Alkoholizmus

Pri pití alkoholických nápojov si niektorí ľudia neuvedomujú, že neukoja iba smäd nápojom, ktorý im chuťovo vyhovuje, ale že si i pestujú tím návyk na väčšiu alebo menšiu pravidelnú konzumáciu alkoholu. Ľudí, ktorí požívajú alkoholické nápoje, môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa toho, čo od týchto nápojov žiadajú: Abstinenti vedia uhasiť smäd aj uspokojiť svoju chuť ktoroukoľvek tekutinou, čo neobsahuje žiadny alkohol, pretože požitie tejto drogy v minimálnom množstve odmietajú, nech už ich k tomu vedie akýkoľvek dôvod. Ak ide o zaradenie niekoho medzi abstinentov, dá sa povedať, že ide o titul síce znevažovaný, mnohými posmievaní, ale podľa medicínskych smerníc ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom môžeme totiž nazvať len človeka, ktorý nepožil alkoholický nápoj v akejkoľvek forme a množstve najmenej po dobu troch rokov.

Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je málo a ak sú, vyskytujú sa najčastejšie medzi deťmi do veku piatich až šiestich rokov. V tomto veku v najväčšom počte prípadov totiž končí aj abstinencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého konzumenta alebo pijana v rodine okúsi dieťa najskôr pivo, potom víno apod. Skôr či neskôr tak začína so systematickým chuťovým nácvikom na tieto nápoje. Väčšina z nás sa už v detstve či v mladistvom veku a menej už v dospelosti zaradí do veľkej rodiny konzumentov, ktorí od alkoholického nápoja chcú naozaj len tekutinu a chuť a až na nejakú zanedbateľnú výnimku ani vlastne nevedia, aké účinky na nervový systém má alkohol obsiahnutý v nápojoch. Teda dospelý konzument pije vhodný alkoholický nápoj vo vhodnom množstve vo vhodnom veku. Konkrétne ide o tretinu desaťstupňového piva alebo jeden deciliter vína po práci a po jedle, o „vylepšenie“ chuti čaju niekoľkými gramami rumu. Taký konzument nápoj vypije, uspokojí svoju chuť, ale pretože požil okolo 7 –10 g alkoholu, ktorý zdravé obličky vedia rozložiť ešte počas vstrebávania, t.j. behom jednej hodiny, alkohol sa v krvi prakticky neobjaví a neovplyvní tak nervovú činnosť. Do kategórie konzumentov patrí malé množstvo mužov, značné percento žien a bohužiaľ tiež veľké percento mládeže, ktorá by avšak mala zostať aspoň do osemnástich rokov v skupine abstinentov. Mnohí členovia skupiny abstinentov sa dostávajú najskôr občas a nakoniec definitívne do skupiny pijanov. Pijanom nestačia alkoholické nápoje ani ako zdroj tekutiny, ani ich neuspokojuje len ich chuť. Žiadajú si účinky alkoholu obsiahnutého v nápoji, žiadajú si alkoholickú eufóriu ( grécke slovo, ktoré v preklade približne znamená „ dobre sa cítim“ ).

Takého pocitu eufórie dosiahneme najrôznejšími spôsobmi, isteže najlepším je ten, keď tzv. pravú eufóriu dosiahneme prirodzenou cestou spojenou s menšou alebo väčšou námahou. Je však veľa ľudí, ktorí zistia, že pocity pravej eufórie sú spojené s príliš veľkou námahou, s osobným nepohodlím, a objavia, že taktiež rozpoloženie mysle im prinesie priemerná hladina alkoholu v ich krvnom obehu. Skonzumujú tak alkoholický nápoj nie pre ukojenie smädu, ale predovšetkým preto, aby pod vplyvom alkoholu – drogy – pocítili eufóriu, o ktorej sa domnievajú, že je bez akéhokoľvek rizika. Od tej doby, keď človek hľadá v alkoholickom nápoji zdroj eufórie, tj. príjemnú zmenu nálady, obveselenie, úľavu, odstránenie problémov a duševného napätia, zabudnutie apod., začína kratšia, dlhšia či dlhá cesta, počas ktorej sa z nevinného pijana môže vyvinúť a niekedy sa skutočne vyvíja ťažký, často aj tragicky končiaci človek závislí na alkohole. Názov slova alkohol pochádza z arabského slova al – ka – hal, čo je označenie pre zvláštnu, jemnú látku. Chemicky sa jedná o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá má charakteristický zápach a pálčivú chuť s bodom varu 77°C a bodom tuhnutia 130°C. Chemická značka alkoholu, presnejšie povedané etylalkoholu, je C2H5OH. Molekula etylalkoholu sa skladá z prvkov uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol vzniká skvasením cukru pôsobením kvasiniek. Skvasenie prebieha len do koncentrácie 14 – 16% alkoholu, pri vyšších koncentráciách sú kvasinky ako prvá obeť alkoholu ničené vlastným produktom.
 Alkohol sa získava z akejkoľvek formy škrobu alebo cukru; ak bolo vyrobené pivo z pŕhľavy, víno z púpavy alebo zo zemiakových šupiek a prišlo sa na to, že piliny môžu byť premenené na kvasný cukor pôsobením slabej kyseliny. Alkohol sa dá vyrobiť asi z čohokoľvek a čo sa výroby týka, ide o látku veľmi lacnú. Podľa nášho protialkoholového zákona sú všetky nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta, t.j. 0,6 hmotnostného percenta alkoholu, nápojmi alkoholickými. Podľa výroby rozoznávame v zásade tri druhy takých nápojov: pivá, vína a koncentráty alebo liehoviny. Pivá obsahujú1,5 až 5 % alkoholu, vína 7 – 18 % alkoholu, liehoviny 22,5 a viac % alkoholu. Alkoholizmus: obsah
Pri požití ovocia a pri niektorých chorobách, ako je napr. cukrovka, sa môžu v krvi vyskytnúť látky chemicky podobne reagujúce ako alkohol. Je však treba podotknúť, že i malé množstvo jabĺk či hrozna alebo ťažšia cukrovka nemôžu udať väčšiu hodnotu Widmarkovej skúšky (skúška na určenie koncentrácie alkoholu v krvi podľa švédskeho bádateľa Widmarka) ako 0,3 promile ( %o g/l ).

Kožou sa môže vstrebať do tela len veľmi nepatrné množstvo alkoholu a nikto sa tak neoddáva riziku, že by porušil svoju abstinenciu tým, že by sa masíroval čímkoľvek, čo v sebe obsahuje alkohol. Ani dychom sa do tela nedostane podstatnejšie množstvo alkoholu. Je preto úplne nepriateľné tvrdenie, že by sa niekto opil obyčajným pohybom sa vo vinárni, naplnenej alkoholickými výparmi. Len v niektorých prevádzkach, kde ľudia pracujú vo výrobe s alkoholom, sa objavuje táto látka v krvi pracovníkov vo väčšom množstve, avšak nikdy nie v takom, aby došlo k výraznejším prejavom opilosti.
Je prakticky dokázané, že pokiaľ sa alkohol vyskytuje v našom organizme vo väčšom množstve väčšom než 0,3 %o, dostáva sa tam cestou najprirodzenejšou.
Ústnou sliznicou (sliznica – blana na stenách dutých telových orgánov) sa alkohol nevstrebáva, aj keď spôsobuje rozmnoženie slín. Keď sa dostane alkoholický nápoj do žalúdku, zvyšuje tvorenie žalúdočných štiav (nápoje s obsahom alkoholu nad 10 % sekréciu štiav skôr tlmí). Len asi 20 % požitého alkoholu sa vstrebáva sliznicou žalúdku, 80 % sliznicou tenkého čreva. Vstrebáva sa v nezmenenom stave, pričom sa rýchlejšie vstrebáva alkohol z koncentrovanejších nápojov a nápojov vypitých nalačno, pomalšie zo slabších nápojov, napr. z piva, hlavne po výdatnom jedle.

Rýchlosť vstrebávania (rezorpciu) alkoholu môžu ovplyvniť iné látky obsiahnuté v alkoholickom nápoji. Kysličník uhličitý (oxid) napr. tím, že vyvolá na stene žalúdka rozšírenie ciev sliznice. Také aromatické látky a horčiny (pivo) zvyšujú prekrvenie sliznice, a tak zároveň urýchľujú rezorpciu alkoholu, cukry ich naopak spomaľujú.
Svoj význam pri vstrebávaní alkoholu má aj okamžitý fyzický a psychický stav človeka. Silné nervové napätie a únava rezorpciu spomaľujú vplyvom zníženej žalúdočnej motoriky (hybnosti) a vedú niekedy až k pylorospasmu (uzáveru vrátnikov). Tiež u osôb, ktoré nie sú zvyknuté piť alkohol, je rezorpcia pomalšia, zvlášť keď pijú proti svojej kvôli, t.j. na nátlak pri najrôznejších spoločenských príležitostiach. Pri fyzickej námahe sa urýchľuje vstrebávanie alkoholu, nie však jeho okysličovanie.
Časť požitého alkoholu (pri pití po jedle) nie je vôbec vstrebávaná, pretože sa alkohol na požitú potravu pevne naviaže, ide skôr o neutralizáciu alkoholu (a to až 10 – 30 %) rozpadovými produktmi bielkovín (tzv. rezortný deficit).
Pri jednorázovom požití alkoholického nápoja nalačno je rezorpcia alkoholu do krvi najrýchlejšia. K vrcholu krivky hladiny alkoholu v krvi dôjde niekedy o 15 minút, z pravidla však za 40 – 80 minút. Koncentrácia alkoholického nápoja je pre rýchlosť vstrebávania významná. Najrýchlejšie sa vstrebávajú nápoje obsahujúca 10 – 20 % alkoholu. Menej koncentrované nápoje sa resorbujú pre menší difúzny spád (postupovanie) alkoholu medzi tráviacimi ústrojmi a krvným obehom pomalšie.
Alkohol je z organizmu vylučovaný z 90 – 95 % okysličovaním (oxidáciou) v procese látkovej premeny, v 5 – 10 % je vylučovaný v zmenenej forme: dychom v 4 –7 %, močom asi v 1 – 3 %. Okysličovanie alkoholu prebieha z najväčšej časti (t.j. asi zo 60 – 90 %) v obličkách.

Vylučovanie (eliminácia) alkoholu nie je úplne stále a v určitom rozmedzí kolísa. Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadreného v gramoch, je závislé aj na telesnej hmotnosti. Človek s hmotnosťou 70 kg vylúči priemerne 7,7 g/hod. (rozmedzie je 6,3 – 9,1 g/hod.). Množstvo alkoholu v krvi vyjadrujeme v tisícinách, t.j. v promile (%o). Množstvo alkoholu vylúčeného z organizmu, vyjadrené znížením hladiny alkoholu v krvi za 1 hodinu, činí od 0,12 do 0,18 %o. Tento tzv. faktor beta sa pri hladine alkoholu v krvi nad 2 %o niekedy (hlavne u osôb navyknutých na pití alkohol) môže výraznejšie zväčšiť. Fyzická námaha nemá na zvýšení eliminácie alkoholu vplyv, pretože alkohol pretože alkohol nie je priamym zdrojom energie pre svalový metabolizmus (látkovú premenu). Ovplyvnenie elimináciu alkoholu liekmi je prakticky zanedbateľné a vylučovanie alkoholu z krvi neurýchľuje.

Zo sliznice tráviaceho ústrojenstva zbiera alkohol vlásočnice a cievy, privádza ich do obličiek a odtiaľ ďalej krvným obehom do celého organizmu, do všetkých orgánov a tkanív. Viac alkoholu sa dostane tam, kde je bohatšie krvné zásobovanie, do tkaniny, ktorá má menej tuku. To znamená, že relatívne väčšie množstvo alkoholu sa dostane do mozgovej tkaniny, už menej do svalov a ešte menej do kostí, chrupaviek atď.
Obézni ľudia (ľudia s nadmernou hmotnosťou) majú po požití takej istej dávky alkoholu vyšší obsah alkoholu v krvi ako svalnatí ľudia s rovnakou hmotnosťou, pretože tukové tkanivo je vyradené z rovnomerného rozmiestňovania alkoholu. Preto aj ženy vplyvom väčšieho podielu tukového vankúša na telesnej hmotnosti majú v porovnaní s mužmi o jednu šestinu až jednu tretinu vyššiu koncentráciu alkoholu v krvi a sú u nich aj väčšie prejavy opilosti. Alkoholizmus: obsah
Postup rozkladu alkoholu obsiahnutého v rôznych alkoholických nápojoch pri približnej hmotnosti človeka 70 kg

Alkoholizmus: obsah
Pivo dvanástka Obsahuje v priemere asi 15,4 g alkoholu v 1/2 litri
0,5 l 2 hod 51 min
1,5 l 8 hod 34 min
4,0 l 22 hod 48 min
Víno Obsahuje v priemere asi 25,2 g alkoholu v 2 dcl
0,2 l 4 hod 40 min
0,6 l 14 hod
Rum Obsahuje v priemere asi 31,6 g alkoholu v 1 dcl
0,1 l 5 hod 51 min
0,2 l 11 hod 43 min
Š t á d i á o p i l o s t i Alkoholizmus: obsah Pre rýchly odhad hladiny alkoholu v krvi zhruba platí, že u muža priemernej hmotnosti (70 –75 kg) sú po vypití jedného pollitra desaťstupňového piva asi 0,3 %o alkoholu v krvi. Po vypití pollitra dvanásťstupňového piva alebo 0,5 dl liehoviny, alebo 2 dl vína asi 0,4 %o alkoholu v krvi.
Dávky alkoholu, pri ktorých nie je prekročená koncentrácia 0,6 – 0,8 %o alkoholu v krvi, vyvolávajú v psychike človeka väčšinou žiadúce, príjemné účinky, zatiaľ čo dávky spôsobujúce koncentráciu alkoholu nad 0,8 %o spravidla spôsobujú pravý opak., t.j. účinky nežiadúce. Tam, kde ide o vysoké nároky na rovnováhu a koordináciu človeka, napr. u letcov, sa môže porucha rovnováhy a koordinácie okohybných svalov prejaviť už pri malých dávkach alkoholu (po 0,3 l desaťstupňového piva). Čím zložitejší je výkon, tým nižšia je hranica pre toxický účinok alkoholu. Pri požití alkoholu je spomalená schopnosť učenia.

Napr. v počítaní je skôr ovplyvnená presnosť ako rýchlosť. Materiál naučený pod vplyvom alkoholu je ťažké si vybaviť v triezvom stave ale ľahšie pri novom napití. Dlhodobý abúzus (nadužívanie alkoholu sa záporne prejavuje hlavne pri riešení problémov, overovaní domnienok a pri rýchlom spracovaní nových informácií. Napriek tomu na úlohy založené len na opakovaní skôr dobre naučených znalostí nemá alkohol taký veľký záporný vplyv. Pomocou výpočtovej tomografie (spôsobu röntgenového snímania) sa podarilo preukázať (1983), že 46 % mužov vo veku 20 – 29 rokov (abuzérov a závislých) má výrazné nálezy poškodenia mozgových buniek. S vekom a dĺžkou abúzu sa poškodenie zvyšuje, pričom sa postihuje najviac čelná oblasť mozgovej kôry. Poškodenie však zďaleka nie je úmerné stupňu zníženia intelektu. Pri dôslednej abstinencii (zdržanlivosti) od alkoholu je táto atrofia (poškodenie) do značnej miery vratná.

V začiatkoch alkoholického opojenia (prvé štádium opilosti) vzniká u človeka stav spokojného a rovnomerného rozpoloženia mysli. Zvyčajne sa to prejavuje aj navonok veselým výrazom na tvári, živou mimikou, výrečnosťou a smiechom. Človek ľahko a rád uzatvára priateľstvá, dostavuje sa u neho zvýšený pocit sebavedomia, dojem, že by ľahko prekonal všetky životné problémy. A práve tento stav, v ktorom sa ľudia cítia znamenitými a schopnými, je často najsilnejším popudom, že človek siaha po alkohole a považuje alkohol za útechu v šťastí aj nešťastí.
V ďalšom priebehu opilosti (druhé štádium opilosti) sa pijúci človek stáva nekritickým, netaktným, začína kričať, spievať, nedbá na okolie. Jeho chovanie a jednanie je impulzívne, nepremyslené. Takí ľudia už strácajú schopnosť počúvať druhých , nevedia kontrolovať svoju reč, ich tvár červenie, tep stúpa nad 100 tepov za minútu. Pohyby sú neusporiadané, opitý ľahko zhodí pohár, má závrate, pri chôdzi sa tacká vidí dvojmo.

Po ťažkej akútnej otrave alkoholom (tretie štádium opilosti) sa dostavuje únava, spavosť, často zvracanie. Tvár stráca svoju červeň a zbledne. Pri veľkých dávkach alkoholu sa opilosť podobá narkóze: dochádza k úplnému bezvedomiu, necitlivosti a mimovoľnému močeniu. Svalstvo je uvolnené, tep mäkký, dýchanie pomalé, zornice normálne alebo rozšírené, na svetlo nereagujú. Niekedy je človek zmätený, blúzni, metá so sebou. V ťažkých prípadoch a pri nedostatočnej pomoci môže zomrieť aj následkom ochrnutia tzv. dýchacieho centra v predĺženej mieche. V prvom štádiu opilosti dosahuje koncentrácia alkoholu v krvi 1–1,5 %o, v druhom štádiu 1,5–3 %o a v treťom štádiu dosahuje koncentráciu 3 aj 5 %o. Stupeň opilosti, ako už bolo uvedené, je charakterizovaný jednak vonkajšími prejavmi, ako je porucha chôdze, porucha rovnováhy, jednak obsahom alkoholu v krvi, pričom 100 % zhodu prejavov vonkajších aj vnútorných vykazujú až hladiny nad 2 %o alkoholu. Vnútorné prejavy opilosti sa môžu totiž za určitých okolností (napr. zľaknutím sa pri dopravnej nehode) náhle a aspoň na krátku dobu zmeniť a človek akoby odrazu „vytriezvel“. Napriek tomu nepoznáme žiadny prostriedok, ktorý by výrazne ovplyvnil hladinu alkoholu v krvi.
Z tohto dôvodu je tiež Widmarkova skúška na určenie koncentrácie alkoholu v krvi potrebným dôkazom pri zisťovaní a hodnotení stupňa opilosti človeka pre potrebu súdnym zariadeniam.

S M R T E Ľ N Á d á v k a alkoholu pri orálnom užití pre mladé krysy je 10,6 g na kilogram váhy a pre staré krysy 7,06 g/kg.
Účinky v závislosti na skonzumované množstvo
Alkoholizmus: obsah
Koncentrácia mg/dl Efekty
50 Stredná intoxikácia, pocity tepla, sčervenanie kože, ovplyvnený odhad, zníženie zábran.
100 Väčšina spozná, že ste opitý. Ešte viac zhoršený odhad, zábrany miznú. Zhoršenie koncentrácie a ovládania, zhoršenie svalovej reakcie, spomalenie reflexov.
150 Každý spozná, že ste opitý. Kolísajúca sa chôdza a iné svalové diskoordinancie. Pletie sa jazyk, zdvojené videnie. Narušenie chápavosti a pamäte.
250 Znížená odozva na podnety, neschopnosť stáť. Zvracanie, nedostatok zdržanlivosti, ospalosť.
350 Kóma, bezvedomie. Minimálna odozva na podnety. Klesá teplota tela, poruchy dychu. Pokles krvného tlaku, studená koža.
500 Pravdepodobná smrť.
Obsah alkoholu v nápojoch

Alkoholizmus: obsah
Obsah alkoholu v % Množstvo alkoholu v g
Pivo 0,5l 5 25
Svetlé pivo 0,5l 3,5 18
Víno 12 24
Sherry 20 10
Whisky 40 20
Vľavo je uvedené množstvo alkoholu v krvi. Napr. 50 mg/dl si priemerná osoba zariadi rýchlym vypitím dvoch drinkov.
Alkohol zvyšuje aktivitu niektorých častí mozgu. Akonáhle prejde alkohol do krvi, jeho účinky sa nedajú zmeniť žiadnou potravinou, či nápojom. Jedine ovocný cukor môže niekedy skrátiť dobu účinkovania, pretože zrýchľuje jeho odbúravanie z krvi.
Zdravotné následky dlhodobého užívania alkoholu

Alkoholizmus: obsah
Nikdy sa nedá odhadnúť kto koľko môže vypiť, aby mu to „nič neurobilo“. Skôr platí Nezáleží ani tak na tom, koľko kto vypije, ale na tom „čo to s ním spraví“.
Na tráviacom ústrojenstve k zmenám na žalúdočnej a črevnej sliznici ale aj k zmenám zloženia žalúdočných štiav. Dnes sa vyšetruje skôr gastroskopicky ako röntgenologicky, tzn. vyšetrenie sliznice priamo malým zrkadielkom a poprípade malý kúsok sliznice sa kontroluje mikroskopickým vyšetrením. Zloženie žalúdočných štiav tak súvisí s väčším alebo menším poškodením sliznice a má pochopiteľne veľký význam pri trávení a pri využívaní potravy. Pijan je často v situácii, že dobre je ale nevie spotrebované, často aj hodnotné jedlo využiť v prospech svojho organizmu. Porucha trávenia neskôr vedie aj k zmene chuti a jedálneho lístku a nakoniec k nechutenstvu sprevádzané zápchou, hnačkou a niekedy aj obidvomi naraz.

Ťažší abuzéri často trpia vredovou chorobou; zvyčajne sa u pacientov, ktorí majú s nadmerným pitím alkoholu, stretávame s operáciou žalúdka. V tomto prípade nie je vždy výhradne vinný len alkohol, pri vredovom ochorení sa určite pripojuje aj porucha nervového systému, ale pitie alkoholu pochopiteľne celý priebeh choroby len zhoršuje. Je paradox, že problémy spojené so žalúdočným vredom pijani často a s obľubou „liečia“ práve pohárom alkoholu, po ktorom ich subjektívne problémy na čas zmiznú.
Funkcia pečene sa môže vyšetrovať trojakým spôsobom. Najskôr vnútorným vyšetrením, čím sa zistí, že pečeň, ktorá je hmatateľná pod pravým rebrovým oblúkom, býva zväčšená o šírku dvoch a viac prstov a súčastne je aj citlivá. Zväčšenie je vysvetliteľné ukladaním tuku v tkanivách pečene čo tak prechádza do bolestivého zápalu. Iným vyšetrením je určovanie látky, tzv. urobiligenu, v moči, kde nie je normálne obsiahnutý. Jeho prítomnosť ukazuje na poruchu činnosti pečene už vážnejšieho stupňa. O stave pečene nás konečne informujú skúšky pečene, ktoré sa prevádzajú na odobranej krvnej vzorke ako pri infekčnom zápale pečene. Pomocou týchto testov zisťujeme u niektorých pijanov vážnu poruchu pečene, ktorej si neboli vedomí, pretože nemali skoro žiadne problémy. Ak sú však všetky uvedené vyšetrenia skôr orientačné, istotu o skutočnom stave pečene každého pijana alebo závislého na alkohole sa dá získať punkciou pečene, pri ktorej sa odobere malý kus tkaniva pečene, ktoré sa môže vyšetriť mikroskopicky. Toto vyšetrenie ako jediné prináša istotu o stave tkaniva pečene človeka závislom na alkohole.

Cirhózy pečene, ktoré končia smrťou, vykazuje u nás aj vo svete stúpajúcu tendenciu, pričom ich počet je u mužov trvale vyšší ako u žien o viac než jednu tretinu; tento rozdiel v neprospech mužov možno najskôr hodnotiť ako dôsledok nadmerného užívania alkoholu.
Vplyvom veľkého množstva tekutiny nachádzame často u pijanov piva alebo vína aj zmeny na srdci, pričom nejde o zväčšenie v zmysle prispôsobenia sa väčšej námahe, ale skôr o stučnenie. Pri takom stave sa pijani zadýchavajú a neznášajú väčšiu námahu tak dobre ako predtým. Srdečný sval musí vykonať ďaleko viac práce, keď je zaťažený toľkými pollitrami piva a súčastne priotrávený alkoholom.

Hovorí sa, že človek nie je tak starý, ako sa cíti, ale v akom stave má cievy. Je to pravda, zvlášť čo u pijanov, ako zisťujeme vyšetrením očného pozadia a stavu ciev na sietnici. Sklerózu týchto ciev pozorujeme u pijanov častejšie a skôr ako u konzumentov a miernych pijanov.
Čo sa týka krvného tlaku a jeho zmien, nenachádzame u pijanov zvláštne odchýlky od normálneho krvného tlaku nepijanov. Je však nápadné s akou obľubou si pomáhajú pijani s nízkym tlakom 1dcl vína alebo pohárikom liehoviny, a to často aj so súhlasom ošetrujúceho lekára.
Najcitlivejší voči alkoholu je nervový systém a určovanie škôd je zložitejšie ako u iných orgánov. Z hrubých príznakov porušenia nervovej činnosti sem patrí trasenie prstov, nočné potenie, nespavosť, celková dráždivosť, slabosť, malátnosť a bolesti hlavy. Inými príznakmi sú tzv. okná – pijan si nespomína na určité obdobie predchádzajúcej opilosti.

Medzi ďalšie poruchy nervovej sústavy, ku ktorým dochádza pod vplyvom nadmerného užívania alkoholu, patrí oslabenie pamäti. V pokročilejších štádiách závislosti na alkohole dochádza k zápalom nervov, ktoré sa môžu ohlasovať mravcami v končatinách, kŕčmi v lýtkach, ich bolesťami až necitlivosťou.
Medzi hrubé poruchy nervového systému patrí pomočovanie alebo pošpinenie pri akútnej intoxikácii alkoholom a všetky stavy, ktoré sa zaraďujú medzi duševné ochorenia zavinených alkoholom - jeho nadmernou konzumáciou.

Nervový systém, hlavne CNS, je na alkohol najcitlivejší a jeho dočasné i trvalé poškodenie sa prejavuje na psychike i jednaní človeka, v jeho spoločenskej činnosti a spoločenských vzťahoch. Jedná sa o bohatý zoznam poškodení od ľahších porúch vnímania a pamäti cez stupňovanie duševnej únavnosti, efektovú labilitu, zvýšenú sugestabilitu, oslabenie vôle až k celkovému sprimitívneniu a schudnutiu duševného života. V priebehu doby vzniká najskôr neprítomná povrchnosť jednania, strata spoločenského taktu i duševnej pohotovosti, zmes sentimentality, vulgarizmu, hrubosti a otupenosti. Tvrdenie „alcoholicus semper mendex“, t.j. že človek závislý na alkohole vždy klame, je potvrdením jeho úteku od reality.
A l k o h o l i c k é P S Y C H Ó Z Y
Alkoholizmus: obsah
Najznámejšia z nich je delírium tremens – psychóza abuzérov. Vyskytuje sa po niekoľkoročnom ťažkom abúze alkoholu, najčastejšie u pijanov liehovín, avšak často aj po abúze vína a piva. Riziko jeho vzniku zvyšuje horúčkovité ochorenie ( napr. chrípka, zápal pľúc), zranenia, ale aj vynútená abstinencia (vo väzbe).
V popredí všetkých príznakov delíria tremens sú halucinácie, predovšetkým zrakové a telové. Nápadný je trasenie celého tela, zviechanie a euforické úzkosti. Vedomie je poblúzné, chorý je dezorientovaný miestom a časom, často aj vlastnou osobou.
Delírium tremens vzniká náhle, z jednej tretiny je uvádzaný epileptickým záchvatom. Inokedy mu predchádza štádium úzkosti, ktoré trvá dni až týždne. Delíriu z pravidla končí po dvoch až piatich dňoch, niekedy trvá aj dlhšie. Koniec je buď kritický v podobe dlhodobého spánku alebo sa prejavy samy od seba zmierňujú. Strata pamäti (amnézia) na prebehnutý stav je skôr čiastočná.

Korsakovova (alkoholická) psychóza vzniká v priebehu chronického abúzu, častejšie náhle naväzuje (akútne) na inú psychózu, predovšetkým na delírium tremens. Výrazná je porucha vštepovania do pamäti ( „krátka pamäť“ ), ktorá má za následok dezorientáciu časom a miestom, dávne udalosti a staršie znalosti si pacient uchováva. Na svoj stav sa chorý díva nekriticky, zo svojich rozpakov si pomáha konfabulanciami, ktoré sú pre túto psychózu typické. Korsakovova psychóza sa niekedy upravuje, väčšinou postupuje a vyúsťuje alkoholickou demenciou.
Pri alkoholickej demencii sú intelektové schopnosti viac alebo i menej oslabené. Nápadné je pri nej, že pacient nie je schopný sa učiť nové poznatky a ťažko sa orientuje v novom prostredí. Alkoholickú demenciu je možné pozorovať u osôb závislých s dlhodobým abúzom piva a u pacientov, ktorých celkový somatický stav nie je zďaleka najhorší. Alkoholická demencia sa vyskytuje relatívne častejšie u žien ako u mužov.

Alkoholické halucinácie sa u pacientov prejavujú prevažne sluchovými halucináciami, niekedy s protikladným obsahom (niektoré hlasy pacienta obviňujú, iné ho chránia). Vedomie nebýva porušené. U pacienta prevláda úzkostlivá nálada. Niekedy sa u neho objavia aj perzekučné bludy (bludy o prenasledovaní vlastnej osoby nepriateľskými silami) a nebezpečie násilných činov. Počiatočné štádium ochorenia je charakterizované úzkosťami, bolesťami hlavy a nespavosťou. Stav trvá týždne i mesiace.

Pri alkoholickej halucinácii sa chorý v noci prebúdza v úzkostnej nálade, halucinuje strašidelné javy, vidí postavy, ktoré sa nad ním skláňajú apod. Po prebdení sa pacient pamätá na to, čo halucinoval, a je si vedomý, že sa o halucináciu jednalo. Ak prestane piť, halucinácie môžu prejsť na delírium tremens.
Pri paranoidnej alkoholickej psychóze dochádza u pacienta k bludom vzťahovačnosti, predovšetkým vo forme bludu žiarlivosti voči manželke. Stav často trvá mesiace aj roky, aj vtedy keď už pacient abstinuje. Z pravidla chýba systematizácia (triedenie) bludov, čo znamená aj priaznivejší ďalší vývoj ochorenia.

Diagnóza Infarkt Závislosť na alkohole
Ihneď zomiera Priemerná doba prežitia 10 rokov prežitia Recidivuje 25% 2 roky 25% 25% 0,1% 12 rokov 60% 40 – 90%
N á s l e d k y dlhodobého užívania alkoholu
Možné príčiny závislosti na alkohole:
Alkoholizmus: obsah
Niektoré spoločenské príčiny, ktoré vedú k zneužívaniu alkoholických nápojov ( a u niektorých ľudí aj k závislosti na alkohole v zmysle závislosti na alkohole ako chorobe):
1) Zbližujúci účinok alkoholu, ktorý v sebe nesie podceňované riziko pre niektorých jedincov.
2) Nedostatočná pripravenosť ľudí a inštitúcií na správne využívanie voľného času a nevhodná forma jeho trávenia, sprevádzaná konzumáciou alkoholických nápojov, predovšetkým u mladých ľudí.

3) Nedodržiavanie zákonných opatrení o používaní, resp. Podávaní alkoholických nápojov deťom, mladistvým, podnapitým apod.
K uvedeným spoločenským príčinám pristupujú príčiny alebo individuálne sklony, vedúce k návyku a nakoniec aj k závislosti na alkohole. Sú to:
1) Dôsledky nepriaznivého rodinného prostredia a nepriaznivých zážitkov v detstve, majúce za následok citovú nezrelosť a nevyrovnanosť jedinca (vyznačujúceho sa psychickou krehkosťou a zraniteľnosťou), sa uplatňujú aj voči alkoholu.
2) Výskyt zneužívania alkoholických nápojov u najbližších rodinných príslušníkov, predovšetkým u otca: jeho zlý príklad vedie skôr k napodobovaniu ako by odrádzal.
3) Skúsenosť, že nepríjemné stavy psychiky (úzkosť, napätie, neúspechy) sa dajú rýchlo a výrazne upraviť aj nie príliš veľkou dávkou alkoholu, ktorá však postupom času postupne stúpa.
4) Mimoriadna životná situácia, ktorú ako by alkohol pomáhal zniesť. Mimo uvedené možné príčiny má nesporný význam pri vzniku závislosti na alkohole aj výchova v detstve. Autoritárstvo (prílišné zdôrazňovanie autority), vyžadovanie úspechu a priveľké moralizovanie predstavujú nenaplnenie potrieb detského citového života. Pri autoritárstve sa väčšinou jedná o veľmi prísneho otca a súčastne veľkým ochranným postojom matky. Tento nevhodný postoj pripravuje dieťa o pocit samozrejmej rodičovskej lásky, ktorá tak závisí len na poslušnosti dieťaťa.

Autoritárstvo taktiež potlačuje postupné a včasné uspokojovanie potreby osamostatnenia a dieťa sa stáva bábkou rodičov. Výsledkom je silný pocit menejcennosti. Rodičia, ktorí vyžadujú od dieťaťa úspech, robia svoju lásku závislú na tom, ako je dieťa schopné uspokojiť svojimi úspechmi ich samoľúbosť. Ak rodičia vyžadujú také úspechy, pripravujú dieťa o potrebu vlastného zamerania a zaťažia ho cieľmi, ktoré vyvolili sami a ktoré sú často svojou dosiahnuteľnosťou nad schopnosti a inteligenciu dieťaťa. Rodičovské moralizovanie sa u dieťaťa prejaví silnými pocitmi viny a množstvom zábran. V dôsledku toho dieťa potlačuje akékoľvek prejavy agresie a tvári sa, že mu je všetko jedno, hoci tým vnútorne trpí. Svoju hlavnú úlohu vidí v tom, aby bolo dobré, aby si získalo a udržalo lásku rodičov. Pretože sú ich požiadavky veľmi vysoké, nemá dieťa pocit, že svojich rodičov skutočne uspokojilo. Z toho opäť pramení pocit podceňovania, pocit menejcennosti, hanblivosť, pocit osamelosti, ktorý v dospelosti u budúcich osôb závislých na alkohole vedie k zlému prispôsobovaniu sa v spoločnosti. Pôda pre rôzne návyky a teda aj pre návyk nadmernej konzumácii alkoholu je pripravená nesprávnou výchovou v detstve.
Vývojové Š T Á D I Á závislosti na alkohole

Alkoholizmus: obsah
I. štádium Alkohol je (tu) drogou, ktorú si pijan buď sám ordinuje , aby potlačil nepríjemné psychické stavy, alebo aby (čo je najčastejšie) dosiahol v spoločnosti príjemný stav, náladu priblížil sa ľuďom alebo lepšie povedané svojím spolupijanom. Frekvencia abúzu alkoholu a dávky alkoholických nápojov behom času stúpajú (zvýšená tolerancia), zatiaľ však nedochádza k alkoholickej intoxikácii, len k subintoxikácii ( „špičke“)
II. štádium Tolerancia na alkohol naďalej stúpa, dochádza najskôr k občasným, neskôr k stále častejším stavom opilosti, t.j. k alkoholickej intoxikácii. Pijan pije rýchlejšie, hlavne na začiatku požívania alkoholických nápojov a často prechádza od menej koncentrovaných ku koncentrovanejším nápojom. Okná sú v tomto štádiu skôr výnimkou.
III. štádium Naďalej rastie tolerancia, okná už sú pre toto štádium charakteristické. Ak bol alkohol už skôr na perifériu záujmu, teraz sa sťahuje do centra pozornosti, ovláda človeka. V tomto štádiu už nie pijan, ale človek závislý na alkohole považuje schopnosť abstinencie za dôkaz svojej silnej vôle a začína vždy znovu a znovu piť s presvedčením, že „bude alkohol ovládať“. Pacient stráca kontrolu v pití. Táto zmena je trvalá, vyvíja sa od 6 do 12 mesiacov. Od tejto chvíle je pre závislého abstinencia oveľa jednoduchšia ako pitie s mierou, ktoré natrvalo už nikdy nedokáže. Často tak trvá dlhé roky, keď sa závislý usiluje o nemožné: piť s mierou a zvládať alkohol. Podľa skúseností trvá 5-10 rokov, než pacient prizná svoju porážku a uzná, že jeho problém vyrieši len trvalá abstinencia. To však len výnimočne dokáže sám, väčšinou potrebuje pomoc vo forme ambulantnej alebo ústavnej liečby.
IV. štádium Má výrazný znak zníženej tolerancie na alkohol, čo znamená, že sa závislý opije častejšie (aj keď zďaleka nie vždy, keď siahne po alkohole), že sa opije ďaleko rýchlejšie, ako predtým a pri nevhodnej príležitosti. Jeho opilosť často trvá aj niekoľko dní a nezriedka závislý začína piť už od rána. Nie je divu, že sa potom dostavujú príznaky alkoholických psychóz, ako je delírium tremens a podobne.

Tieto vývojové štádiá sa vzťahujú na T Y P Y závislosti na alkohole, ktoré nazývame (podľa Jellinka):
Typ gama – tzv. anglossaský typ závislosti, ktorý sa vyskytuje v USA, Kanade, Škandinávii, ale z najväčšej časti i u našich závislých osôb. Jeho hlavnými príznakmi sú: zvýšená tkanivová tolerancia (schopnosť znášať určité látky) na alkohol a „strata“ kontroly v pití, napriek tomu je závislý schopný abstinovať.
Pre typ delta (pre tento typ sa vývojové štádiá nehodia) nie je charakteristická „strata“ kontroly, ale neschopnosť abstinovať. Pri prerušení prístupu alkoholu dochádza k odvykacím príznakov ďaleko výraznejšie než pri type gama. Nositeľ tohto typu nemusí byť nikdy opitý, ale taktiež nikdy triezvy. Tento typ je rozšírený hlavne v románskych krajoch, predovšetkým vo Francúzsku a v iných krajinách s veľkou konzumáciou vína. Gama a delta typ sa vyskytujú ako čisté typy málokedy, väčšinou sa jedná o kombináciu s prevahou jedného typu.

Typ epsilon vyhradil Jellinek spôsob abúzu nazývaný dipsománia. Zatiaľ sa jedná o najmenej preštudovaný typ abúzu. Najčastejšie ide o symptomatickú závislosť, ktorá naväzuje na iné duševné ochorenie (schizofréniu, manickú fázu cyklofrenie, progresívna paralýza, epileptické rozpoloženia).
Abúzus typu alfa označuje zo spoločenského hľadiska nedisciplinované pitie, ktoré môže jednotlivcovi spôsobiť spoločenské problémy, avšak nevykazuje progresiu, nevedie k strate kontroly, aj keď sa taký exces (vybočenie) opakuje. Pravý typ alfa predstavuje abúzus, ktorý trvá napr. 30-40 rokov, ale nevykazuje príznaky progresie, nestane sa nikdy predstupňom typu gama.

V abúze typu beta sa síce nevytvára ani psychická ani somatická (telesná) závislosť na alkohole, ale v priebehu dlhodobého abúzu dochádza k takým zdravotným komplikáciám, ako sú polyneuritidy (zápaly niekoľkých nervov), gastritídy (zápaly žalúdku) a cirhózy.
ALKOHOLIZMUS - PLIAGA ĽUDSTVA
Zo všetkých negatívnych javov modernej ľudskej spoločnosti je alkoholizmus najnebezpečnejší vzhľadom na svoje masové rozšírenie. Počet chronických alkoholikov sa stále zvyšuje a v poslednom čase je medzi nimi aj dosť žien. Táto novodobá "narkománia" kultúrneho sveta zachvacuje ľudstvo celej zemegule a spôsobuje obrovské škody v oblasti psychickej, zdravotnej, spoločenskej i materiálnej.
Koho pokladáme za chronického alkoholika?

Za chronického alkoholika považujeme osobu, ktorá dlhodobo pije alkoholické nápoje, čím sa u nej vyvinula vystupňovaná chorobná psychosomatická závislosť, u ktorej pitie alkoholických nápojov vyvolalo niektoré psychické alebo somatické poruchy (pamäti, pozornosti, úsudku), znížilo výkonnosť, oslabilo vôľu, chorobne zmenilo psychiku a narušilo celkový spôsob života. Takú osobu voláme alkoholickým toxikomanom. Alkoholik nie je schopný kontrolovať sa; keď nemá možnosť piť, objavia sa uňho chorobné abstinenčné príznaky.

Všeobecne sa uznáva päť základných foriem alkoholizmu, označovaných ako alkoholizmus a , b, g , d , e .
·Alkoholizmus a predstavuje najľahšiu formu, nespájajúcu sa s návykom, iba s predávkovaním. Vplyv spoločenského prostredia tu hrá podstatnú úlohu.
·Alkoholizmus ß je spojený so somatickými komplikáciami.
·Alkoholizmus g charakterizujú metabolické zmeny a objavenie sa abstinenčných príznakov pri dlhšom vynechaní alkoholu.
·Alkoholizmus d znamená neschopnosť abstinovať, i keď dotyčný vystupuje ako relatívne triezvy (žiaľ, veľa ráz rozhoduje v tomto stave aj o spoločensky dôležitých veciach).

·Alkoholizmus e má cyklicko-maniacku podobu a predstavuje nesporne duševnú poruchu.
Nebezpečenstvo alkoholizmu spočíva v ľahkej návykovosti na pitie alkoholických nápojov, v ľahkej prístupnosti k "droge". V našich podmienkach k tomu v nemalej miere prispieva aj značná rozšírenosť domáckej výroby pálených liehových nápojov z rozličných surovín. Rozšírené je i pestovanie hrozna v malom, okolo domov, v záhradkách a výroba vína pre vlastnú potrebu. Alkoholizmus vyraďuje členov našej spoločnosti z pracovného procesu v najproduktívnejšom veku, spôsobuje obrovské škody v najrozličnejších oblastiach spoločenského života, najmä v manželských a rodinných vzťahoch, pri výchove detí a na pracoviskách.
Alkohol psychicky degraduje osobnosť, u chronického alkoholika znižuje inteligenciu, ničí vôľu, ruinuje morálne i spoločenské zábrany a mravné hodnoty, znižuje ostražitosť a bdelosť. Spôsobuje mnoho dopravných nehôd, úrazov a tragédií. K tomu pristupujú mnohé trestné činy spáchané pod vplyvom alkoholu. Chronickí alkoholici sa často prejavujú ako patologickí žiarlivci.
Alkoholizmus a rodinný život
Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré brutálne narúša, ničí lásku manželských partnerov; vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života i vysokej rozvodovosti.
K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie, ukazujú zlé príklady, zanedbávajú ich výchovu, hašteria sa a vyvolávajú škandály vo svojich rodinách. Tým alkoholizmus spôsobuje u detí alkoholikov rozličné, psychické poruchy a spoločenské defekty, ktoré i sú v dospelosti vážnou prekážkou ich spoločenského uplatnenia sa a robia z nich konfliktné osoby.
Alkoholik je vplyvom alkoholu zbavený kritickosti, zmyslu pre pravdu a spravodlivosť, chýba mu objektívny pohľad na situáciu, na dohováranie sa spravidla bráni, podráždene reaguje, stupňuje zvadu, je schopný aj biť sa. Alkoholizmus v rodine vyvoláva napäté situácie a spôsobuje krízu rodinného života, ktorá má často za následok rozvod.

Pod vplyvom alkoholu sa muži i ženy často dopúšťajú manželskej nevery, lebo alkohol uvoľňuje a rúca morálne normy i spoločenské zábrany. Alkoholik hľadá sexuálne uspokojenie tam, kde môže mať momentálne úspech.
Aj manželský sexuálny život alkoholizmus zasahuje: na jednej strane vedie k agresivite a na druhej sa stáva zdrojom rastúceho fyzického odporu.
Najväčšie škody napácha alkoholizmus v oblasti výchovy detí, vo vzťahu rodič- dieťa. Dieťa obyčajne vidí vo svojom rodičovi prirodzenú autoritu, ktorá nemá chyby a ktorá sa nemôže mýliť ani mať negatívne vlastnosti. Keď sa rodičia vadia, urážajú a ponižujú jeden druhého, dieťa sa dostáva do konfliktnej situácie, ktorú nie je schopné zvládnuť, jeho predstavy sa rúcajú, pre svoju neskúsenosť stráca istotu, nevie komu dať za pravdu: matke, alebo otcovi. Vo väčšine prípadov sa pridáva k matke, lebo otcov stav ho v jej pravde utvrdzuje.

Dieťa alkoholika trpí z každej stránky: duševnej, materiálnej, citovej, výchovnej i spoločenskej. Deti bývajú psychicky labilné, prestrašené, čo im v školských rokoch môže spôsobovať rozličné ťažkosti a neskôr byť prekážkou v spoločenskom uplatnení sa.
Tieto narušenia sa najčastejšie manifestujú v podobe nervozity, agresívnosti, citovej lability a nezrelosti, výkyvov sebavedomia, komplexu menejcennosti, ľahkej ovplyvniteľnosti, vzdorovitosti, odvrávačnosti, často aj delikventnosti.
I po zrušení manželstva a rozchode rodičov alkoholici neprestávajú byť rodičmi a sú povinní starať sa o výživu a výchovu svojich detí. Štatistiky i skúsenosti ukazujú (a manželky alkoholikov to potvrdzujú), že rozvedení alkoholici sa práve v tomto smere prehrešujú najviac. Nielenže sa o výchovu svojich detí vôbec nestarajú, ale aj nezodpovedne zanedbávajú finančné prispievanie na svoje deti. Tým sa súčasne dopúšťajú aj trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Trestného zákona (zák. č. 113/1973 Zb.).
Spracované podľa knihy © Dr. Ľudovít Repáň - Psychológ bez čakárne
Alkoholizmus je u nás hlavnou príčinou cirhózy pečene, ktorá zvyšuje riziko vzniku rakoviny pečene. Chronický alkoholizmus je spojený s fajčením cigariet, zvyšuje riziko nádorov ústnej dutiny, faryngu a ezofágu, možno i karcinogénu pŕs.(Klinická výživa,Keller,1992).

Alkohol vo svete
Najväčší svetový problém spojený s užívaním drog predstavuje alkohol. Ide o zásadný problém v Rusku, Európe aj v krajinách tretieho sveta. V spojených štátoch je na druhom mieste za tabakom. Priemerný Francúz vypije za rok 30 litrov alkoholu. Taliani sú na druhom mieste so štrnástimi litrami. Na treťom mieste nájdeme Švajčiarov so spotrebou 12 litrov ročne. Štvrté sú Spojené štáty s 9 litrami, ďalej Veľká Británia so spotrebou 8,5 litra. Tieto údaje pochádzajú z oficiálnych štatistík a môžu sa meniť. Napríklad vo Francúzsku poklesla ak budem vychádzať zo svojich osobných pozorovaní v krajinách tretieho sveta, odvážil by som sa tvrdiť, že niektoré z afrických nezávislých štátov by sa mohli umiestniť v prvej päťke. aj keď je ťažké získať prístup k zodpovedujúcim štatistikám, umiestnil by som napríklad Zambiu na jedno z vedúcich miest.
U nás boli v r. 1991 registrované tieto údaje: 40% alkohol-8,34 l, víno-14,8 l, pivo146,9 l.

Liečivý dúšok
Dlhý čas si niektorí lekári mysleli, že alkohol uvoľňuje cievy dopravujúce výživu k srdcu. Verilo sa, že pohár vína zlepší dodávku kyslíka do srdca, a tak zníži riziko srdcového záchvatu. Súčasné výskumy ukázali, že to nielen nie je pravda, ale že dokonca platí pravý opak. Niekoľko pohárikov vyvolá kŕč vencovitých tepien, čím sa zníži prívod kyslíka do srdca, a to všetko prispieva ku vzniku infarktu myokardu -srdcového záchvatu. Ťažké jedlo zapité alkoholom môže byť pre osobu so záťaženými vencovitými tepnami vražednou kombináciou. Nedávno bolo veľa pozornosti venovanej tomu, že alkohol zvyšuje hladinu HDL cholesterolu, ktorý chráni pred srdcovými záchvatmi. Je skutočne pravdou, že alkohol zvyšuje hladinu HDL. Ale pri bližšom pohľade na chemickú štruktúru HDL zistíme, že existujú tri typy HDL, z ktorých iba jeden aktívne odstraňuje z tepien LDL cholesterol. Aj keď teda alkohol zvyšuje celkovú hladinu HDL, v skutočnosti relatívny podiel ochrannej látky znižuje.

Verejnosť, ako aj niektorí lekári, prijala dlhotrvajúci mýtus- totiž, že alkohol je zo zdravotného hľadiska prospešný. Alkohol sa odporúčal ako liek na všetko od uhryznutia hadom po prechladnutie. Koľko však existuje dôkazov, že alkohol skutočne napomáha v liečení chorôb? Jednu odpoveď nám môže poskytnúť Dr. Villiam Terhune, známy lekár a odborník v tejto oblasti, ktorý nepresadzuje prísnu abstinenciu. V svojej kniha Ako bezpečne piť prehlasuje: „Alkohol je za všetkých okolností veľmi slabým liekom. Jeho použitie v medicíne nie je nijako vedecky odôvodnené. Prisudzujú sa mu uzdravujúce vlastnosti, ktoré nemá. Alkohol nepovzbudzuje srdce, nezabraňuje nedostatočnosti vencovitých tepien, ani človeka neposilňuje. Len slabo povzbudzuje chuť do jedla, zabraňuje tráveniu a čo sa týka jeho použitia proti únave., jedná sa o bičovanie unaveného koňa. Nie je ani útechou starcov, pretože ešte viac zaťažuje starnúci mozog.
(Vernon W. Foster: Kniha o zdravom životnom štýle.1994)
Alkohol a jeho vplyv na ľudské telo
“Kto pil, umrel, kto nepil, umrel tiež”. Z definície alkoholizmu vyplýva, že jedným z následkov nadmerného pitia je poškodenie telesného zdravia. Treba podotknúť, že u väčšiny alkoholikov trvá dosť dlho, kým k tomu dôjde. Toto poškodenie sa obyčajne objavuje po dlhých rokoch nadmerného pitia a spadá do obrazu chronického pitia. Ešte predtým dochádza k narušeniu sociálno-spoločenskej sféry. Okolnosť, že telesné ochorenia nechajú na seba dlho čakať, je veľmi zákerná, pretože človek pije veľmi dlho bez toho, aby nejaké problémy cítil, teda ho nemá čo varovať. Keď už takéto ochorenia nechávajú na seba dlho čakať, potom už aj stoja za to, a keď alkoholik ani vtedy neprestáva piť, radikálne to skracuje jeho život. V mnohých prípadoch je zlý zdravotný stav dôvodom, prečo sa alkoholik rozhodne pre liečbu a zanecháva pitie. Avšak u niektorých je poškodenie v takom štádiu, že pre zastavenie chorobného procesu nepomôže ani abstinencia. Jednoducho prestáva s pitím už neskoro. Vzhľadom na tieto poškodenia treba pripomenúť, že ľudia sú rôzne odolní voči alkoholu, totiž u jedných sa môžu následky objaviť skôr, u iných neskôr. Ako teda pôsobí alkohol na rôzne časti tela?

Tráviaci systém – dochádza k zmenám na žalúdočnej a črevnej sliznici a v zložení žalúdočných štiav. Sliznica je buď zbujnená, alebo vyhladená. Zmenou sliznice sa potrava nedostatočne spracúva, nevyťažia sa z nej všetky látky potrebné pre organizmus. Aj keď si alkoholik dopravuje do tela stravu bohatú, nevyťaží ju úplne. Porucha trávenia vedie neskôr k zmene chuti a jedálneho lístka, nechutenstvu, zápcham a hnačkám. Pijani a alkoholici často trpia na vredovú chorobu žalúdka. Alkohol nie je jedinou príčinou, no výrazne podporuje vznik a vývoj ochorenia.

Pečeň – Narušená výživa a priamy účinok metabolizovaného alkoholu sú dva faktory, ktoré sa podieľajú na poškodení pečene. Zväčšenie pečene je spôsobené ukladaním sa tuku v jej tkanive, bolestivosť chronickým zápalom (Steatóza – stukovatenie). Niekedy nastáva zväčšenie pečene ešte pred vznikom a rozvojom cirhózy. Ešte nie je prebádaný mechanizmus steatóza – cirhóza. Pri cirhóze pečeňové bunky väzivovatejú, pečeň tvrdne, zmenšuje sa, na povrchu je hrboľatá. Zväčšenie pečene sa vyskytuje u alkoholikov vo väčšej miere, cirhóza menej. Nemožno hovoriť, že jedinou príčinou cirhózy je alkohol, no ide súčasne i o iné ochorenie. Alkohol to však výrazne podporuje. Teda akékoľvek ochorenie pečene alkohol zhoršuje, spôsobuje jeho zdĺhavý priebeh, ohrozuje prognózu. Smrteľné cirhózy sú o ? častejšie u mužov, než u žien.

Srdcovocievny (kardiovaskulárny) systém – vplyv veľkého množstva prijímaných tekutín, narušenie činnosti ciev spôsobuje, že sa nachádzajú aj zmeny na srdci. V dôsledku jeho zvýšenej námahy dochádza k jeho zväčšeniu, ale nie v zmysle jeho prispôsobenia sa námahe. Pri tomto zväčšení srdca sa chorí skôr zadýchajú. Skleróza ciev sa u alkoholikov zisťuje častejšie. Pokiaľ ide o krvný tlak, nezisťujú sa žiadne zmeny. Pri jednorázovom požití stúpa, no neskôr klesá. Ľudia s nízkym tlakom pociťujú účinky alkoholu priaznivo. A patria teda k tým, ktorí by sa mali alkoholu vyhýbať, lebo mu môžu ľahšie prepadnúť. Okrem toho je nákladné, ak si alkoholici pri nízkom tlaku pomáhajú alkoholom.
Dýchací systém – zápaly pľúc a priedušiek sú u alkoholikov dvakrát častejšie. Pitie je často spojené s fajčením a kombinácia alkoholu s nikotínom nepriaznivo pôsobí na pľúcne tkanivo.
Zhubné nádory – výskyt rakoviny v nosohltane a dutine ústnej je 2,5-krát väčší u alkoholikov, než u abstinentov. U fajčiacich alkoholikov je toto riziko až 24-krát väčšie. Podobná situácia je aj pri rakovine pažeráka, žalúdka a čriev. Bola objavená aj úzka súvislosť medzi pitím piva a rakovinou konečníka. Bol zistený stúpajúci výskyt primárnej rakoviny pečene, cirhózy pečene a pankreasu.
Nervový systém – k hlavným príznakom jeho poškodenia patria tremor, potenie, nespavosť, zvýšená dráždivosť, slabosť, malátnosť, bolesti hlavy a závrate. Ďalšie vážne poruchy nervovej sústavy sa prejavujú pomočovaním, neudržaním stolice, oslabením pamäte. Základom tohto je organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Na periférnom nervovom systéme často dochádza k zápalom, ktoré sa prejavujú mravenčením, kŕčmi, bolesťami, alebo stratou citlivosti. Často dochádza k polyneuropatii (alkoholický zápal nervov).

