Empirická časť

V empirickej časti som sa zameral na problematiku chudoby na Slovensku, na postavenie chudobných a postoje ostatných občanov voči nim. Môj výskum len potvrdil to čo už dávno všetci vieme, a teda, že ľudia majú slabé sociálne cítenie a veľmi negatívne vnímajú chudobných, pretože “nepridávajú na kráse krajiny“, ale prekvapujúco im nikto z tejto situácie nechce pomôcť. Takže kritizovať áno ale pomôcť nie. Na Slovensku začína, a to nie je pochvala, americký spôsob života a ten je založený na vete – Každý sa stará sám o seba.
K tejto problematike som zostavil dotazník zo siedmymi otázkami aby som zistil postoje ľudí k chudobným.
Na otázku „Čo si myslíte, koľko domácností na Slovensku je v chudobe?“, mi len 40% správne odpovedalo, že je ich 20%.
Myslíte si že soc. dávky postačujú ľuďom v núdzi a nezamestnaným? – 78% odpovedalo NIE.
Súhlasili by ste zo zvýšením soc. dávok pre ľudí v núdzi? – 65% odpovedalo NIE.
Myslíte si, že vláda robí dosť aby odstránila chudobu? – 85% odpovedalo NIE.
Myslíte si, že na Slovensku je dosť príležitostí na zamestnanie? – 95% odpovedalo NIE.
Prispeli ste niekedy chudobným? – 90% odpovedalo NIE.

Myslíte si, že chudobní môžu za svoju situáciu sami? – 83% odpovedalo ÁNO.
Dotazovaní boli vo veku od 18 do 80 rokov. Čiže všetko dospelí ľudia, stredne bohatí, neboli a nie sú v núdzi. Na dotazník odpovedalo 40 respondentov.
Mojim výskumom som zistil, že dotazovaní sú málo informovaní o situácii ľudí v núdzi, nevedia ako žijú, vlastne ich to ani nezaujíma, pokiaľ sa to netýka ich samých. Zároveň je vidieť negatívne postoje k chudobným, ktoré sú viac menej nemenné. Ľudia zastávajú názor, že sú to príživníci ktorí žijú z ich daní a nemajú záujem o prácu. Z tohto vyplýva, že sociálne cítenie ľudí zostalo asi niekde v stredoveku, na čo mohla mať vplyv výchova v detstve, alebo ich moderný život naučil byť “chladnými.“