Stres

V definovaní stresu existujú medzi lekármi rôznych odborov a tými, ktorí sa problematikou stresu vedecky zaoberajú rozpory, preto existuje niekoľko definícií pojmu stres, ale zatiaľ nie je žiadna prijímaná so všeobecnou platnosťou. Súčasní, naši i zahraniční autori sa zaoberajú pojmom stres a jeho problematikou.

Vymedzenie pojmu stres
Zakladateľom náuky o strese je maďarsko - nemecko - kanadský fyziológ, endokrinológ a komárňanský rodák Hans Selye. Jeho pôvodná definícia ešte z doby tesne pred druhou svetovou vojnou , znie: „Stres je nešpecifická (t.j. nastávajúca po rôznych záťažiach stereotypu) fyziologická reakcia na akýkoľvek nárok na organizmus kladený.
Skupina psychológov Ladislav Ďurič, Viliam S. Hotár a Jozef Pastier uvádza: „Stres – nadmerná záťaž i stav prejavujúci sa špecifickou adaptačnou reakciou, ktorou sa mobilizuje odolnosť organizmu(rezistencia) najmä produkciou tzv. adaptačných hormónov (kotosteroidy, adrenokortikotropný hormón a i.)“.

Typy stresu 
Pozitívny a negatívny stres
Stres nemá vždy len negatívne účinky na človeka. Existuje stres, ktorý pôsobí na človeka pozitívne a stimuluje ho k lepším výsledkom.
Negatívny stres je nadmerný, dlhotrvajúci, ktorý môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia, pocitu hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb a neduhov, ktoré sú dôvodom vyhľadávania praktického lekára až v 80 percentách všetkých návštev pacientov. Stres je faktorom, ktorý sa čiastočne podieľa na pomerne málo závažných stavoch ako sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, kožné prejavy, nespavosť, vredy, hrá však aj dôležitú rolu v hlavných príčinách úmrtia v západnom svete – pri rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach, respiračných chorobách, zraneniach pri nehodách, cirhóze pečene a samovražde.

Pozitívny stres je veľmi dôležitý pri vyvolávaní motivácie a poskytovaní informácií, ak jeho stimulácia prebieha v náročnej situácii. Napätie a vzrušenie sú potrebné, aby sme sa mohli tešiť z mnohých životných situácii, bez ktorých by bol život poriadne nudný. Stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození, napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke alebo šoférujeme v zlom počasí. Nadmerné uvoľňovanie v takýchto situáciách by mohlo mať smrteľné následky.

Stres chcený a predlžovaný
Stres chcený – (international/calculated stress) úmyselný, vyvolávaný výnimočnosťou navodenej situácie (skok padákom, vysiľujúca vysokohorská túra, hlbinné potápanie aj) vyvoláva stav zmeneného vedomia, prekročenie doterajších hraníc možností, miest sebadôvery pre ďalší život.
Stres predlžovaný – (prolonged stress) s prolongovaným, preťahovaným, čím dlhšie trvácim, tým väčšia pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia.
Symptómy stresu
Sústavné vystavovanie nadmernému stresu má za následok hormonálnu nerovnováhu, ktorá môže vyvolať množstvo symptómov a to fyzické symptómy , duševné symptómy, symptómy správania a citové symptómy.
Medzi fyzické symptómy zaraďujeme zmeny v spánkovom režime, únava, zmeny v tráviacom procese – nevoľnosť, vracanie, hnačka, strata libida, bolesti hlavy, bolesti v rôznych častiach tela, infekcie poruchy trávenia, závrat, slabosť, potenie, chvenie, pálenie v rukách a nohách, ťažkosti s dychom, búšenie srdca a srdcová arytmia.

Duševné symptómy sa prejavujú nedostatkom koncentrácie, výpadkami pamäti, problémami pri rozhodovaní, zmätenosťou, dezorientáciou a návalmi paniky.
Tretiu kategóriu symptómov tvoria symptómy správania ako zmena v chuti jedla, chorobné prejavy pri jedení, zvýšený príjem alkoholu a iných návykových látok, zvýšené fajčenie, nepokoj, nervózne správanie, hryzenie nechtov a hypochondria.
Poslednú kategóriu nám tvoria citové symptómy, kde zaraďujeme návaly smútku, netrpezlivosť a podráždenosť, návaly zúrivosti, plačlivosť a zanedbávanie osobnej hygienu a vzhľadu.

Príčiny stresu
Stresor je situácia, ktorej je jedinec vystavený, a aby jej mohol čeliť, potrebuje sa na ňu adaptovať. Existuje rada spôsobov ako môžeme rozdeliť rôzne stresory, ktoré na človeka pôsobia.

Vonkajšie stresory
Medzi vonkajšie stresory patrí: 
- fyzické prostredie (hluk, prudké svetlo, horúčava, uzavretý priestor...).
Environmentálny stres . Významnou príčinou vyčerpanosti u veľkých skupín obyvateľstva je úpadok mestkých sídiel. Nedostatočné podmienky bývania, hluk, znečistenie, preplnenosť a chudoby zapríčiňujú komunikatívne a všade prenikajúce podoby stresu. Tieto faktory majú vplyv na to, ako žijeme, pracujeme a hráme sa. Ich vplyv závisí od infraštruktúry miesta, požiadaviek na dopravu a ponuky príležitostí na trávenie času mimo tohto prostredia.
Svetlo. Charakter svetla je veľmi dôležitý faktor pre kvalitu života. Prirodzené svetlo je rovnako životne dôležité ako vzduch, čo dýchame. Reguluje hladinu hormónu melatonínu, ktorý reguluje spánok, náladu a reprodukčný cyklus. Inštinktívna láska k svetlu a slnku vysvetľuje naše každodenné presuny do oblastí s teplejším podnebím. Veľké množstvo ľudí postihuje syndróm sezónnej adaptačnej depresie (SAD), ktorý je modelom ochorenia na depresiu tam, kde symptómy nastupujú každú zimu.

Farby majú v našom živote veľký význam a môžu výrazne ovplyvniť našu náladu a vnímanie. Pokiaľ ide o farby, všetci sme predpojatí: môžeme si vybrať farbu v reakcii na vnútorné rozpoloženie, alebo si jednoducho istú farbu vyberáme, pretože ju máme radi. Farby majú fyzický a psychický účinok.
 sociálna interakcia (hrubosť, povýšenosť či agresivita druhých...),
 organizačné (pravidlá, predpisy, zákazy, obmedzenia, termíny),
 významné životné udalosti(smrť blízkeho, strata zamestnania, povýšenie v zamestnaní, narodenie dieťaťa...),
 každodenné ťažkosti(dochádzanie do zamestnania, zapatrošenie kľúčov, pokazené veci...) .
Vnútorné stresory
Druhú kategóriu tvoria vnútorné stresory, medzi ktoré paria: súčasti životného štýlu (kofeín, nedostatok spánku, nabitý program), negatívny postoj (pesimistické myslenie, sebakritika, nadmerné analyzovanie...), psychický postoj (nerealistické očakávania, branie vecí osobne, myslenie v štýle „všetko alebo nič“, zveličovanie, strnulé myslenie), stresujúce osobnostné črty. Tieto faktory vyvolávajú viaceré symptómy citového a duševného stresu, tie najbežnejšie sú: hnev, úzkosť, obavy, strach, smútok.

Fázy stresu
Selye delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania.
Fáza poplachu je reakciou „bojuj alebo utekaj“, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvný tlak.
Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu, je bežná a nemusí byť škodlivá, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu.
V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva „nadobličkové vyčerpanie“, keď hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu.

Ochorenia súvisiace so stresom
Pod vplyvom stresu sa u ľudí objavujú rôzne ochorenia, ktoré majú túto spojitosť. Niektoré z nich môžem spomenúť:
Kardiovaskulárne ochorenia sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotným problémom spojeným so stresom, pretože termín „kardiovaskulárny“ sa vzťahuje na srdce a systém krvných ciev v organizme. Medzi prvotné príčiny srdcových ochorení patria fajčenie a strava s vysokým obsahom tukov, ale stres je významným nepriamym faktorom. Vysoký krvný tlak je spojený s vývojom artériosklerózy, alebo stvrdnutím artérií. Artérioskleróza je dôsledkom vzniku krvného tlaku v artériách, ktorý postupne zužuje ich priechodnosť. Nakoniec sa artéria zablokuje, vedie k angíne, mŕtvici a zlyhaniu srdca.
Imunitný systém chráni organizmus pred infekciami. Bojuje s vonkajšími nepriateľmi ako sú vírusy a škodlivé baktérie a s rakovinou. Nadmerný stres môže poškodiť imunitný systém pôsobením na týmus. Ten na regulovanie imunity produkuje biele krvinky nazývané T-bunky a taktiež produkuje rôzne hormóny súvisiace s imunitou. Stresová reakcia odvádza potrebné látky do dôležitých častí organizmu, ktoré sa musia vysporiadať so stresom, teda najmä do mozgu, srdca a svalov. Následkom zníženia činnosti bielych krviniek, môže veľký stres zapríčiniť zníženie odolnosti voči bežným nákazám ako sú prechladnutia, chrípky a herpes.
Astma je respiračné ochorenie vyznačujúce sa dočasným zúžením priedušiek, dýchacích trubíc rozvetvujúcich sa z hrtana do pľúc. Záchvaty sú zvyčajne vyvolané alergickou reakciou na antigény ako trávový a kvetný peľ, plesňové a hubové spóry, zvieracie lupiny a niektoré potraviny, ale môžu ich tiež spôsobiť chemické dráždidlá v ovzduší alebo infekcie dýchacieho traktu. Chronický stres znižuje účinnosť nadobličiek a produkuje protizápalových a protialergických nadobličkových hormónov, vďaka čomu je výskyt astmatických záchvatov pravdepodobnejší.
Diabetes je spôsobený neschopnosťou organizmu riadne metabolizovať cukor, čo vedie k nadmernej hladine cukru v krvi. Metabolizmus cukrov má na starosti hormón inzulín, vylučovaný v pankrease. Väčšina diabetikov inzulín produkovať môže , avšak rôzne faktory obmedzujú účinok tohto hormónu, čo je známe ako citlivosť voči inzulínu. Adrenalín spôsobuje, že cukor z pečene vylučuje do krvného riečišťa a kortizol zasa znamená redukovanie metabolizmu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu zapríčiňuje zníženú citlivosť voči inzulínu. Pre normálnych zdravých jedincov nie je vysoká hladina krvného cukru nebezpečná, ale chronický stres, kombinovaný s ďalšími faktormi ako obezita, sa podieľa na zvýšení pravdepodobnosti vzniku cukrovky.

Vredové choroby sa bežne spájajú so stresom, hoci sa doteraz žiadna nezvratná súvislosť nepreukázala. Normálne je výstelka žalúdka pokrytá vrstvou hlienu, čo ju chráni pred tráviacimi šťavami a enzýmami, pomocou ktorých sa jedlo trávi. Časom môže chronický stres stimulovať nadmernú produkciu tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochranný hlien a pôsobia na steny tráviaceho traktu, čo má za následok vredy.
Poruchy trávenia sú taktiež spojené so stresom. Patria sem: zápcha, hnačka a syndróm podráždených čriev. Chronický stres má sklon celkom uzavrieť tráviaci systém a tým aktivizuje črevné problémy.
Kožné problémy, sa prejavujú tak že stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme a prispieva k hormonálnej nerovnováhe, pričom oboje pôsobí viditeľne na pokožku vo forme škvŕn, ekzému, psoriázy, nadmernej bledosti a kožných ochorení.

Bolesti hlavy a migrény sú jedným z našich najbežnejších trápení. Bolesti hlavy z opakujúceho sa napätia sú dôsledkom obáv, úzkostí, prepracovanosti alebo nedostatočného vetrania. Bolesti sú výsledkom stimulovaných štruktúr citlivých na bolesť ako membránové výstrelky a nervy lebky a šije. Táto stimulácia môže byť vyvolaná zápalom, zúžením krvných ciev v hlave alebo svalovými spazmami v hlave a šiji. Migréna je najbežnejšou formou vaskulárnej bolesti hlavy. Asi 60% všetkých pacientov s migrénou sú ženy a väčšina z pacientov pocítila symptómy medzi 10 a 30 rokom. Zdá sa, že záchvaty migrény vyvolávajú rôzne podnety ako stres, únava, zmeny počasia, hladovanie, menštruácia, omamné látky ako aj antikoncepčné preparáty obsahujúce estrogén, a niektoré potraviny ako syr, alkohol, čokoláda, ktoré obsahujú látky pôsobiace na cievy.
Predmenštruačný syndróm (PMS) môže stres zhoršiť. Mnohé ženy s PMS majú abnormálnu hladinu nadobličkového hormónu aldosterónu, ktorý môže byť príčinou niektorých problémov z nadmerného zadržiavania vody a nárastu hmotnosti, bolesti prsníkov a nadúvania v brušnej dutine. Ďalšie uvoľňovanie aldosterónu spôsobené stresom tieto problémy zhorší.
Depresia môže byť vyvolaná chronickým stresom ale aj fyziologickými zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorých jedincov spája s depresiou.