Astma je respiračné ochorenie vyznačujúce sa dočasným zúžením priedušiek, dýchacích trubíc rozvetvujúcich sa z hrtana do pľúc. Záchvaty sú zvyčajne vyvolané alergickou reakciou na antigény ako trávový a kvetný peľ, plesňové a hubové spóry, zvieracie lupiny a niektoré potraviny, ale môžu ich tiež spôsobiť chemické dráždidlá v ovzduší alebo infekcie dýchacieho traktu. Chronický stres znižuje účinnosť nadobličiek a produkuje protizápalových a protialergických nadobličkových hormónov, vďaka čomu je výskyt astmatických záchvatov pravdepodobnejší.
Diabetes je spôsobený neschopnosťou organizmu riadne metabolizovať cukor, čo vedie k nadmernej hladine cukru v krvi. Metabolizmus cukrov má na starosti hormón inzulín, vylučovaný v pankrease. Väčšina diabetikov inzulín produkovať môže , avšak rôzne faktory obmedzujú účinok tohto hormónu, čo je známe ako citlivosť voči inzulínu. Adrenalín spôsobuje, že cukor z pečene vylučuje do krvného riečišťa a kortizol zasa znamená redukovanie metabolizmu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu zapríčiňuje zníženú citlivosť voči inzulínu. Pre normálnych zdravých jedincov nie je vysoká hladina krvného cukru nebezpečná, ale chronický stres, kombinovaný s ďalšími faktormi ako obezita, sa podieľa na zvýšení pravdepodobnosti vzniku cukrovky.
Vredové choroby sa bežne spájajú so stresom, hoci sa doteraz žiadna nezvratná súvislosť nepreukázala. Normálne je výstelka žalúdka pokrytá vrstvou hlienu, čo ju chráni pred tráviacimi šťavami a enzýmami, pomocou ktorých sa jedlo trávi. Časom môže chronický stres stimulovať nadmernú produkciu tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochranný hlien a pôsobia na steny tráviaceho traktu, čo má za následok vredy.
Poruchy trávenia sú taktiež spojené so stresom. Patria sem: zápcha, hnačka a syndróm podráždených čriev. Chronický stres má sklon celkom uzavrieť tráviaci systém a tým aktivizuje črevné problémy.
Kožné problémy, sa prejavujú tak že stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme a prispieva k hormonálnej nerovnováhe, pričom oboje pôsobí viditeľne na pokožku vo forme škvŕn, ekzému, psoriázy, nadmernej bledosti a kožných ochorení.
Bolesti hlavy a migrény sú jedným z našich najbežnejších trápení. Bolesti hlavy z opakujúceho sa napätia sú dôsledkom obáv, úzkostí, prepracovanosti alebo nedostatočného vetrania. Bolesti sú výsledkom stimulovaných štruktúr citlivých na bolesť ako membránové výstrelky a nervy lebky a šije. Táto stimulácia môže byť vyvolaná zápalom, zúžením krvných ciev v hlave alebo svalovými spazmami v hlave a šiji. Migréna je najbežnejšou formou vaskulárnej bolesti hlavy. Asi 60% všetkých pacientov s migrénou sú ženy a väčšina z pacientov pocítila symptómy medzi 10 a 30 rokom. Zdá sa, že záchvaty migrény vyvolávajú rôzne podnety ako stres, únava, zmeny počasia, hladovanie, menštruácia, omamné látky ako aj antikoncepčné preparáty obsahujúce estrogén, a niektoré potraviny ako syr, alkohol, čokoláda, ktoré obsahujú látky pôsobiace na cievy.
Predmenštruačný syndróm (PMS) môže stres zhoršiť. Mnohé ženy s PMS majú abnormálnu hladinu nadobličkového hormónu aldosterónu, ktorý môže byť príčinou niektorých problémov z nadmerného zadržiavania vody a nárastu hmotnosti, bolesti prsníkov a nadúvania v brušnej dutine. Ďalšie uvoľňovanie aldosterónu spôsobené stresom tieto problémy zhorší.
Depresia môže byť vyvolaná chronickým stresom ale aj fyziologickými zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorých jedincov spája s depresiou.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie