Podľa Krecha,Crutchfielda a Ballacheya má slovo tri funkcie:
- slovo ako symbol, zastupuje predmet
- slovo ako atribút objektov, názov je vlastnosťou predmetu
- slová ako objekty, ktoré sú súčasťou reálneho sveta
V rámci komunikácie slovo plní dokonale svoju funkciu iba vo vzájomnej spojitosti s inými slovami v procese vytvárania viet.
Ďaľším druhom je komunikácia písanou rečou, založená na používaní písomných znakov, symbolov...ktoré sa v každom jazyku zakódovali pre označenie jednotlivých predmetov, vecí, javov.
Vďaka písmu je možná komunikácia medzi autorom a širokým okruhom ľudí v určitom časovom úseku, pričom táto forma sa vzťahuje výrazne na noviny a časopisy prostredníctvom ktorých spoločnosť zabezpečuje informovanosť svojich členov.
Špecifickou formou komunikácie je neverbálna komunikácia, ktorá zahŕňa všetky prejavy komunikácie okrem rečových a písomných prejavov. V ľudskej spoločnosti má táto forma nezastúpiteľné miesto v procese interakcie buď ako primárny alebo sekundárny spôsob komunikácie. Najčastejším neverbálnym zdrojom informácií je tvár a mimické výrazy (jej profesionálny rozvoj-pantomíma), ktorým aj v bežnom živote poskytujeme množstvo informácií, ktoré môžu dotvárať verbálnu komunikáciu.