Š t á d i á o p i l o s t i Alkoholizmus: obsah Pre rýchly odhad hladiny alkoholu v krvi zhruba platí, že u muža priemernej hmotnosti (70 –75 kg) sú po vypití jedného pollitra desaťstupňového piva asi 0,3 %o alkoholu v krvi. Po vypití pollitra dvanásťstupňového piva alebo 0,5 dl liehoviny, alebo 2 dl vína asi 0,4 %o alkoholu v krvi.
Dávky alkoholu, pri ktorých nie je prekročená koncentrácia 0,6 – 0,8 %o alkoholu v krvi, vyvolávajú v psychike človeka väčšinou žiadúce, príjemné účinky, zatiaľ čo dávky spôsobujúce koncentráciu alkoholu nad 0,8 %o spravidla spôsobujú pravý opak., t.j. účinky nežiadúce. Tam, kde ide o vysoké nároky na rovnováhu a koordináciu človeka, napr. u letcov, sa môže porucha rovnováhy a koordinácie okohybných svalov prejaviť už pri malých dávkach alkoholu (po 0,3 l desaťstupňového piva). Čím zložitejší je výkon, tým nižšia je hranica pre toxický účinok alkoholu. Pri požití alkoholu je spomalená schopnosť učenia.
Napr. v počítaní je skôr ovplyvnená presnosť ako rýchlosť. Materiál naučený pod vplyvom alkoholu je ťažké si vybaviť v triezvom stave ale ľahšie pri novom napití. Dlhodobý abúzus (nadužívanie alkoholu sa záporne prejavuje hlavne pri riešení problémov, overovaní domnienok a pri rýchlom spracovaní nových informácií. Napriek tomu na úlohy založené len na opakovaní skôr dobre naučených znalostí nemá alkohol taký veľký záporný vplyv. Pomocou výpočtovej tomografie (spôsobu röntgenového snímania) sa podarilo preukázať (1983), že 46 % mužov vo veku 20 – 29 rokov (abuzérov a závislých) má výrazné nálezy poškodenia mozgových buniek. S vekom a dĺžkou abúzu sa poškodenie zvyšuje, pričom sa postihuje najviac čelná oblasť mozgovej kôry. Poškodenie však zďaleka nie je úmerné stupňu zníženia intelektu. Pri dôslednej abstinencii (zdržanlivosti) od alkoholu je táto atrofia (poškodenie) do značnej miery vratná.
V začiatkoch alkoholického opojenia (prvé štádium opilosti) vzniká u človeka stav spokojného a rovnomerného rozpoloženia mysli. Zvyčajne sa to prejavuje aj navonok veselým výrazom na tvári, živou mimikou, výrečnosťou a smiechom. Človek ľahko a rád uzatvára priateľstvá, dostavuje sa u neho zvýšený pocit sebavedomia, dojem, že by ľahko prekonal všetky životné problémy. A práve tento stav, v ktorom sa ľudia cítia znamenitými a schopnými, je často najsilnejším popudom, že človek siaha po alkohole a považuje alkohol za útechu v šťastí aj nešťastí.
V ďalšom priebehu opilosti (druhé štádium opilosti) sa pijúci človek stáva nekritickým, netaktným, začína kričať, spievať, nedbá na okolie. Jeho chovanie a jednanie je impulzívne, nepremyslené. Takí ľudia už strácajú schopnosť počúvať druhých , nevedia kontrolovať svoju reč, ich tvár červenie, tep stúpa nad 100 tepov za minútu. Pohyby sú neusporiadané, opitý ľahko zhodí pohár, má závrate, pri chôdzi sa tacká vidí dvojmo.
Po ťažkej akútnej otrave alkoholom (tretie štádium opilosti) sa dostavuje únava, spavosť, často zvracanie. Tvár stráca svoju červeň a zbledne. Pri veľkých dávkach alkoholu sa opilosť podobá narkóze: dochádza k úplnému bezvedomiu, necitlivosti a mimovoľnému močeniu. Svalstvo je uvolnené, tep mäkký, dýchanie pomalé, zornice normálne alebo rozšírené, na svetlo nereagujú. Niekedy je človek zmätený, blúzni, metá so sebou. V ťažkých prípadoch a pri nedostatočnej pomoci môže zomrieť aj následkom ochrnutia tzv. dýchacieho centra v predĺženej mieche. V prvom štádiu opilosti dosahuje koncentrácia alkoholu v krvi 1–1,5 %o, v druhom štádiu 1,5–3 %o a v treťom štádiu dosahuje koncentráciu 3 aj 5 %o. Stupeň opilosti, ako už bolo uvedené, je charakterizovaný jednak vonkajšími prejavmi, ako je porucha chôdze, porucha rovnováhy, jednak obsahom alkoholu v krvi, pričom 100 % zhodu prejavov vonkajších aj vnútorných vykazujú až hladiny nad 2 %o alkoholu. Vnútorné prejavy opilosti sa môžu totiž za určitých okolností (napr. zľaknutím sa pri dopravnej nehode) náhle a aspoň na krátku dobu zmeniť a človek akoby odrazu „vytriezvel“. Napriek tomu nepoznáme žiadny prostriedok, ktorý by výrazne ovplyvnil hladinu alkoholu v krvi.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Alkoholizmus
Dátum pridania: | 06.10.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | memil | ||
Jazyk: | Počet slov: | 8 353 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 32.3 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 53m 50s |
Pomalé čítanie: | 80m 45s |
Zdroje: Vernon W. Foster: Kniha o zdravom životnom štýle. Advent Orion,Martin,1994, , Keller,U.: Klinická výživa. VCH Verlagsgesellschaft, Weinheim,1992,
Podobné referáty
Alkoholizmus | SOŠ | 2.9334 | 3283 slov | |
Alkoholizmus | VŠ | 2.9410 | 2373 slov | |
Alkoholizmus | SOŠ | 2.9586 | 488 slov | |
Alkoholizmus | VŠ | 2.9671 | 1258 slov | |
Alkoholizmus | VŠ | 2.9775 | 2500 slov | |
Alkoholizmus | GYM | 2.9723 | 824 slov | |
Alkoholizmus | VŠ | 2.9619 | 2051 slov |