Každá skúsenosť zanecháva viac alebo menej pevné a trvalé stopi, ktoré sú základným predpokladom normálnej duševnej funkcie osobnosti. Bez pamäti by prakticky nebol možný plnohodnotný psychický vývin, lebo človek by musel svoju aktivitu stále začínať. Narušená pamäť znamená zabrzdenie aj ostatných psychických procesov, najmä myslenia. Pamäť je psychický proces odrazu predtým vnímanej skutočnosti vo vedomí človeka. Spočíva v zapamätaní si vnímaného, t.j. vštepení do pamäti, v podržaní v pamäti istý časový úsek a potom vo vybavení, teda v opätovnom premietnutí vnímaného do vedomia.
A/. - je to psychický proces, čiže schopnosť mozgového tkaniva uchovávať si minulé obsahy
Pamäťový proces má tri fázy:
1/. Vštepovanie
2/. Uchovávanie
3/. Obnovovanie (individuálnych skúseností = psych.zážitky, motorické úkony)
-alebo hovoríme, že tento proces pozostáva zo senzorickej, krátkodobej a dlhodobej pamäti.
B/. - je schopnosť, čiže trvalejšie neuropsychické predpoklady a vlastnosti zapamätať si, uchovať a vybavovať psychické zážitky, operácie a motorické úkony
Pamäť považujeme za základnú vlastnosť živých organizmov. Jej zmyslom je uchovanie si individuálnej skúsenosti. Pamäť umožňuje uchovávať výsledky učenia tak, aby si ich človek podľa okolností mohol kedykoľvek vybaviť a použiť. Problematika pamäte sa stala interdisciplinárnym problémom. Pamäť môžeme chápať ako odraz predošlej skúsenosti vo vedomí človeka, ktorý spočíva v zapamätávaní, uchovávaní a následnom vybavení toho, čo už človek vnímal, prežíval, alebo čo sa naučil. To znamená, že hlavná úloha pamäte spočíva v uchovávaní, retencii(udržanie, zadržiavanie, uchovanie) informácií, ktoré prijali analyzátory. Tak pamäť vytvára základ pre pojmový a myšlienkový svet a tým zohráva dôležitú funkciu regulácie v správaní človeka. Iná charakteristika pamäte hovorí o nej ako o biopsychickej danosti človeka, ktorá umožňuje nadobúdať a v správaní využívať skúsenosti. Je chápaná ako subsystém, ktorý zabezpečuje trvalú readaptáciu systému a zabraňuje jeho afunkčnú stereotypiu. Pamäť má v duševnom živote človeka veľmi dôležitú funkciu. Pomocou pamäti sa zachováva kontinuita v psychickom živote človeka, zachováva sa kontinuita skúseností, čo má význam z hľadiska histórie a gnozeológie, pomocou pamäti si človek začleňuje zdroje poznatkov do individuálnej skúsenosti pomocou analýzy, abstrahovania, zovšeobecňovania... V množstvách teórii pamäti prevláda názor, že základ procesov, ktoré s pamäťou súvisia, treba hľadať v trvalých zmenách istých mozgových štruktúr.
Za základ pamäti sa považuje schopnosť nervovej sústavy uchovávať a oživovať pamäťové stopy po zmenách, ktoré vyvolávajú podnety z psychických a psychomotorických procesov. S fyziologickými teóriami pamäti vznikla otázka kde sa tvorí pamäťová stopa. Niektorý autori tvrdia, že jestvuje centrum, kde sa skúsenosť konzervuje. Iný tvrdia, že sa pamäťové stopy utvárajú v celom nervovom systéme. Zatiaľ je ale podstata tohto javu nejasná. Podľa fyzikálnej teórie tvorí mechanizmus zamapätávania, podržania a vybavovania proces utvárania a nasledujúca aktivizácia neurónových modelov. Podľa biomechanických teórií sa za nositeľa genetickej pamäti považuje DNK(deoxyribonukleová kyselina). Proteíny a ribonukleová kyselina (RNK) sa považujú za základ autogenetickej, individuálnej pamäti. Za prvý znak starnutia je často považovaná rôzne hlboká porucha pamäti. Obvyklé starnutie mozgu vrátane slabnutia pamäte sa dá liečiť jediným spôsobom, trvalou námahou. Pamäť je živým funkčným systémom mozgu, môžeme ho prirovnať k svalu. Dobre namáhaný sval je pružný a výkonný ,podobne je to aj s pamäťou. Príkladom starnutia sú desiatky chorôb, ale z 90-tich percent sú to Alzheimerova choroba a skupina cievnych postihnutí mozgu. Alzheimerova choroba: jedná sa o skupinu porúch 21. chromozómu, ktoré sa môžu vyskytnúť v dospelosti, častejšie však postihujú mozgy starších ľudí. Ide o tvorbu patologických bielkovín postihujúcich ako bunkové telá neurónov tak aj cievne steny mozgových kapilár a tepien. Zakončenia nervových vlákien sa rozpadajú.
Ako možno ovplyvňovať pamäť žiaka :
1. Trvalým ,, majetkom " žiaka sa môže stať len také učivo, ktoré pochopil čo najviac a čo najlepšie
2. Proces zapamätania musí prebiehať s maximálnou aktívnou účasťou žiaka, teda nie iba na základe mechanickej reprodukcie, ktorú nesprevádza primeraná pozornosť.
3. Pre správny vývin pamäti je potrebné zlepšovať a prispôsobovať subjektívnemu stavu žiaka metódy učenia, a tým sústavne cvičiť jednotlivé funkcie pamäti. Ide napríklad o zručnosť spájať nové so známym, učivo účelne rozčleniť, používať dokonalejšie metódy sebakontroly, správne si rozložiť čas na učenie, spestrovať spôsoby opakovania.
4. Na rýchlosť a hĺbku zapamätania priaznivo pôsobí, ak si žiak vytýči konkrétny cieľ, ak sa u neho vytvorili kladné vzdelávacie motívy, z ktorých vyplynie osobný záujem o dané učivo.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Pamäť
Dátum pridania: | 19.04.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | bobo20 | ||
Jazyk: | Počet slov: | 665 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 2.7 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 4m 30s |
Pomalé čítanie: | 6m 45s |
Zdroje: Psychológia - J.Boroš, E.Ondrišková, E.Živčicová., Všeobecná psychológia – Viliam Kubáni