Učebný obsah (učivo, učebná látka)

Učebným obsahom nazývame to, čo určuje obsah a cieľ žiakovho učenia a učiteľovej činnosti a čo spoluutvára žiakovu osobnosť.
Charakter učiva podmieňuje obsah žiakovej učebnej i učiteľovej vyučovacej činnosti. Učebný obsah je zároveň nástrojom, prostriedkom rozvíjania, utvárania žiakovej osobnosti.

Psychológia vyučovania sa v súvislosti s učivom uplatňuje najmä pri výbere a usporiadaní učiva. Pri výbere učiva uplatňuje najmä hľadisko jeho vekovej a individuálnej primeranosti a hľadisko požiadavky všestranného rozvoja žiakovej osobnosti. Pri usporiadaní učiva sa okrem aspektu primeranosti uplatňuje aj požiadavka jeho najvhodnejšieho usporiadania vzhľadom na osvojenie, rešpektujúc zákonitosti učenia sa žiakov.


Vedomosti, zručnosti (spôsobilosti), návyky a zvyky

Vedomosti sú osvojené, t.j. pochopené a zapamätané fakty a situácie a vťahy medzi nimi (v podobe pojmov, pravidiel, poučiek, zákonov, vzorcov, značiek), v ktorých sa odráža poznanie objektívnej skutočnosti vo vedomí žiakov. Vedomosti sú vlastne prvosignálovým a druhosignálovým odrazom objektívnej skutočnosti vo vedomí žiaka. Psychológia vyučovania rieši najmä otázku podmienok, činiteľov ovplyvňujúcich proces osvojovania vedomostí, ako aj psychologickú problematiku spojenú s aplikáciou vedomostí v praxi.

Zručnosť (spôsobilosť) je nadobudnutá pohotovosť (pripravenosť) správne, čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonať istú činnosť na základe osvojených vedomostí a predchádzajúcej praktickej činnosti. Zručnosti sa môžu týkať tak rôznych mentálnych činností, ako aj fyzických činností. Psychológia vyučovania osvetľuje najmä proces osvojovania si zručností a charakterizuje ich druhy.

Návykom nazývame zautomatizované vykonávanie niektorých zložiek činnosti, ale aj celej činnosti, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov. Psychológia vyučovania osvetľuje predovšetkým proces osvojovania návykov, ako aj podstatu a príčiny dezautomatizácie návykov.

Zvykom označujeme vnútornú tendenciu človeka v istom čase alebo za istých okolností vykonávať istú činnosť. Vzájomný vzťah vedomostí, zručností a návykov môžeme charakterizovať takto: Vedomosti, zručnosti a návyky tvoria z fyziologického hľadiska sústavy dočasných spojov. Vedomosti obyčajne delíme podľa toho, ktorej oblasti ľudského poznania sa dotýkajú.
Zručnosti a návyky môžeme v podstate rozdeliť do nasledujúcich najhlavnejších okruhov:
1. učebné, 2. pracovné, výrobné, 3. športové, 4. umeleckej činnosti, 5. spoločenskej činnosti, 6. samoobsluhy, 7. hygienické


Vyučovací proces

Vyučovací proces je druh aktivity, deja, ktorý zahrňuje učenie žiakov, ako aj vyučovanie učiteľa spolu s podmienkami, ktoré túto ich aktivitu ovplyvňujú. V podstate sa vyhranili dva názory. Podľa jedného v popredí vyučovacieho procesu je žiak, ktorý sa má sám, vlastnou aktivitou zmocňovať poznatkou, pričom učiteľ má do toho procesu zasahovať iba nepatrne. Podľa druhého názoru je tu v popredí učiteľova činnosť, ktorá má racionalizovať, zefektívňovať poznávací proces žiakov. Súčasná pedagogika a pedagogická psyhológia uznávajú vedúcu úlohu učiteľa vo vyučovacom procese, no pritom náležite zdôrazňujú aj vlastnú činnosť, aktivitu žiaka. Správne riadiť vyučovací proces si potom vyžaduje:

1.vybrať a usporiadať učebný obsah,
2.viesť vyučovací proces v súlade so zákonitosťami a osobitosťami poznávacieho procesu žiakov,
3.organizovať za aktívnej pomoci žiakov vyučovanie tak, aby si utvorili čo najlepšie podmienky na osvojovanie,
4.používať také vyučovacie metódy, ktoré sú adekvátne charakteru učebného obsahu a duševnej vyspelosti žiakov a ktoré zabezpečujú maximálnu efektívnosť vyučovania,
5.uplatňovať didaktické zásady a vyučovacie postupy tak, aby sa vyučovacie ciele dosiahli v plnom rozsahu,
6.učiteľ má sústavne sledovať priebeh učebnej činnosti žiakov, jej výsledky, aby sa vyučovanie vyvíjalo úspešne.

Správne riadiť vyučovací proces preto znamená sústavne zisťovať a hodnotiť priebeh a výsledky žiakov v učení.