Zo vzťahového hľadiska môžeme rozlíšiť ďalšie formy komunikácie:
1) Intrapersonálnu (napr. získavanie informácií z počítača alebo archívov)
2) Interpersonálnu (komunikácia medzi dvoma a viacerými osobami )
3) Masovú kominukáciu

Základná ŠTRUKTÚRA KOMUNIKÁCIE je tvorená týmito činiteľmi :
1) Komunikátor
2) Komunikant ( osoba prijímajúca odovzdávanie)
3) Komuniké ( obsah odovzdávanie)
V personálnej interakcii sa rola komunikátora a komunikanta strieda a komuniké ma povahu procesu v čase odohrávajúceho sa deja.

Komunikátor kóduje svoje odovzdávanie napr. vo verbálnych znakoch vyjadruje určitý obsah komuniké a používa určité médiá. Komunikant dekóduje prijaté odovzdávanie, ktoré obaja komunikujúci komunikátor i komunikant interpretujú ako význam použitých znakov, pričom šlo napr. o verbálne odovzdávanie, obaja používajú svoju slovnú zásobu.

Veľmi názorne ilustroval štruktúru komunikácie H. D. Laswell ( in: L. Bryson 1948 ) takto:
1) KTO (komunikátor)
2) HOVORÍ CO ( komuniké)
3) KOMU ( komunikant, recipient)
4) ČÍM ( druh komunikácie; napr. slová)
5) PROSTREDNÍCTVOM AKÉHO MÉDIA ( napr. hovorenej reči v priamom fyzickom kontakte)
6) S AKÝM ÚMYSLOM ( motivácia)
7) S AKÝM ÚČINKOM
- Uvedené aspekty tiež vymedzujú predmet sociálnej komunikácie v sociálnej psychológii, ktorá sa teda zaoberá praktickou a morálnou stránkou komunikácie.


SOCIÁLNA KOMUNIKÁCIA

- sa uskutočňuje prostredníctvom správania sa zúčastnených osôb, t.j. prostredníctvom jazyka a výrazu. Všeobecne môžeme hovoriť o tom, že prostriedkom komunikácie je REČ, ak použijeme tento pojem v širšom zmysle významu. V užšom význame znamená jazyk ( verbálne správanie).

Sociálnu komunikáciu:
• V užšom chápaní rozumieme len ako oznamovanie, t.j. ako výmenu informácií;
• V širšom chápaní si jednotlivci v priebehu socio-kultúrnej a ekonomickej činnosti vzájomne vymieňajú svoje myšlienky, predstavy, názory, postoje, záujmy, dojmy, pracovné skúsenosti, životné zážitky a pod.;
• Treba odlíšiť od technickej komunikácie, pri ktorej nejde o sociálnu komunikáciu, ale o komunikáciu, ktorá prebieha medzi dvoma či viacerými strojmi ( technickými systémami). Tento typ komunikácie je spravidla jednoduchší ako sociálna (medziľudská) komunikácia. Sociálnou komunikáciou rozumieme odovzdávanie ( oznamovanie) a prijímanie informácií v sociálnom styku.

Pojem informácia sa zvykne definovať ako pomer toho, čo sa vie pred prijatím novej správy, k tomu, čo po jej prijatí. Informácia v procese komunikácie ,, prechádza“ z jedného miesta na druhé. Inak povedané -informáciu jedna osoba odovzdáva druhej, alebo si ju zaobstaráva z iného konkrétneho zdroja ( napr. z učebnice, výkladového slovníka z masmédií a pod.). Tým sociálna komunikácia: