Žijeme vo svete, v ktorom vládne veľký zhon, zaplavuje nás čoraz viac technických vymožeností, každý deň sa na nás hrnie množstvo informácií. Ľudia lietajú do vesmíru, objavujú genetické kódy, vymýšľajú nové spôsoby liečby... To všetko si však vyžaduje veľa úsilia, práce, potu, mnoho intelektu, sily na zdolanie neúspechov... Čo sa však stane s človekom, keď príde domov? Možno si na chvíľku sadne a len tak popremýšľa nad predchádzajúcim dňom, nad svojimi úspechmi, neúspechmi... Nie všetci však prežívajú to, ako sa navonok tvária. Niekoho doma čaká pohoda, rodina - možno deti. A niekto sa príchodu domov obáva, pretože sa bude cítiť ešte opustenejší a zmätenejší. Možno navonok ani nepôsobí nijak zvláštne, ale ako každý iný s každodennými problémami. Čo však, keď ich ovláda niečo, z čoho si sami nevedia dať rady, chýba im vitalizmus, strácajú záujem o veci, ktoré ich predtým napĺňali... Alebo ani netušia, že môžu trpieť najrozšírenejšou psychickou poruchou- DEPRESIOU.
„Niektorí depresívni ľudia majú pocit viny a tvrdia, že by mali byť potrestaní za svoju zlobu alebo hriešnosť.“( POMOC V ZÚFALSTVE A V BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc. ) Ľudia trpiaci touto duševnou poruchou majú väčšinou zlý postoj sami k sebe a k svojmu okoliu, všetko vidia čierne. Existuje málo prípadov, keď sa z nej „dostali“ sami. Potrebujú vyhľadať odbornú pomoc a našu podporu.

VLASTNÁ PRÁCA
Čo však slovo depresia znamená? Toľkokrát používaný termín už možno aj stratil svoj pôvodný význam... Depresia pochádza z latinčiny a znamená doslovne „zníženie / pokles“. „Depresia predstavuje v skutočnosti stiesnenosť, skľúčenosť, strata radosti, vôľovú slabosť, stratu záujmov.. Je to nepríjemný emotívny stav- je opakom eufórie.“ ( DEPRESIA – Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Je to najčastejšie sa vyskytujúcou sa duševnou poruchou, ak sa k nej počítajú aj jemnejšie formy depresií, ako rezignačne- depresívne reakcie pri niektorých psychických a fyzických ochoreniach. Ich typickými a viditeľnými prejavmi sú najmä: strata energie, chuti do jedla, plačlivý a ustarostený výraz, reč je monotónna, pomalá - tak isto ako aj spomalenie pohybov, agitovanosť, nervozita, nechutenstvo a vysilené držanie tela. Z tých menej viditeľných sú to: stiesnenosť, negatívny postoj voči sebe samému, precitlivenosť. Neustály pocit viny, smútku a beznádeje, pocit straty citov k okoliu a odstup od neho. I keď sú tieto poruchy často spojené s depresiou, vyčleňujú sa aj v samostatných skupinách porúch. Ľudia, ktorí trpia depresiou, si len málokedy vedia pomôcť sami, bez podpory okolia, či rodiny. Obviňujú sami seba, poukazujú na svoje neúspechy a takmer pri každom sa zrútia. Niektorí z nich tvrdia, že za každú chybu musia byť potrestaní a slovo „ odmena“ im nič nehovorí. U mnohých z týchto ľudí sa ich duševná porucha vyvinula už v detstve. Dôvody môžu byť rôzne. Napríklad: „nikdy neboli dostatočne pochválení, nespĺňali ideály rodičov, mali pocit zbytočnosti alebo odstrčenia. Aj keď tieto pocity môžu byť len vsugerované, majú značný dopad na vývin psychiky i vlastnej osobnosti.“ ( BLUDNÉ KRUHY – MUDr. Ariana Wrucková, CSc. ) To na sebavedomí nikomu nepridá a keď sa k tomu pridruží aj nedostatočné prejavovanie náklonnosti, z dieťaťa pomaly vyrastá človek , ktorý si pripadá zbytočný a spoločnosťou neprijateľný. V škole má problém nájsť si priateľov. Sú prípady, že deti trpiace depresiou sa chcú „blysnúť“ aspoň pred učiteľmi a dosiahnuť tak pochvalu. Stávajú sa z nich perfekcionisti a sú na seba priveľmi prísni. Priateľstvá naväzujú len ťažko a ich stratu veľmi prežívajú. Spolužiaci ich ľahko využijú, pretože má problém povedať „ NIE“. Po príchode domov majú pocit menejcennosti, opustenosti. V práci si len ťažko nájdu dobré miesto, či miesto, ktoré má na zamestnanca vyššie nároky, pretože u nich platí zásada: „ Aj tak by som to nezvládol.“

„Niekedy je počiatok obdobia depresie jasný a dramatický. Vzťahuje sa k určitej udalosti, ako je napríklad smrť drahej osoby, prepustenie z práce, odchod detí z domu.“( POMOC V ZÚFALSTVE A V BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc.). Zármutok je v takom prípade prirodzenou reakciou. Ak sa však predlžuje toto obdobie neúmerne, dochádza k ochudobneniu života. Potom s tým treba nutne niečo robiť.

PRÍČINY DEPRESIÍ :
1. Osoba ma sklon k perfekcionizmu a dáva si prehnane vysoké ciele, ktoré nie je možné splniť ( kvôli tomu potom odmieta sama seba )
2. Osoba nie je schopná získavať pozitívne podnety
3. Osoba má problémy s komunikáciou s ľuďmi
4. Istota, ktorú osoba mala, zmizla

V poslednom desaťročí sa objavuje čoraz viac ľudí trpiacich nejakou formou duševnej poruchy, či vnútorného nepokoja. V poslednej dobe postihuje omnoho vyššie množstvo mladých ľudí, ako to bolo zvykom v minulosti. Predtým sa vyskytovali najmä medzi 30. – 40. rokom života. Ako sa mení doba, posúvajú sa aj „hranice“. „Typickým vekom vzniku ochorenia je obdobie včasnej dospelosti ( 16 – 26 rokov)“( DEPRESIA –Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Štatistiky dokazujú, že „ ženy sú dvakrát viac náchylné na túto, ale aj podobné psychické poruchy.“( citované z časopisu ZDRAVIE 8/03 – MUDr. Karl Linden, CSc. ) Ich výskyt je však ovplyvnený aj prácou, ktorou je daná osoba zaťažená. Pritom platí, že u ľudí pracujúcich v „ stresovom“ zamestnaní je omnoho vyššie riziko prepuknutia choroby. „ Z pohľadu sociálno – ekonomického patria k istým rizikovým, resp. protektívnym faktorom depresií predovšetkým rodinné pomery a prítomnosť, prípadne chýbanie dôverného osobného vzťahu. Vyšší sklon k ochoreniu majú rozlúčení a rozvedení jedinci, ako aj tí, ktorí postrádajú dôverné vzťahové osoby. Dôležitými protektívnymi faktormi sa ukázali byť pozitívne sociálne vzťahy, ale aj oblasť bývania a zamestnania. Zosobášení ľudia, ľudia s vyšším vzdelaním a pracovným ( stabilným ) postavením, podobne ako ľudia bývajúci a žijúci skôr vo vidiecko – malomestskom prostredí vykazovali najnižší výskyt depresií.

Ako pôsobia myšlienky na náladu a na chovanie? „Depresia je sama o sebe z veľkej časti naučená. Niektorí ľudia sa naučia chovať, cítiť, telesne a biochemicky reagovať depresívnym spôsobom.“ ( POMOC V ZÚFALSTVE A BEZNÁDEJI – MUDr. Ján Praško, CSc. )
Naše myslenie, chovanie a emócie ovplyvňuje to, čo nimi prechádza – spúšťač ( aktivačná udalosť ), a to, čo nasleduje - dôsledok. Spúšťače sú situácie alebo udalosti, ktoré sa vyskytli pred určitým chovaním. Napríklad, keď vám niekto ukrivdí, môže to spustiť vašu smutnú náladu. Určitý spúšťač spustí určitý druh myslenia – určité interpretácie toho, čo sa deje a aký to má pre mňa význam. Táto interpretácia potom ovplyvní moju emočnú reakciu a moje emočné chovanie. Dôsledok tohto chovania môže byť pozitívny, neutrálny alebo negatívny. Pozitívne výsledky sú vlastne odmeny, ktoré posilujú to, aby sa určité chovanie opakovalo. Negatívne dôsledky sú vlastne tresty, ktoré v zásade najčastejšie vedú k tomu, že trestané chovanie sa objavuje menej často.
Podľa modelu vzniká depresívna nálada v súvislosti s depresívnym myslením. Depresívne automatické myšlienky typu:
„Nič sa mi nepodarí.“
„Nikdy mi nikto nepomôže“
„Nestojím za nič“
„Aj tak to nezvládnem“
„Nikdy nebudem šťastný“
„Nikto ma nemá rád a nikto si ma neváži“

vedú k zhoršeniu nálady. Objavuje sa smútok, úzkosť, nevrlosť a podobne. Automatické myšlienky a zhoršená nálada môžu ovplyvniť naše chovanie – strácame motiváciu niečo robiť, odkladáme to, nedokážeme sa rozhodovať. Tak vzniká depresívna špirála. Všetko, čo človek robí, je tvorené myšlienkami ( ktoré môžu mať formu viet, postojov, obrazov, fantázií a obáv ),pocitmi a chovaním. Pokiaľ sa myšlienky a pocity ovplyvňujú negatívne, vzniká klesajúca depresívna špirála. Po klesajúcej depresívnej špirále človek v krátkej dobe dôjde do depresie... Napr. :

myšlienka: „Nič sa mi nepodarí“
emočná reakcia: pocit bezmocnosti
chovanie: pasivita