Obličky – tento orgán je v porovnaní s centrálnou nervovou sústavou najmenej postihnutý. Častokrát sú bolesti v oblasti drieku spôsobené prechladnutím, alebo úrazom, ale sú pripisované alkoholu.
Zrak – Pri pití etylalkoholu sa zrakové poškodenia nezistili, ale pri pití metylalkoholu je porušenie zraku časté a často končí slepotou.
Sexuálne funkcie – alkohol zaťažuje látkovú výmenu, mení funkciu orgánov. Pravidelným prísunom alkoholu dochádza k poruchám schopnosti sexuálne konať. Pečeň, kde prebieha premena rôznych látok, teda aj hormónov, nemôže tieto funkcie dobre plniť, dochádza k poškodeniu zárodočných a pohlavných buniek. Alkoholici majú zníženú hladinu pohlavného hormónu. Ich plodnosť býva znížená. Je veľmi málo iných prostriedkov, ktoré by človeka dokázali dostať tak nízko, pod úroveň, akou je spojenie alkoholu a sexuálneho života. Možno pozorovať pokles kultúrneho človeka, až na úroveň nízkeho, nebezpečného a zlého tvora. A tu je aj spojenie alkoholu s pohlavnými chorobami.
Nepriame poškodenia zdravia alkoholom – dosiaľ bola reč o priamych poškodeniach telesného zdravia, spôsobených alkoholom. Sú však aj poškodenia nepriame. Alkohol poškodzuje telesné zdravie nepriamo, napríklad tým, že znižuje odolnosť voči infekčným chorobám. Alkoholici častejšie podľahnú chrípke, ktorá má u nich aj ťažší priebeh. Podobne aj TBC prebieha u alkoholikov s väčšími komplikáciami a zdĺhavejšie. I na vonkajšom výzore alkoholika vidieť jeho ťažký životný údel a skoré známky starnutia. V konečnom období jeho života prevláda schátralosť, vychudnutosť a telesná slabosť.

Alkoholizmus zriedka zapríčiní smrť, nezomiera sa na alkoholizmus ako chorobu, avšak ten vedie k chorobám a poškodeniam, spôsobujúcim predčasnú invaliditu a skracujúcim ľudský život. Teda “príslovie” zo začiatku tejto kapitoly má síce pravdu - až na to, že nehovorí, o koľko skôr alkoholici umierajú. Uviedli sme niektoré z následkov nadmerného pitia na telesnom zdraví. Znovu treba zdôrazniť, že telesné škody sa neprejavia hneď, že postupujú plíživo, a že teda človek nemusí pociťovať žiadne zdravotné ťažkosti. Tým ľahšie potom dôjde k takému poškodeniu zdravia, ktoré môže byť aj smrteľné. Alkoholizmus ako choroba má množstvo varovných príznakov, ktoré sa objavujú v okolí a v spoločnosti. Už v tomto období treba zasiahnuť a liečiť. Len vtedy možno predísť telesnému poškodeniu organizmu alkoholom.
(Internet,2002)

ALKOHOLIZMUS
Spoločenská zábava, liek, stimulátor, uspávadlo alebo choroba? Odstraňovač zábran, strachu a trémy? Je Majster alkohol (podľa Jacka Londona) skutočný majster a dostane nenápadne každú vyhliadnutú obeť? Alebo je to lacná náhrada jedla? Je horšia závislosť na hracích automatoch, drogách alebo sexe? Ako sa dá poznať závislý od alkoholu? Vyberá si, alebo pije všetko ?
DEFINÍCIA
Alkoholizmus znamená závislosť na alkohole. Táto závislosť môže byť najskôr psychická (odstránenie napätia, stresov, zlepšenie komunikácie a nadväzovania vzťahov), neskôr fyzická (metabolizmus organizmu sa dožaduje pravidelného prísunu alkoholu). Nadmerné požívanie alkoholu sa nazýva abúzus a najčastejšie súvisí s pravidelným (denným) pitím, zriedkavejšie s epizodickým (nárazovým). Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie (číslo diagnózy: F 10) a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické predispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov.

EPIDEMIOLÓGIA
Spotreba alkoholu v SR v roku 1995 bola 7,9 litrov 100 % liehu na obyvateľa, spotreba v ČR bola najvyššia v roku 1997: 9,8 litrov čistého alkoholu na obyvateľa. Predpokladaný výskyt problémov súvisiacich s alkoholom je u hospitalizovaných pacientov 20 - 60 %. Ďalšie demografické a epidemiologické údaje o spotrebe alkoholu sú uvedené v časti odporúčané stránky.
METABOLIZMUS ALKOHOLU
Praktický celé množstvo (90 - 98 %) sa metabolizuje v pečeni oxidáciou na acetaldehyd enzýmom alkohol dehydrogenázou, a na acetát enzýmom aldehyd dehydrogenázou. Je známe, že Japonci (a iní obyvatelia Ázie) netolerujú alkohol pre mutáciu izoenzýmu aldehyd dehydrogenázy asi u 50 % obyvateľov. Disulfiram (Antabus) je liek, ktorý inhibuje aktivitu tohto enzýmu, čo sa využíva liečebne. Etanol dodáva telu energiu, a alkoholici často až 50 % kalórií dostávajú z alkoholu, čo spôsobuje nedostatok niektorých vitamínov a minerálií (tiamín) ako i látok, ktoré majú ochranný vplyv na pečeň. Priemerný muž metabolizuje 5-10 g etanolu za 1 hodinu, tieto hodnoty sú však individuálne. Predpokladá sa, že asi 10 % populácie má schopnosť rýchlo metabolizovať alkohol, čo sa prejavuje rýchlym návratom k normálnemu fungovaniu organizmu.
ÚČINKY ETANOLU
Etanol sa veľmi rýchlo absorbuje (25% už zo žalúdka), po jedle je účinok pomalší. Etanol preniká do všetkých priestorov, v ktorých je v organizme voda. Koncentrácia v mozgu veľmi rýchlo dosahuje podobných hodnôt ako v krvi. Väčšina konzumentov pociťuje po požití eufóriu, stratu sociálnych zábran, sú aktívnejší, niekedy i agresívni. Kritickosť je znížená a úsudok oslabený. Niektorí ľudia pociťujú naopak útlm a ospalosť namiesto eufórie - u týchto osôb sa závislosť na alkohole vyvinie zriedkavejšie.

AKÚTNA INTOXIKÁCIA
Pri pokračovaní v pití sa zhoršuje koordinácia, reč, chôdza a pozornosť útlmom mozgovej kôry a vplyvom na mozoček. Postihnutý je odbrzdený, vtipkuje a ľahko nadväzuje známosti. Pri ďalšom pití dochádza k pohybom očí, k dvojitému videniu, k útlmu činnosti srdca a dýchania, poruche vedomia až po kómu. Často sa objavuje zvracanie a hrozí nebezpečie vdýchnutia jedla a tým zadusenia. Na ťažkú opitosť si často postihnutý nepamätá a často má tzv. "okno" na čas konzumácie alkoholu. Po vytriezvení sú časté bolesti hlavy, pocity na zvracanie, závraty a iné ťažkosti. Dôležitý je dostatočný prívod tekutín a sladkého jedla, pretože alkohol spôsobuje často ráno nízku hladinu cukru v krvi. Niektoré nápoje, ako napríklad pivo vo väčšom množstve, môžu spôsobiť deficit sodíka, preto sa odporúčajú aj slané jedlá.

CHRONICKÝ ALKOHOLIZMUS
Vzniká väčšinou veľmi pomaly a nenápadne, často v priebehu 10 - 20 rokov, takže varovné príznaky väčšinou okolie nepostrehne. Preto je začiatok liečby často oneskorený, kedy je u chorého už množstvo iných psychických i fyzických ochorení. Prvým prejavom je vyhľadávanie alkoholu nielen pri spoločenských podujatiach, ale i ako lieku. Na odstránenie zábran, strachu, depresie alebo nespavosti. Postihnutý sa často vyhýba pitiu v spoločnosti a pije tajne - sám, vtedy keď cíti potrebu. Okolie si túto fázu málokedy všimne, pretože postihnutý má vypestovanú dobrú toleranciu, nejaví príznaky opilosti a nemá problémy v práci ani v rodine. V ďalšom štádiu dochádza k telesnej závislosti, k ranným trasom a agitovanosti a odstraňovaniu týchto príznakov ďalším alkoholom (metóda "klin klinom"). Toto štádium je križovatka, z ktorej sa niektorí dokážu ešte sami vrátiť a prestať piť bez pomoci, iní sú o tom presvedčení, ale sami bez pomoci okolia to nedokážu. Alkoholik vie veľmi dobre sám pred sebou zdôvodniť prečo pije (zlý šéf, manželka, spoločenské problémy).

