Štruktúra komunikácie
Štruktúru komunikácie tvoria:
1. komunikátor (osoba, ktorá prednesie určitý obsah);
2. prijímateľ (komunikant, osoba, ktorá určitý oznam prijíma);
3. komuniké (oznámený obsah správy alebo informácie);
4. komunikačný kanál (spôsob, ako bolo komuniké podané);
5. psychický účinok prijatého komuniké (spätná väzba).

Niekedy sa rozoznáva egocentrický a sociálny prvok komunikácie. Komunikácia detí je egocentrická, komunikácia dospelých má viac sociálnych zložiek.
Komunikácia môže mať dynamický charakter a vytvára sa v procese sociálneho diania v rámci každej kultúry. Komunikovaním určitých pojmov, výrokov a pod. chápe prijímateľ v určitej miere ich spoločný význam, t. j. relácie a ich obsahy v systéme určitého konsenzu. Účinky komunikácie sú okamžité alebo neskoršie, dočasné alebo trvalejšie podľa povahy a formy komuniké, podľa jeho obsahu a podľa toho, aké má prijímateľ vlastnosti. Obsah komuniké sa vždy premieta do systému postojov a motí¬vov osobnosti a jeho percepcia je podmieňovaná takými osobnostnými črtami, ako je inteligencia, sugestibilita, temperament a pod.
Rôzne formy komunikácie sa vyznačujú rôznou formou účasti zúčastnených sub¬jektov.

Komunikácia môže prebiehať rôznymi formami: osobný rozhovor (súkromný, verejný - konkurz), diskusia (v náhodnej skupine, v dave, v rodine, s priateľmi atď.), formálne skupinové zhromaždenie (skupina priateľov, rodina a pod.), telefón, maso¬vokomunikačné prostriedky (rozhlas, televízia, film, tlač), osobná korešpondencia (listy), formálne listy (úradné oznámenia), reklama a reklamné tabule.
Osobitné znaky obsahuje sociálny prenos komuniké, t. j. keď určité komuniké prechádza súčasne cez viacerých prijímateľov, t. j. podáva sa ďalej, čím môže byť obsah značne skreslený. Verbálne a neverbálne formy komunikácie sú dotvárané vo svojich sociálnych významoch metakomunikatívnymi faktormi, ako sú emotívny akcent, výraz tváre, súhlas alebo nesúhlas, mimika tváre. Najvýraznejším prejavom komunikácie je výraz údivu a smiechu, ktoré sa prejavujú takto:
1. medzi mužmi a ženami nie sú podstatné rozdiely v utváraní a identifikácii výrazu emócii, ale ženy identifikujú výrazy citov omnoho výraznejšie ako muži;
2. výrazy príjemných emócií sa identifikujú lepšie než výrazy nepríjemných oznamov;
3. niektoré výrazy emócií sa posudzujú podľa mimiky.
Výrazy tváre - mimika
V rámci emočných stavov je mimika najdôležitejším informačným zdrojom o jed¬notlivcovi. Určitý vplyv vždy zohráva situácia, v ktorej z výrazu tváre môžeme deduko¬vať niektoré základné emócie. Obzvlášť je to možné pri týchto druhoch emócií: