Depresia

-je mentálna porucha prinášajúca trpiacemu smútok, skľúčenosť, stratu záujmu a entuziazmu vo väčšine činností. Môže narušiť schopnosť zvládať životné situácie v bežnom živote, ale najmä na pracovisku. Ľudia s depresiou trpia pocitmi beznádeje a bezcennosti a myslia často na samovraždu.
Depresia je najbežnejšia psychická porucha rozšírená na celom svete, hoci na rôznych miestach zemegule pacienti udávajú odlišné príznaky.
Vyskytuje sa u ľudí každého veku, stúpajúci trend má u mladších jedincov. Výskyt u žien a mužov je v pomere 2:1.
U detí a mládeži sú hlavnými sprievodnými znakmi bolesť žalúdka a hlavy. Strácajú motiváciu pre učenie a iné aktivity. Pociťujú nedostatok energie a majú problémy so spánkom. Veci, osoby a činnosti, ktoré im prinášali potešenie, stratili pre nich význam.

SPÁNOK A CHUŤ
Ľudia s depresiou menia svoje jedálne návyky, zvyčajne strácajú chuť do jedla a následne aj telesnú hmotnosť. Ich spánok sa skracuje, neprináša im pôžitok, ráno je pre nich najsmutnejšou časťou dňa.

ZMENY VÝKONNOSTI
Depresia znižuje výkonnosť organizmu. Pohyby sa spomaľujú, človek sa cíti neaktívny. Objavujú sa ťažkosti pri myslení, s koncentráciou a pamäťou. Napr.: Počas práce človek často odbočuje myšlienkami mimo povinnosti, zamýšľa sa nad vecami, ktoré ho trápia. Tak sa znižuje jeho pracovná výkonnosť a k nepríjemným myšlienkam sa pridávajú pocity vlastnej neschopnosti. Človek má tendenciu uzavrieť sa do seba, neustále myslí iba na svoju neschopnosť a prestáva dbať o bežný život, čo sa navonok prejavuje ako poruchy pamäte. SEBAÚCTA A SEBAHODNOTENIE
Ľudia trpiaci depresiou majú tendenciu cítiť sa menejcenní a neschopní. Cítia sa vinní. Prepadajú pcitom podvedenia svojich blízkych a ľudí z okolia. Pripadajú si hlúpi.

EXTRÉMNE PRÍPADY
15% z trpiacich končí svoje muky samovraždou. V silných štádiách sa okrem normálnych príznakov vyskytujú aj halucinácie alebo nepokojné snenie počas spánku.

PRÍČINY
Pokusy a pozorovania naznačujú, že sklon k depresiám môže byť geneticky dedený po predkoch.
Z chemickej stránky: slabé genetické poruchy spôsobujú abnormálne vylučovanie takých látok do mozgu, ktoré ovplyvňujú náladu a emócie jedinca.
Depresiu môže spôsobiť aj zlá rovnováha minerálov a nedostatok vitamínov B2 a B6 v organizme.

LIEČENIE
Proti depresii bolo vynájdených niekoľko liekov – antidepresantov, ktoré regulujú vylučovanie a činnosť spomínaných látok v mozgu.

Antidepresanty môžu spôsobovať vedľajšie účinky ako závraty, ospalosť, rozmazané videnie alebo suchoty v ústach.
Mnoho odborníkov odporúča psychoterapiu, ktorá nepôsobí priamo na organizmus, ale obvykle liečenie pomocou jej metód zaberá dlhší čas.

PRÍČINY
Depresia vzniká po prežití stresových situácií, po konfliktoch v rodine, po smrti blízkeho, po výraznom neúspechu v zamestnaní alebo láske, po neúspechu pri nadväzovaní kontaktov s inými ľuďmi.
U niektorých ľudí môžeme príčiny hľadať aj v ich detstve, ak boli vystavení psychologickému vydieraniu. Prichádza zo dňa na deň, ale aj postupne. Môže trvať niekoľko mesiacov – obvykle 8-9, pričom počas tohto obdobia sa vyskytujú ojedinelé veselé dni.
Napr.: Po dlhom období smútku môže trpiaci prežiť deň plný optimizmu a pocitu šťastia. Stále čerstvé spomienky na dni beznádeje však v ňom vyvolajú pocit, že koniec trápení je iba ilúzia a tak opätovne prepadne skľúčeniu. .