ANALYTICKÁ TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
C. G. JUNG- odklonil sa od Freuda, nesúhlasil s jeho chápaním tak, ako ho vymedzil Freud. Libido je všeobecné úsilie, popud.
NEVEDOMIE- delí na: individuálne/ ako u Freuda/
kolektívne- jeho náplňou sú archetypy/ vrodené praobrazy intuitívneho chápania sveta, je to dedičstvo po predkoch
-archetypy sú vrodené, napr. persona, anima a animus, tieň, bytostné ja3
––––––––––––––––––––––-
1Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 22
2Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 43-48
3Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s. 31

Štruktúra a dynamika osobnosti

V psychológii sa často stretávame s prístupmi, ktoré osobnosť štrukturujú horizontálne a vertikálne /Kisler/. Tradičné členenie vlastností osobnosti je príkladom horizontálneho členenia osobnosti. Hierarchické usporiadanie jednotlivých úrovní vnútornej stavby osobnosti charakterizujú vertikálne prístupy osobnosti.
Uvedené štrukturálne prístupy naznačujú, že štruktúra osobnosti sa chápe ako niečo stabilné, relatívne pretínajúce. Je potrebné zdôrazniť, že zmeny správania s nemusia spájať so zmenami štruktúry osobnosti.

DYNAMIKA - predstavujú ju sily, ktoré utvárajú ľudské správanie. Niektoré sily sú intrapersonálne, majú vzťah k vnútorným pochodom, iné sú interpersonálne, a určujú vzťahy k ľuďom okolo nás. Niektoré zložky dynamiky pôsobia mimo dosahu nášho uvedomenia a predsa silno ovplyvňujú naše správanie.4
Dynamické vlastnosti - sa vyjadrujú aj pojmom temperament, ktorý predstavuje súhrn psychických vlastností určujúcich dynamiku správania a prežívania. Vlastnosti sú spojené s citovou vznetlivosťou, silou a spontánnosťou nervových procesov vzruchu a útlmu.5
ŠTRUKTÚRA - po týmto pojmom rozumieme usporiadanie charakteristických vlastností osobnosti do špecifického celku ako základ pre typické reagovanie na vonkajšie podmienky.
Vlastnosti osobnosti tak môžeme zjednodušene syntetizovať následne:
1/ AKTIVAČNO-MOTIVAČNÉ- predstavujú sústavu hodnôt, na základe ktorých jednotlivec riadi a usmerňuje svoje správanie vo vzťahu k realite vonkajšieho sveta. Patria sem: pudy, potreby, záujmy, zvyky, ideály a životné plány.
2/ VZŤAHOVO-POSTOJOVÉ- predstavujú systém hodnôt, ktoré jednotlivec uplatňuje vo svojej spoločenskej aktivite. Sem patria: postoje, citové vzťahy, charakter, svetonázor.
3/ VÝKONOVÉ- predstavujú kvalitu a kvantitu, čo jednotlivec dokáže, aké má predpoklady na riešenie aj zložitých situácií. Sem patria: inštinkty, poznatky, schopnosti.
4/ SEBAREGULAČNÉ- predstavujú schopnosť človeka, do akej miery vie ovládať a riadiť svoje správanie, aký si vytvára obraz o sebe. Sem radíme: vôľové vlastnosti, sebauvedomenie, sebahodnotenie a svedomie.
5/ DYNAMICKÉ- charakterizujú priebeh prežívania a správania z hľadiskaintenzity a tempa. Patrí sem temperament.6
–––––––––––––––––––––––
4Porov. Drapela V. J.: Přehled teórií osobnosti, s.13
5Porov. Kačáni V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.95
6Porov. Kačáni V. a kol.: Základy učiteľskej psychológie, s.77-78

POSTOJE,ZÁUJMY,HODNOTY, IDEÁLY, AŠPIRÁCIE, FRUSTRÁCIA


POSTOJE – je to tendencia reagovať kladne či záporne na určité predmety, osoby, situácie, vopred určuje naše správanie k určitej situácii
- ide o relatívne stálu tendenciu reagovať charakteristickým spôsobom na javy okolitého sveta
-majú 3 základné zložky:1. rozumová- predstavuje poznatky jednotlivca o danom objekte
2. emocionálna- vyjadruje vzťah k predmetu
3. konatívna/činnostná - vyjadruje pohotovosť správania v súvislosti
s postojom7

ZÁUJMY – snaha zaoberať sa určitými predmetmi alebo činnosťami.
- určité formy prejavu poznávacích potrieb, ktoré predstavujú trvalé vzťahy jedinca k istým predmetom alebo javom, s cieľom oboznámiť sa s nimi.
- Okrem poznávacej stránky je tu výrazný citový aspekt, čím sa zdôrazňuje osobná zainteresovanosť na činnosti
- Delíme ich na umelecké, športové, technické, vedecké, jazykové...
- Vyhranený a trvalý záujem nazývame ZÁĽUBOU8

HODNOTY – veci, ktoré majú pre človeka určitý význam. Miera tejto hodnoty je daná verejnou mienkou, ktorú sme akceptovali a zaradili do nášho hodnotového systému
- hodnoty nie sú stále, v živote sa vyvíjajú a menia
- v procese socializácie sa u človeka vytvára hodnotová orientácia, t.j. orientácia na normu a ciele. Norma je pre človeka kritériom, je to, čo subjekt uznáva za platné9

AŠPIRÁCIE – vyjadrujú zameranosť človeka na určité hodnoty, ktoré sú obsiahnuté v jeho cieľoch a plánoch. Hodnotu a náročnosť daných cieľov a plánov vymedzuje aspiračná úroveň človeka.
- ľudia majú všeobecne tendenciu stanovovať si skôr vyššie úrovne ako nižšie10