Depresívna nálada je potom v začarovanom kruhu udržovaná ďalšími depresívnymi myšlienkami.
Ako možno liečiť depresiu? Napriek tomu, že „záhada depresia“ nie je celkom objasnená, existujú mnohé formy liečby. Napríklad: farmakologická liečba, fyzikálna, psychoterapeutická, spánková terapia, elektrokonzultívna, fototerapia, psychosociálna a internistická. Našťastie, väčšina týchto liečebných spôsobov sú úspešné. Farmakoterapia a psychoterapia, či už samostatne alebo v kombinácií, sú hlavnými a často postačujúcimi liečbami, zatiaľ čo fyzikálna, psychosociálna a internistická liečba predstavujú doplnkové stratégie alebo intervencie s úzko vymedzenou indikáciou. Niektoré z nich rozoberiem a bližšie popíšem.
Farmakologická liečba: na rôzne prejavy depresie sa podávajú rôzne liečivá. Napríklad pre nedostatok energie, apatiu sa predpisujú protriptilín, desipramín; pre stiesnenosť noxiptilín, fluvoxalín, lofepramín. Typické, v rôznej miere nebezpečné vedľajšie účinky antidepresív sú: kožné alergie, poruchy močenia, krvného tlaku, tachykardie, arytmie, poškodenie pečene. Väčšina ťažkostí je prechodnej povahy a vyskytuje sa na začiatku liečby alebo vo fáze zvyšovania látky. Dlhodobým užívaním antidepresív možno výrazne znížiť nebezpečenstvo relapsu, opätovnému výskytu depresií. Táto metóda je najpoužívanejšou a najrozšírenejšou.
„Väčšina teraz dostupných štúdií ukazuje, že najmä u pacientov neodpovedajúcich na antidepresíva možno pri kombinácií opakovanej spánkovej terapií a súčasného podávania antidepresív očakávať priaznivý efekt.“( DEPRESIA – Prof. Dr. Martin Hautzinger ). Pacientovi je pri tom odoprený spánok a je nabádaný k bdelosti 36 – 40 hodín.Fototerapia, je terapia, pri ktorej pravidelnou expozíciou svetla možno úspešne liečiť sezónne ( zimné, jesenné, výročie úmrtia..), premenštruačne vznikajúce poruchy. Odporúča sa pri tom denné vystavenie svetelnému zdroju na 30 až 40 minút (pri 10 000 Luxoch)počas niekoľkých dní až jedného týždňa.
„Psychologická liečba sa delí na kognitívno – behaviorálnu terapiu a interpersonálnu terapiu. Tieto spôsoby liečby sú orientované presne na depresívne poruchy, na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré sa môžu uplatniť aj pri iných druhoch ochorenia. Sú to metódy založené ne komunikácií s psychoterapeuta s pacientom.“ ( DEPRESIA - Prof. Dr. Martin Hautzinger) Zahŕňajú pomoc pri riešení problému, každodenné cvičenia, budovanie prekonávacích zručností a komunikačné cvičenia. Táto metóda je v súčasnosti veľmi obľúbenou a rozšírenou, na rozdiel od minulých rokov, kedy boli používané aj niektoré násilné „liečby“, čím pacientovi nepomáhali, ale problém prehlbovali.

ZÁVER
Myslím, že mojím cieľom pri písaní tejto práce, bolo, aby sme sa zamysleli nad pravým významom tohto slova. Mnohí ľudia používajú rôzne výrazy a zvraty, ktorých pravý význam ani sami nepoznajú. Už viem, že keď sa budem cítiť sama, keď budem smutná alebo ma bude niečo trápiť, nie je to hneď dôvodom na to, aby som tvrdila, že mám „depku“...Možno sa len treba hlbšie zamyslieť nad problémom a možno si dopriať viac oddychu.
V minulosti sa takéto choroby a choroby podobného druhu považovali za simulovanie, alebo za nevyliečiteľnú chorobu( v niektorých prípadoch si dokonca ľudia mysleli, že je to nákazlivé..:). Dnes už vieme, že takýto druh poruchy je pomerne častý. Dokonca sa uvádza, že každý človek prežije „depresívne obdobie“ – čo je vlastne pochopiteľné, pretože život nie je prechádzkou ružovou záhradou... Rozdielom je len druh depresie ( hlboké depresívne stavy, z ktorých si zrejme sami nepomôžeme a je pravdepodobné, že vyhľadáme odbornú pomoc; alebo miernejšia forma, z ktorej nám môže pomôcť zmena životného štýlu, alebo rodina či priatelia, ktorý sú, myslím, veľmi dôležití...).

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk