Umožňuje orientáciu jednotlivca v spoločnosti;
Umožňuje adaptáciu jednotlivca na spoločenské podmienky a situácie;
Umožňuje účasť na formovaní a ovplyvňovaní siete sociálnych vzťahov jednotlivca;
Je jedným z predpokladov normálneho psychického vývinu a faktorom psychickej stability jednotlivca.

Sociálna psychológia sa obmedzuje na sociálnu komunikáciu, uskutočňuje sa prostredníctvom správania sa. Komunikácia je správanie sa, ktoré niečo signalizuje, odkazuje, je určitým druhom posolstva. Všeobecne vzaté v sociálnej komunikácii ide o odovzdávanie významov pomocou symbolov.

V rámci sociálnej komunikácie sa venuje pozornosť predovšetkým jej úrovniam ( J. Mareš, J. Křivohlavý, 1989 s. 39 ):

a) makroúroveň – týka sa sociálnej komunikácie v širšom kontexte spoločenských vzťahov a spôsobu života v určitých historických obdobiach, pričom :

- časový rámec tvorí celý život jednotlivca,
- sociálny rámec zas všetky konkrétne sociálne skupiny, v ktorých jednotlivec žije a pracuje.

b) mezoúroveň – týka sa sociálnej komunikácie v užšom kontexte, napr. pri kultúrnej činnosti, pri hre a pod. Rozhodujúca je tu obsahová stránka sociálnej komunikácie a spoločnej činnosti. To znamená, že ide o interakciu v rámci jednej konkrétnej sociálnej skupiny, pričom časový rámec tvoria hodiny či minúty.

c) mikroúroveň – týka sa sociálnej komunikácie vo veľmi úzkom kontexte, až úrovne elementárnych komunikačných aktov združených do dvojíc, trojíc a pod.(napr. dvojica: otázka - odpoveď; oznámenie informácie – vzťah k informácii a i.)


VEBÁLNA KOMUNIKÁCIA

Je špecificky ľudským spôsobom komunikácie, ktorý ma formu hovorenej alebo písanej reči v užšom zmysle (t.j. formou jazyka). Hovorenú reč umožňuje špecificky ľudská schopnosť artikulácie, jemné pohyby úst, umožňujúce pri hovorení článkovania hlások. Je to dorozumievanie sa za pomoci prirodzeného jazyka, ktorý je najdôležitejším prostriedkom odovzdávania informácií v interpesonálnom styku. Nie je však prostriedkom jediným. Elementy hovorenej reči sú morfémy, ktoré rôznym zlučovaním a ohýbaním vytvárajú slová ako zvukové štruktúry, ktoré sú nositeľmi určitého významu. Slová sú symboly objektov, ich tried, vlastností i vzťahov medzi nimi, a ako také umožňujú diferencované označovanie a dorozumievanie sa. Kombináciou a ohýbaním ( skloňovaním, časovaním ) slov sa vytvárajú vety, resp. výroky. Základom sú univerzálne rečové štruktúry a kultúrne či národne špecifický syntax a gramatika, ako i slovná zásoba. Slová ako znaky potom vytvárajú znakový systém, ktorý symbolizuje skutočný i pomyslený ľudský svet. Význam slova závisí tiež od jeho umiestnenia vo vete, na emocionálnom akcente a rôznych kultúrach či subkultúrach môže mať to isté slovo rôzny význam.

Dorozumievanie sa prostredníctvom hovorenej reči umožňuje jazyk, jeho špecifická národná forma, ako je napr. slovenčina alebo angličtina. Slová umožňujú vyjadrovanie hocijakej skúsenosti, napr. emócie, a preto sa používa veľa metafor a iné prostriedky na vyjadrovanie určitých zážitkov. Mnoho slov resp. pojmov vyvoláva predstavy i abstraktné pojmy, ale nie všetky a nie u všetkých ľudí. Slová majú lexikálny (denotativny) a emocionálny( konotatívny) význam, umožňujú označovanie, ale môžu tiež vyvolávať emocionálne reakcie. Tá istá myšlienka môže byť formulovaná rôznymi spôsobmi a výroky môžu obsahovať „ skryté odkazovanie“. Hovorená reč ako najpraktickejší systém dorozumievania, ktorý sa z praktickej, predmetnej činnosti vyvinul, plní svoju funkciu v rámci všeobecného konsenzu, ktorý reprezentuje určitý hovorový jazyk. Z neho je odvodený slang, ktorý pozužívajú určité skupiny a ktorý nie je v rámci určitého národného jazyka všeobecne zrozumiteľný. K. Bűhler (1927) potom rozlíšil dve funkcie reči v užšom zmysle, označovaciu a komunikatívnu, ktorých typickou formou je rozhovor medzi dvoma alebo viacerými osobami. Priebeh rozhovoru závisí na reakciách oboch strán, ktoré sú vzájomne overované spätnoväzbovými pohľadmi, či partner počúva.

Pojem sociálna komunikácia sa v súčasnosti používa aj v spojitosti s mimoslovným oznamovaním informácie. Z tohto hľadiska ma verbálna komunikácia tri navzájom úzko spojené roviny: