atribučnej teórii ktorej podstatou je ako dochádza k vnímaniu príčin vlastného a cudzieho správania. Existuje viacero atribučných tendencií ako napríklad:
- atribučný omyl, kde konajúci prisudzuje zodpovednosť za konanie situačným
faktorom a vnímajúci zasa vlastnostiam konajúceho
- omyl intencionality konajúceho, spočívajúci vo výbere situácie
- egodefenzívna atribúcia, podľa ktorej jednotlivci preberajú väčšiu zodpoved-
nosť za pozitívne ako za negatívne správanie
- efekt falošného konsensu, podľa ktorého jednotlivec hodnotí svoje voľby ako
všeobecne platné a vhodné,kým alternatívy hodnotí
ako nevhodné
- atribučná tendencia, t.j.