Typický a varovný je najmä prechod od menej koncentrovaného alkoholu (pivo, víno) k tvrdším druhom, alebo k ich kombinácií. Zatiaľ čo predtým postihnutý inklinoval k jednému druhu alkoholu obľúbenej značke piva alebo vína, v tomto štádiu už vyhľadáva všetko čo obsahuje alkohol a kupuje si tzv. ploskačky (malé ploché fľaše), ktoré pre istotu nosí pri sebe pre prípad objavenia sa abstinenčných príznakov. Najnebezpečnejší typ závislosti je kombinácia alkoholu s predpisovanými liekmi na upokojenie a na spanie (napr. Diazepam alebo Rohypnol). Tam dochádza k abstinenčným príznakom dvakrát - najprv po vynechaní alkoholu, a neskôr po vynechaní benzodiazepinov s dlhším účinkom. Tolerancia je skrížená, a sám chorý potom nevie z čoho sa trasie. Niektoré spoločnosti sú voči alkoholizmu tolerantné (východná Európa), iné menej (severná Európa).
 Preto liečba často nezačína v tomto štádiu, ale až po vzniku problémoch v zamestnaní a v rodine, často nariadením súdu ako ochranná liečba. Mnohí epizodickí pijani sa liečia sami ambulantne Antabusom, pričom po liečbe niekoľko týždňov abstinujú. Obe skupiny si však musia uvedomiť, že ani niekoľko mesiacov trvajúca abstinencia neznamená úplne vyliečenie a obnovenie schopnosti piť s mierou. Po obnovení pitia sa znovu objavuje strata kontroly pitia. Jedinou trvalou liečbou je následná celoživotná absolútna abstinencia.

ABSTINENČNÉ PRÍZNAKY
Alkohol utlmuje centrálny nervový systém, preto u alkoholika sú niektoré funkcie zvýšené, aby ako utlmené vyzerali normálne. Po náhlom prerušení pitia dochádza k prerušeniu dovtedajšieho tlmivého vplyvu so vznikom abstinenčných príznakov. Tieto sú už prejavom fyzickej závislosti na alkohole. Ľahší stupeň sa prejavuje trasom končatín alebo celého tela, potením, búšením srdca, nepokojom a hyperaktivitou sympatikového nervového systému. Pri ťažšej závislosti sa ráno okrem trasu objavuje i napínanie na zvracanie, ktoré si postihnutý často lieči "ranným dúškom" (naprávadlom), čo je jeden z varovných príznakov vzniku alkoholizmu. 12 - 24 hodín po prerušení pitia sa u jednej tretiny alkoholikov môžu vyskytnúť epileptické tonicko-klonické záchvaty. Pri nečakanom prerušení nadmerného pitia (úraz, infekčná choroba a pod.) hrozí po 2 - 4 dňoch abstinencie riziku vzniku halucinácií a delíria tremens, závažného ochorenia, ktorého liečba vyžaduje hospitalizáciu. Delírium často začína nespavosťou, desivými snami, búšením srdca, zvýšenou teplotou a pokračuje halucináciami často pracovnými (delírium zamestnanosti). Končí hlbokým spánkom, pobytom v nemocnici, alebo dnes už zriedkavo, smrťou postihnutého.

LIEČBA AKÚTNEJ OTRAVY
Ťažká jednorázová intoxikácia alkoholom môže skončiť i smrťou. Pri koncentrácii alkoholu v krvi nad 1g/l postihnutý neudrží rovnováhu, pri koncentrácií nad 2g/l je spavý, a ak je koncentrácia vyššia ako 4g/l hrozia poruchy vedomia a smrť. V predlekárskej prvej pomoci je vhodné vyvolať zvracanie a uložiť postihnutého do polohy na boku, aby nehrozilo udusenie zvratkami. Ak sa pacient nepreberá a zhoršuje sa dýchanie je potrebný prevoz do nemocnice - nevyhnutná je často i intubácia a asistované dýchanie. Po výplachu žalúdka sa podáva intravenózne 50% glukóza a tiamín. Ak bol opitý nájdený na ulici je potrebné vylúčiť i inú príčinu ochorenia, vyšetriť glykémiu, a po neurologickom vyšetrení je často potrebné vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou (CT) pre vylúčenie subdurálneho hematómu (krvácanie pod tvrdú plenu). Ten sa prejavuje poruchou vedomia, širšou zrenicou na strane krvácania a slabosťou končatín na protiľahlej strane (padajú rýchlejšie na podložku). Ak chorý nie je urgentne operovaný a hematóm odsatý, chorý zomiera do niekoľko hodín.
LIEČBA ALKOHOLIZMU AKO CHOROBY
V ambulantnej liečbe sa najčastejšie používa disulfiram (Antabus), ktorý sám o sebe nemá nepríjemné účinky. V spojení s alkoholom blokuje aldehyd dehydrogenázu so vznikom nepríjemných príznakov (búšenie srdca, pocit horúčavy, zvracanie). Ťažší stupeň alkoholovej závislosti vyžaduje najčastejšie hospitalizáciu, najlepšie v špecializovanom ústave. Často je potrebné liečiť kombinovanú závislosť: alkohol + drogy + lieky + hracie automaty. Po zvládnutí príznakov telesnej závislosti je dôležitá individuálna a skupinová psychoterapia. Dôležitá je zmena systému hodnôt, pracovná terapia a zdôraznenie výhod, najmä telesných, ktoré abstinencia umožňuje (zlepšenie spánku, neprítomnosť abstinenčných príznakov, zlepšenie výživy a pod.)

REHABILITÁCIA A RESOCIALIZÁCIA
Je rozhodujúcou fázou liečby, pretože rozhoduje o zaradení chorého späť do rodiny, práce a spoločnosti. Pacient i okolie si musia uvedomiť, že celoživotná abstinencia je nevyhnutná. Dôležitá je motivácia, a pri správnej rehabilitácií sa 50 - 70 % alkoholikov trvale vylieči.
OTESTUJTE SA: SOM ALKOHOLIK ?

JOHNS HOPKINSOV TEST PRE ALKOHOLIZMUS - 20 OTÁZOK
ánonie
Strácate čas v práci pitím ?
Zhoršuje pitie Váš rodinný život ?
Pijete, pretože ste nesmelý v styku s ostatnými ľuďmi ?
Zhoršuje pitie Vašu reputáciu ?
Mali ste výčitky svedomia po pití ?
Mali ste niekedy finančné problémy kvôli pitiu ?
Chodíte do zlej spoločnosti a pochybných podnikov keď pijete ?
Zanedbávate kvôli pitiu rodinu ?
Sú Vaše ambície nižšie kvôli pitiu ?

Žiada sa Vám piť v určitý čas dňa ?
Potrebujete piť i na druhý deň ráno ?
Spôsobuje Vám pitie problémy so spánkom ?
Je Vaša výkonnosť nižšia v súvislosti s pitím ?
Ohrozuje pitie Vaše zamestnanie alebo podnikanie ?
Pijete, aby ste unikli z problémov a starostí ?
Pijete sám ?
Mali ste niekedy stratu pamäti v súvislosti s pitím ?
Vyhľadali ste v súvislosti s pitím lekára ?

Pijete aby ste si upevnili sebavedomie ?
Boli ste hospitalizovaný v nemocnici v súvislosti s pitím ?
Pozn.: pod pojmom pitie sa rozumie pitie alkoholických nápojov
VÝSLEDKY: Ak ste odpovedali áno na 1 otázku, je to varovanie, že sa môžete stať alkoholikom. Ak ste odpovedali kladne na dve otázky je pravdepodobné, že sa alkoholikom čoskoro stanete. Ak ste odpovedali áno na 3 a viac otázok je vysoko pravdepodobné, že ste závislý na alkohole.
Počet liečených alkoholikov a spotreba alkoholu a cigariet na Slovensku
RokPočet prvých vyšetreníalkoholikovSpotreba alkoholických nápojovv litroch 100% liehu na obyvateľaSpotreba cigarietv kusoch na obyvateľa
19912487310,31582
1992177789,71622
1993156709,31652
1994132618,21344
1995113317,91248

1. Článok
2. Postup rozkladu alkoholu obsiahnutého v rôznych alkoholických nápojoch
3. Štádiá opilosti
4. Smrteľná dávka, účinky v závislosti na skonzumované množstvo
5. Zdravotné následky dlhodobého užívania alkoholu
6. Alkoholické psychózy
7. Spoločenské následky dlhodobého užívania alkoholu
8. Vývojové štádiá závislosti na alkohole
9. Typy závislosti na alkohole podľa Jellinka